Nemecko sa nahnevalo (nielen) na Českú republiku

Príčina je jasná. Česká republika hlasovala proti kvótam. Ešte pred schôdzkou sa to český premiér snažil Merkelovej telefonicky vysvetliť, no kancelárke sa už nedovolal. Podľa nemeckých zdrojov telefonát bol odmietnutý s tým, že „nie je dostatočne pripravený a stanoviská neprerokovali diplomati na nižších úrovniach“, podľa českej verzie sa nenašiel pre telefonát v pracovnej náplni oboch politikov „vhodný čas“.

Vyzerá to na zmrazenie či zostrenie vzťahov medzi oboma štátmi. Ešte v júli ministri zahraničia podpísali dokument, ktorý vyzdvihoval tesnú budúcu spoluprácu, Lubomír Zaorálek označoval vzťahy s najväčším obchodným partnerom Česka za vynikajúce. Dravá debata o povinných kvótach ale všetko otočila.

Nemecká diplomacia je nahnevaná hlavne na českého ministra vnútra Milana Chovanca. No iste aj nášho premiéra Roberta Fica nemá momentálne v obľube.

„Nemecko teraz určite nevníma Česko ako pomáhajúceho partnera. Pre česko-nemecké vzťahy je to zaťažkávacia skúška,“ hovorí odborník na Nemecko z Ústavu medzinárodných vzťahov Vladimír Handl. „Česká politika je zaťažená tým, že niektorí jej vrcholoví aktéri hovoria jazykom, ktorý by patril v Nemecku na úplne spodnú úroveň politického spektra, až niekam k radikálne pravicovým skupinám,“ vysvetľuje Handl pre český denník ihned.cz. Výroky typu „nikto ich sem nepozýval“ alebo „nový Mníchov“ podľa neho diskreditujú české argumenty proti kvótam, hoci majú racionálny základ.

„My si určite môžeme dovoliť mať iný názor ako Nemci, keď je ten názor racionálny a je výsledkom nejakého solídneho politického procesu,“ vysvetľuje Handl. Problém je v tom, že politická diskusia musí mať „takú úroveň, že je pre nemeckého partnera prijateľná“.

Inými slovami, pred Nemeckom sa treba vyjadrovať na diplomatickej úrovni. Možno asi tak, ako predseda Európskej rady Donald Tusk, keď uviedol, že „politika otvorených dverí a okien musí skončiť“. Alebo treba podobným štýlom vyjadriť názor viacerých európskych štátov, že Nemecko presadzuje svoju politiku „na silu“ a priviedlo diskusiu o kvótach až priamo na hlasovanie, že Berlín svoje rozhodnutia, ktoré majú dopad na celú úniu, dopredu nekonzultuje alebo ostatné členské štáty ani neinformuje.