Môj profil 
Predplatné
„Náš krásny malý chlapček už odišiel“, povedala bezprostredne po jeho smrti jeho matka Connie pre Daily Mail. „Sme na teba hrdí, Charlie“, dodala.
Rodičia Charlieho Chris Gard a Connie Yatesová na záchranu svojho syna vyzbierali viac než 1,5 milióna dolárov, ktoré mali použiť na presun a liečbu v Spojených štátoch. Prestížna londýnska nemocnica Great Ormond Street Hospital (GOSH), ktorej právna zástupkyňa Victoria Butler-Cole je horlivou bojovníčkou za eutanáziu, bola proti tomuto presunu a nadôvažok k tomu nariadili chlapca odpojiť od podporných prístrojov, ktoré chlapcovi zabezpečovali len výživu a prísun kyslíka a neboli úpornou liečbou. Charlie totiž nebol terminálne chorým pacientom – nebol umierajúcim pacientom.
Rodičia sa napokon obrátili aj na Európsky súd pre ľudské práva, ktorý rozhodol, že nemocnica má právo odpojiť chlapca od prístrojov aj proti vôli rodičov. Po obrovskej celosvetovej vlne pobúrenia sa zdalo, že chlapec dostane zázračnú druhú šancu – nemocnica sama podala podnet na súd, aby sa prípadom znova zaoberal, pričom súd si vyžiadal dôkazy o tom, že liečba, ktorú by Charlie podstúpil v USA, má zmysel.
Obrovský verejný tlak podporili napokon aj viaceré svetové osobnosti ako pápež František a prezident Donald Trump a rodičia dostali do rúk podpornú petíciu s 350 tisíc podpismi z celého sveta. Do prípadu sa zaangažoval aj slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik, ktorý taktiež získal podporu viacerých europoslancov a vyslali nemocnici verejný apel proti eutanázii, ktorú chceli na chlapčekovi vykonať a za možnosť experimentálnej liečby v USA.
Na požiadavku súdu zverejniť nové dôkazy o možnostiach liečby priletel do Londýna lekár Dr. Michio Hirano, americký špecialista na prípady detí s postihnutím, akým trpel Charlie. Ten sa tak dostal k vyšetreniu chlapčeka príliš neskoro – keď už svaly Charlieho boli v značne zhoršenom stave, čo možnosti liečby výrazne znižovalo. Ak by ten istý lekár bol pripustený k Charliemu mesiace skôr, jeho šance by boli vysoké, dokonca sa hovorilo o tom, že mohol z neho vyrásť „normálny, zdravý chlapec“.
Ani to však nebol dôvod na to, aby život chlapca ukončili.
Rodičia však svoj právny boj ukončili 24. júla a sťažovali sa na mesiace „premrhaného času“, ktorý mohol zachrániť ich malého chlapca a rozhodli sa pristúpiť na rozhodnutie nemocnice GOSH – k ukončeniu života Charlieho, tvrdiac, že ich chlapec už nemá šancu žiť „takú kvalitu života, akú by si preňho priali“… Nemocnica zasa ako argument uvádzala, že život Charlieho mu neprináša „žiadne benefity“.
Chlapčeka o 19. hodine odpojili od prístroja, ktorý mu pomáhal dýchať. Umrel týždeň pred tým, než by dovŕšil svoj 1. rok života, krutou, nezaslúženou smrťou – udusením. Zabil ho štát, ktorý sa hrdo pýšil bojom proti nacizmu a dnes sa stal „demokraticky“ nacistickým.
Charlie bol pred smrťou pokrstený. Ostáva nám dúfať, že už našiel svoj pokoj a aj spravodlivosť.
