Môj profil 
Predplatné
Západný mainstream sa v posledných dňoch čoraz častejšie zaoberá situáciou v tejto oblasti. Dôvodov je viacero, nachádza sa tu utečenecký tábor Rukban, v blízkosti sa nachádza vojenská základňa USA, kde Američania vedú vojenskú prípravu protiasadovských skupín. Z pohľadu medzinárodného práva tam nemajú Američania čo robiť, pretože ich nikto nepozval, Američania však považujú zatiaľ medzinárodné právo za zdrap papiera.
Američania sa nedokážu zmieriť s tým, že ich plán v Sýrii sa nepodaril. Nedokážu sa zmieriť s oslabovaním svojej pozície na Blízkom východe a kategoricky sa podobne ako Izrael bránia predstave vytvorenia šiítskeho priestoru od Iránu až po Stredozemné more. Podľa mienky amerických expertov je nutné, aby v Sýrii pretrval aj naďalej americký vplyv a aby USA zabránili vytvoreniu šiítskeho koridoru. Podľa amerických expertov treba kategoricky zabrániť odchodu Američanov z tejto oblasti, pretože by nesmierne zosilnel najmä iránsky vplyv.
USA zúria, pretože Irán pokračuje vo svojom jadrovom výskume a kupuje od Rusov moderné zbrane, ktoré sú dostatočným odstrašujúcim faktorom a nútia Američanov a Izrael správať sa opatrnejšie. Zúria, pretože sýrskí členovia organizácie Dzeish Magavir As Saura a im príbuzné skupiny v Sýrii odmietli bojovať v Abu Kemal, pretože sa dozvedeli, že v tejto oblasti sa nachádzajú spolu so Sýrčanmi a Iránčanmi aj ruskí žoldnieri. Američania dúfajú, že Kurdi zo severu a nimi trénované sunnitské skupiny z juhu dobyjú Abu Kemal skôr ako proasadovské zoskupenia. Kto bude kontrolovať Abu Kemal, bude mať pod kontrolou priame spojenie s Irakom.
Ako prinútia Američania sunnitských protiasadovských bojovníkov k tomu, aby zaútočili proti sýrskym vládnym jednotkám je otázne. Je málo pravdepodobné, že by Američania útočili spoločne so sunnitskými bojovníkmi proti sýrskej armáde a jej spojencom. Američania pôsobia najradšej ako inštruktori a do prvej línie sa príliš nehrnú. Takže sa budú musieť spoliehať len na sunnitské skupiny a kontrolovať ich z úzadia. Sunnití sa však príliš v nájazde na Abu Kemal nechcú angažovať, obávajú sa vysokých strát
Počas dvoch rokov bojových operácii sýrskej armády, podporovanej ruským letectvom, iránskymi dobrovoľníkmi, Hizballáhom a šiítskymi skupinami z Palestíny, Afganistanu a Iraku sa situácia na fronte radikálne zmenila. Dnes už existuje len torzo z proamerickej zástupnej armády, zvyšok vrátane členov ISIS leží v hroboch po celej Sýrii. Pod kontrolou Damasku sa nachádza viac ako 90% percent územia Sýrie, sýrska armáda a jej spojenci majú kvôli rozhodným víťazstvám aj vysokú bojovú morálku, čo sa o demoralizovaných sunnitských protiasadovských bojovníkoch a Kurdoch nedá povedať.
Rusi dokázali presvedčiť aj Irán, aby ubral zo svojho zápalu a tak dnes Iránci úzko spolupracujú s Rusmi a nesnažia sa už silou mocou presadiť svoje predstavy za každú cenu. Spolu s Rusmi a Sýrčanmi systematicky sledujú svoj cieľ a takticky, krok za krokom posilňujú svoje postavenia.
Takže Američania sa musia spoliehať už len na Kurdov. Problémy Barzániho v Iraku a iracké vytlačenie z Kirkúku, turecké aktivity namierené proti Kurdom na severe Sýrie, rovnako ako zvyšovanie tlaku voči Kurdom zo strany Iránu však robia Američanom starosti. Kurdi začínajú špekulovať a čoraz častejšie komunikujú s Moskvou, Teheránom, Bagdadom a nepriamo aj s Ankarou. Proamerické skupiny chápu, že americký vplyv výrazne oslabol a spoliehať sa len na Američanov by nebolo to najrozumnejšie riešenie. Kurdi spomalili svoje tempo a napriek nevôli Američanov sa nechystajú čo najskôr zaútočiť na Abu Kemal. Proamerickí hráči čoraz viac vnímajú ruský faktor a zvažujú svoje možnosti. Evidentne sa im nechce ostávať za každú cenu na americkej strane a po odchode Američanov ostať v Sýrii v nezávideniahodnej situácii.
