Môj profil 
Predplatné
„Od tej doby ju prestalo telo poslúchať. Lekári jej diagnostikovali postvakcinačnú encefalopatiu“, hovorí Renáta Malátová, matka 3-ročnej ochrnutej Eriky v rozhovore pre český portál idnes.cz. „Čo sa do svojich dvoch mesiacov naučila, o to zrazu prišla. Ostala bábikou, ale už len handrovou….“
Na otázku redaktorky, kedy si prvýkrát všimla, že s Erikou niečo nie je v poriadku, matka odpovedala: „Bolo to po necelom polroku, po druhej vakcíne. Keď sme šli na tretiu dávku, povedala som lekárovi, že sa mi Erika nepáči, hlavičku mala zvláštne zarazenú do ramien. Lekár mi na to povedal, že je všetko v poriadku a že budeme očkovať ďalej. Tretia vakcína už bola konečná.“
Keď už lekári stanovili dievčatku diagnózu, matka udáva, že Erika sa náhle zastavila vo vývoji. Tvrdí že po magnetickej rezonancii v narkóze, bolo už dievčatko úplne na dne (kvôli čomu sa teraz rodičia utiekajú k viacerým alternatívnym liečbam, okrem toho aj ku kontroverznej homeopatii).
Matka o chorobe svojho dieťaťa nikdy pred tým nepočula a tvrdí, že mnoho ľudí jej vyčítalo, že dieťa dala v príliš skorom veku očkovať, neinformovala sa o tom, nekonzultovala s lekárom. „Ale k tomu by som rovno mohla vyštudovať celú lekársku fakultu. Kiežby som vtedy vedela to, čo viem teraz…“
Matka ďalej udáva, že nie je odporcom očkovania, nazdáva sa, že sú očkovania, ktoré môžu niekomu zachrániť život. „Ale očkovať s rozumom, inak sa môže stať to, čo sa stalo nám“.
Svoju druhú dcéru zatiaľ odmieta očkovať
„Už keď som bola druhýkrát tehotná, naša pediatrička mala pripravený očkovací kalendár. Tej som rovno povedala, že zatiaľ nie, že si počkám do tých dvoch rokov. Mia (druhá dcérka) má teraz dva a štvrť roka a nedám ju očkovať. Videla som, že sa to môže stať aj dvojročnému dieťaťu. Jedno dievčatko vo dvoch rokoch prestalo hovoriť a behať. Pre rodičov to musí byť ešte tisíckrát horšie než pre nás. My sme Eriku nezažili chodiť“, hovorí uzmierene matka Renáta. „Absolútne by som psychicky nezvládla, keby som teraz nechala zaočkovať Miu a ona by zrazu tiež ľahla.“
Matka v závere článku uvádza, že silu jej dáva to, keď vidí, že u postihnutej dcérky vidí nejaký pokrok. To, čo sa im prihodilo, už prijala a získala iný pohľad na všetko. „Riešime Eriku a jej stav a nie to, či pôjdeme na dovolenku. Zdravie a lásku si chránime. Máme radosť z každého pokroku. Rodičia, ktorí majú zdravé dieťa, toto nevidia, pretože to berú ako samozrejmosť.“
Celý rozhovor si môžete prečítať TU.
