Rusi napriek sankciám aktívne zbroja. Do služby pripravujú novú ponorku

Moskva 16. mája 2016 (HSP/Foto:Politikus)

Vyzerá to tak, že sankcie nijako Rusku nebránia rozširovať a modernizovať svoj vojenský potenciál. To samozrejme irituje NATO a ostatné nepriateľsky naladené štáty. Dôležitá je tiež skutočnosť, že kvalitatívne a kvantitatívne posiľňovanie ruských ozbrojených síl zaskočilo aj vojenských odborníkov a analytikov

Bežný Slovák má v hlave správne zafixovanú axiómu, že vojenská sila krajiny je výrazne podmienená  jej ekonomickým potenciálom. Faktom je aj to, že normálna bojaschopná armáda, ktorá bola schopná viesť aktívne bojové operácie a chrániť slovenské územie skončila na Slovensku krátko po roku 1989.

Vstup do NATO priniesol so sebou len selektívne budovanie niektorých malých a mobilných armádnych jednotiek, ktoré sú možno využiteľné v rôznych agresívnych útočných misiách NATO v ďalekom zahraničí, ale ktorých schopnosť brániť samostatne vlastnú krajinu je iluzórna a odráža skutočný ekonomický potenciál Slovenska. Nesmieme pritom zabudnúť na fakt, že od roku 1989 sa úspešne a cieľavedome bojaschopnosť slovenskej armády znižovala.

Bežný Slovák sa teda správne ani nevzrušuje nad stavom a bojaschopnosťou slovenskej armády a teší sa, keď si na mobil natočí tri slovenské bojové lietadlá a vrtuľníky pri leteckých dňoch, prípadne si na Medzinárodný deň detí alebo na výročie konca II. svetovej vojny pozrie ukážky z tréningu a taktiky slovenských vojakov, alebo si ohmatá odmínovacie zariadenie, či “slovenský Hummer”, ktorý sa volá Aligátor.

Bežný Slovák chápe, že malý slovenský vojenský kontingent svojou bojaschopnosťou určite prevyšuje ozbrojené sily San Marina či Monaka, financie však nedovoľujú jeho ďalšie zmysluplné rozširovanie a zvyšovanie jeho bojaschopnosti.

Úplne iná situácia ako na Slovensku  je v Rusku. Rusi, ktorí si nerobia žiadne ilúzie o USA a ani o NATO, vedia že svoju bezpečnosť a existenciu si musia strážiť. Ak by Rusko nemalo svoju armádu, atómové zbrane a nesmiernu lásku k vlasti, ktorá ich vedie aj k k tomu, že neváhajú obetovať vlastné životy, už dávno by Rusko jeho nepriatelia zničili a rozkúskovali. Pritom platí neodškriepiteľná pravda, že nepriatelia Ruska si nevylámali na Rusku zuby,  ale tie im ozbrojení Rusi dôkladne a rozhodne z tlamy vyrazili.

Pre prípadné už spomenuté “vylámanie zubov nepriateľa” slúžia aj nové ruské zbrane, ktoré napriek ekonomickým sankciám Rusko v poslednom období zaviedlo do služby. Mohutný letálny účinok týchto zbraní si mohli západní odborníci overiť napríklad v Sýrii, pričom do väčšiny masovokomunikačných prostriedkov sa dostali len veľmi strohé informácie o nasadení ruskej ponorky triedy 636.3 “Varšavjanka” z Čiernomorskej flotily v Stredozemnom mori.

Spomenutá ruská ponorka úspešne ostreľovala a likvidovala raketami Kaliber opevnené pozície ISIL a pozície sýrskych teroristov, ako sa hovorí v okrídlenom vtipe – presne podľa požiadaviek USA. Klasických teroristov likvidovali Rusi klasickými raketami a umiernených teroristov umiernenými raketami, natretými umiernenými a  jemnými pastelovými farbami.

V najbližších dňoch Rusko spustí na vodu novú diesel-elektrickú ponorku triedy 636.3 Varšavjanka s názvom B-271 Kolpino

Ide o  šiestu ponorku tejto triedy, ktorej hlavnou loďou je už spomenutá ponorka Novorossijsk, ktorá sa pravdepodobne zúčastnila aj sýrskej operácie.  Predpokladá sa, že už koncom mája sa Kolpino zúčastní prvej skúšobnej plavby.

Šesť uvedených ponoriek tejto triedy Rusi postavili a  uviedli do služby v sankčnom období od roku 2014. Ponorka B-261 Novorosijsk sa uviedla do služby 22. 8. 2014, ponorka B-237 Rostov na Done dňa 30. 12. 2014, ponorka B-262 Staryj Oskol dňa 3. 7. 2015, ponorka B-265 Krasnodar 5. 11. 2015 a ponorka B-268 Velikij Novgorod sa uviedla do služby 18. marca 2016.

Výstavba B-271  Kolpino sa začala 30. 10. 2014 v Petrohrade. Ponorka doplní zostavu svojich sestier v Čiernom mori. Ponorky triedy 636.3 Varšavjanka patria k najefektívnejším neatómovým ponorkám na svete, akusticky sú nesmierne tiché a pri šnorchlovaní sa ťažko odhaľujú (šnorchlovanie – ponorka vystúpi tesne pod hladinu, vysunie šnorchel pre prívod kyslíku a chod dieselových motorov dobíja akumulátory). Tieto ponorky majú veľký akčný rádius (7500 námorných míľ pod vodou), a sú bohato vyzbrojené. Ponorka má na hladine výtlak 2350 ton, pod vodou 3950 ton.

Ponorka je dlhá 73,8 metra a široká 10 metrov, ponor 6,6 metra. Dva diesel-elektrické generátory o sile 5500 konských síl umožňujú ponorke dosiahnuť rýchlosť 17 uzlov na hladine a 20 uzlov pod hladinou. Ponorka  má šesť torpédometov a štyri raketové komplexy Kaliber, systém protivzdušnej obrany a ďalšie sofistikované zbraňové systémy.

Predchádzajúce ponorky typu 636 sú vysoko ceneným artiklom v medzinárodnom obchode so zbraňami. Staršie verzie ponoriek projektu Varšavjanka Rusi predali aj Číne (10), Vietnamu (4) a Alžíru (2). Modernizovaná verzia 636.3 slúži len v ruskom námorníctve.

V čase západných sankcií, ktorých cieľom bolo položiť ekonomicky Rusko na kolená tak Rusi  začali s úspešnou prestavbou Čiernomorskej flotily. Okrem 16 ponoriek typu Varšavjanka Rusi úspešne modernizujú hladinové lode (54 lodí) a pokračujú vo výstavbe 8 špeciálnych ponorkových strategických nosičov rakiet triedy Borej. Samozrejmosťou je aj modernizácia leteckej palubnej aviácie.

Ruská čiernomorská flotila je rozhodne dôstojným súperom americkým lodiam v Čiernom mori a záštitou ruskej bezpečnosti a záujmov.

Branislav Krasnovský

Bojová pieseň námornej pechoty Čiernomorskej flotily