Rozhovor s Mariánom Kotlebom: Z eurofondov sú často financované najrôznejšie nepotrebné nezmysly

Banská Bystrica 15. decembra 2015 (HSP/Foto:TASR-Ján Siman)

Prinášame vám exkluzívny rozhovor s Mariánom Kotlebom, županom Banskobystrického kraja a predsedom Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorá kandiduje aj v blížiacich sa parlamentných voľbách

Aké sú  výsledky hospodárenia kraja počas Vášho doterajšieho pôsobenia vo funkcii?

Banskobystrický samosprávny kraj pod mojim vedením prijal niekoľko zásadných opatrení, vďaka ktorým sme zastavili rozkrádanie verejných zdrojov. Zastavili sme ďalšie zadlžovanie kraja, a práve naopak, rapídne sme znížili zadlženosť kraja voči bankám. Tým sme prispeli k oslobodeniu kraja z dlhového otroctva medzinárodnej bankovej mafie. Prísnou kontrolou verejného obstarávania a zastavením viacerých predražených či nezmyselných rozhodnutí bývalého smeráckeho vedenia sme kraju len v roku 2014 ušetrili viac ako 8,5 mil. eur na bežných výdavkoch a tiež sme zachránili ďalších viac ako 11 mil. eur, ktoré mali rozhodnutím zastupiteľstva skončiť ako nepriama dotácia v rukách českej finančnej skupiny.

Môžete našim čitateľom odprezentovať fakty? Aký je rozdiel medzi hospodárením Vašim a Vášho predchodcu?

Kým môj predchodca Vladimír Maňka za 4 roky vo funkcii zvýšil dlh kraja o 16,78 mil. eur, mne sa podarilo len za jediný rok znížiť dlh voči bankám o 6,48 mil. eur, čo je najviac v histórii kraja. Vďaka rozumnému hospodáreniu sme znížili aj výdavky Úradu BBSK oproti minulému vedeniu, a to až o takmer 25%. Spomedzi všetkých krajov sme taktiež najviac znížili záväzky kraja voči tretím stranám, a to až o 18,54 mil. eur. Ďalším úspechom je budovanie cyklociest. Za smeráckeho vedenia stál 1 km cyklociest neuveriteľných 121 tisíc eur, za môjho vedenia už len 42 tisíc eur. A zásadný rozdiel sme zaznamenali aj pri nákupoch dôležitých komodít. Za Maňku sa nakupovala posypová soľ po 128 eur za tonu, my sme ju nakúpili po 85 eur za tonu, čím sme len za rok ušetrili 462 tisíc eur. Oproti minulému vedeniu nakupujeme lacnejšie aj elektrinu a plyn. Za 2 roky tak ušetríme ďalších viac ako 479 tisíc eur!

Efekt všetkých týchto zmien a šetrení je pre obyvateľov kraja dvojaký. Prvý je ten, že Banskobystrický kraj začal znižovať svoju zadlženosť a tým sa stal krajom s najlepšou ekonomikou, čo prinesie obrovské výhody najmä v najbližších rokoch. Druhý efekt je ten, že sme dokázali udržať intenzitu všetkých prác, vyplývajúcich nám zo zákona, minimálne na úrovni minulého obdobia, ale vďaka šetreniu a rozumnému hospodáreniu sme na to nepotrebovali ďalšie úvery.

Médiá prinášajú správy o tom, o koľko peňazí prišla župa tým, že ste nevyčerpal eurofondy určené na nákup, podľa Vás zbytočných školení a pod.  Ako to teda je a ako hodnotíte celkovo tento systém eurofondov?

Ešte minulý rok sme zrušili školenie tzv. sociálnych kompetencií, ktoré malo stáť 1 milión eur, ako aj vypracovanie rôznych zbytočných tzv. strategických dokumentov za ďalších 663 tisíc eur. Urobili sme tak hlavne preto, aby sme zastavili bezbrehé plytvanie peňazí daňových poplatníkov a tiež preto, aby sme stopli kšefty, na ktorých sa mala nabaliť hŕstka vyvolených. A práve o tom je veľká časť eurofondov. Namiesto financovania projektov skutočne prospešných pre občanov sú z eurofondov často financované najrôznejšie nepotrebné nezmysly, ktoré sú spolufinancované z verejných zdrojov – zo štátneho rozpočtu alebo rozpočtov samospráv, teda z peňazí statočných ľudí, daňových poplatníkov. Nemám nič proti tomu, aby sa eurofondy používali napríklad na výstavbu či rekonštrukciu ciest, som však zásadne proti tomu, aby boli vyhadzované na také veci, ako sú projekty určené výlučne pre cigánsku menšinu či rôzne ďalšie nezmysly. Nehovoriac už o tom, aká obrovská korupcia a s ňou súvisiace predražovanie sú s mnohými europrojektami spojené.

Boli ste prvý, kto začal poukazovať na nebezpečenstvo invázie imigrantov do Európy, za čo ste bol označovaný za extrémistu. Dnes si túto tému privlastnil Smer, za čo ho kritizujú všetky mainstreamové médiá a defacto mu tým robia reklamu na Váš úkor. Myslíte si, že  Smeru vydrží tento postoj aj po voľbách?

ĽS Naše Slovensko od začiatku podniká všetko, čo je v jej možnostiach na to, aby tlačila vládu k zastaveniu invázie imigrantov. Spustili sme petíciu proti príchodu imigrantov na Slovensko, zorganizovali alebo spoluorganizovali sme protestné akcie v Bratislave, Trnave, Žiline či Gabčíkove. Šírime osvetu všetkými informačnými kanálmi, na ktoré máme dosah. Dovolím si povedať, že téma imigrantov začala na Slovensku rezonovať po mojom vystúpení v žilinskom rádiu Frontinus, kde som obyvateľov Slovenska úplne na rovinu upozornil na túto hrozbu.

Na rozdiel od Ľudovej strany Naše Slovensko sa SMER na téme imigrantov len priživuje. Na jednej strane vláda hovorí, ako chce ochrániť Slovensko pred imigrantmi, ale na druhej strane už teraz vláda prijala niekoľko stoviek imigrantov „na báze dobrovoľnosti“. Vláda na čele s premiérom a ministrom vnútra odignorovala vôľu občanov Gabčíkova, ktorí sa v miestnom referende absolútnou väčšinou postavili proti prijatiu imigrantov do ich obce. Europoslanci SMERu v Európskom parlamente zase opakovane hlasovali za dokumenty, ktoré zavádzajú povinné prijímanie imigrantov do krajín EÚ, teda aj na Slovensko. Na podporu imigrantom chce dať Ficova vláda dokonca niekoľko miliónov eur! Je teda jasné, že SMER po voľbách, tak ako vždy, poslušne skloní hlavu a podrobí sa Bruselskému diktátu aj v otázke imigrantov, a že túto tému SMER len využíva na účinnú predvolebnú kampaň.

Čím sa líši ĽS Naše Slovensko napríklad od SNS? Obidve sú totiž konzervatívne, národné a kresťanské.

Čo sa týka SNS, táto strana nie je ani národná ani kresťanská. SNS zavliekla Slovensko do NATO a EÚ. Bol to práve minister obrany za SNS Sitek, ktorý podal prihlášku SR do NATO. Poslanci SNS hlasovali za Lisabonskú zmluvu aj za prijatie eura, čím pošliapali a načisto zničili samostatnosť a suverenitu Slovenskej republiky a našu vlasť úplne podriadili bruselskému diktátu.

ĽS Naše Slovensko na rozdiel od SNS národné a kresťanské hodnoty nielen hlása, ale aj skutočne presadzuje. Dokazuje to nielen naša práca v Banskobystrickom kraji, o ktorej som už hovoril, ale i naše postoje a činy v iných otázkach a oblastiach života. Ako príklad môžem spomenúť riešenie cigánskeho problému, boj proti prílevu imigrantov, postoje v oblasti LGBT, čipovania a sledovania ľudí, či obranu kresťanskej viery. Vo všetkých týchto oblastiach ĽS Naše Slovensko jedná absolútne nekompromisne, čo sa o zradnej politike SNS povedať nedá.

Prieskumy  verejnej mienky Vám nedávajú šancu dostať sa do parlamentu, na druhej strane, médiá a tzv. štandardní politici robia všetko možné, aby Vás znemožnili a prebrali témy, kvôli ktorým Vás ľudia chcú voliť. Znamená to, že Váš volebný výsledok by mohol byť v skutočnosti oveľa lepší, než sa verejne prognózuje?

Väčšinu prieskumov verejnej mienky treba brať s veľkou rezervou, pretože ich robia agentúry, ktoré sami sledujú politické ciele. Účel prieskumov je jasný – vytvoriť medzi voličmi dojem, že strany, ktoré sú politicky nepohodlné, nemajú šancu prekročiť prah zvoliteľnosti. Tieto agentúrne predvolebné prieskumy teda verejnú mienku nemonitorujú, ale úplne cielene ju formujú. Na druhej strane však stoja predvolebné prieskumy, realizované na významných internetových portáloch. Tieto odrážajú necenzurovaný prístup voličov na internete. Aj po odrátaní istej nepresnosti týchto prieskumov je ich výsledok veľmi zaujímavý, najmä keď sa vo viacerých prieskumoch, nezávisle od seba, potvrdzuje.

Podľa týchto prieskumov ĽS Naše Slovensko v marcových voľbách prekročí brány NR SR so ziskom od 8 až do 39%. Ak použijeme základné štatistické postupy tak z týchto prieskumov vychádza volebný zisk ĽS Naše Slovensko presahujúci 10%. Takýto výsledok však nikdy žiadne „mainstreamové“ médium na Slovensku nezverejní. Dôvod je jasný. Majiteľmi týchto médií sú ľudia, pre ktorých vstup ĽS Naše Slovensko do parlamentu znamená minimálne koniec ich kšeftom a pohodlnému životu.

To, že oficiálne prieskumy agentúr sú zmanipulované a neodrážajú reálne šance ĽS Naše Slovensko napokon dokazujú aj voľby do samosprávnych krajov v roku 2013. Žiadny z prieskumov mi vtedy nedával šancu postúpiť ani len do 2. kola volieb. Napokon som nielen do druhého kola volieb postúpil, ale som v ňom dokázal poraziť kandidáta, ktorého podporili všetky tzv. štandartné, čiže zlodejské, strany. Som preto presvedčený, že s Božou pomocou podobný úspech zopakujeme aj v marcových voľbách a do parlamentu sa určite dostaneme!

Ak by ste sa do parlamentu predsa len dostali, čo by ste ako opoziční poslanci chceli dosiahnuť?

Skúsenosti z našej práce v Banskobystrickom kraji nás utvrdili, že situácia na Slovensku je doslova katastrofálna. Žiaľ, na úrovni kraja nemáme dostatok kompetencií na to, aby sme tento stav úplne zvrátili a vydobyli pre ľudí skutočnú a zásadnú zmenu súčasného prehnitého a skorumpovaného systému. Ako župan po dvoch rokoch pôsobenia v úrade jasne vidím, že najvážnejšie problémy Slovenska sa dajú vyriešiť len na pôde parlamentu a vlády.

Ako opozičná strana by sme sa zaoberali najmä prísnou kontrolou využívania verejných zdrojov. Ako poslanci by sme sa snažili poskytovať oporu a pomoc pre ľudí, ktorí sú už znechutení a sklamaní z prístupu štátu, a to doslova v každej oblasti – od zdravotníctva, cez školstvo, až po políciu a sociálny systém.