Muži, ktorí kradnú ženy Islamskému štátu

Damask 15. marca 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Pavel Golovkin)

Bojovníci ISIS sa prehnali cez mnohé územia štátov blízkeho východu. Mužov bez milosti vraždili a zo žien robili sexuálne otrokyne. Tí, čo prežili, už neverili, že niekedy ešte uvidia svoje dcéry, manželky či matky. Veď mohol by sa obyčajný človek postaviť sile, s ktorou si nevedeli dať rady ani regulárne armády? Mohol…

„Všetci z vašich rodín sú mŕtvi. Vy ste našimi otrokyňami. Patríte Islamskému štátu a už nikdy v živote neuvidíte vaše rodiny alebo váš ľud. Zabudnite, že ste boli Jezídmi. Zabudnite na vašich rodičov!“ Tieto vety asi sotva niekedy zídu z mysle Alie, bývalej zajatkyne Islamského štátu. Počula ich každý deň, keď bojovníci ISIS chodili do chalupy, kde boli zajaté a brali ženy určené na predaj. Ženy mali zo svojich väzniteľov obrovský strach. Bili ich, mučili, znásilňovali… Mnohé z nich nevydržali a spáchali samovraždu. Alia spomína ženu, ktorá raz povedala: „Zabili celú moju rodinu. Nemám nikoho, ku komu by som sa vrátila,“ a podrezala si žily. Alebo dve sestry, ktorých beznádej dohnala k tomu, že sa obesili.

Nádej tu však bola. Aliu dokázal zachrániť obyčajný muž bez podpory armády, bez špeciálneho výcviku. Muž, ktorý neušiel pred vojnou, radšej ochotný obetovať seba, akoby tisíce žien jeho ľudu mali ostať bez nádeje a pomoci. Bol to Khaleel al Dakhi, bývalý právnik. Teraz celú svoju pozornosť venuje záchrane žien unesených Islamským štátom. Začalo to dobytím Sindžaru. Všetky ženy, ktoré islamisti našli v meste, uniesli. Khaleel ich nemohol nechať v ich rukách. Najskôr  utečeneckom tábore zisťoval mená chýbajúcich žien. Rozprával sa s každým obyvateľom Sindžaru a vytvoril zoznam asi 3000 unesených žien. No čo ďalej? Ako sa dostať hlboko do územia ovládaným Islamským štátom? Inšpiráciu našiel v prvých dievčatách, ktoré bez akejkoľvek pomoci z vonku ušli zo zajatia. Tie mu dopodrobna opísali kde boli väznené, ako ich strážili, ako a kedy sa im podarilo ujsť a pod. Využili, že ich väznitelia sa viac zaujímali o svoje zbrane a vojnu ako o stráženie žien a nepredpokladali, žeby si nejaká dovolila ujsť. Ich svedectvo pomohlo spustiť prvú záchrannú akciu, pri ktorej bolo zachránených 5 žien.

Aby Khaleel dokázal uniesť ženy, potrebuje skupinu spoľahlivých ľudí. Väčšinou sú to obyčajní ľudia, ktorí mali pred vojnou bežné zamestnanie a nemali žiadne skúsenosti z armády. Bez ich pomoci by sa však asi sotva podarilo niekoho zachrániť. Ich úlohou je sledovať pozície islamistov, fotiť stráže, mapovať nebezpečné miesta, pašovať mobily ženám, aby sa mohli dohovoriť, odviesť ich zo zajatia. Asi 100 ľudí má infiltrovaných priamo medzi bojovníkov Islamského štátu. Tí sledujú, kedy sa menia stráže, kedy sa islamisti modlia, hľadajú konkrétne ženy medzi zajatkyňami, atď.

Na začiatku akcie sa snaží pomocou svojich informátorov lokalizovať unesené ženy. Napríklad Aliu hľadal asi 4 mesiace. Ak medzi unesenými žiadna nemá mobil, prepašujú im ho, aby sa pokúsili zistiť detaily. Potom skúmajú možnosti úniku. Keď ich nájdu, ženy odvedú a doslova ich pašujú. Každý útek vyzerá veľmi individuálne. Závisí od príležitosti, ktorá sa naskytne. Môže to byť napríklad pohyb frontovej línie. V takom prípade sa ukrývajú so ženami po domoch, kým front neprejde. Inokedy cesta do bezpečia môže trvať aj dva dni a dve noci nepretržitej chôdze. Záchranná akcia si niekedy vyžaduje, aby boli Khaleelovi ľudia až 10 dní infiltrovaní v radoch islamistov, čo so sebou nesie značné riziko. Prišiel už o 3 ľudí.

Ich obeť však dopomohla k záchrane asi 530 žien. Podľa Khaleela už ISIS stráca na sile. Už to nie je tá nepreniknuteľná sila, ako bola počas obliehania Sindžaru. Vtedy nik nevedel, či sú tie ženy stále živé. Dnes teroristom uniká množstvo informácií, a je známe ich rozloženie síl, vie sa, kde bývajú obchodníci so ženami, teda niekedy stačí iba počúvať.

Záchranou Khaleelova starosť o ženy nekončí. Navštevuje ich niekoľkokrát do mesiaca, aby sa uistil, že im je poskytnutá dobrá psychologická a gynekologická pomoc. Chce im vrátiť normálny život, ktorý im bol ukradnutý. Stojí ho to množstvo námahy a stratu bezpečnosti.

Čo ho motivuje k takej práci?

„Nedokážem si predstaviť, žeby som nemohol vidieť moju dcéru, rozprávať sa s ňou, objať ju… a teraz sú stovky rovnakých detí, ako je to moje, unesené…“ Khaleel al Dakhi nie je jediný. Nedávno portál Aktualne.cz priniesol príbeh ďalšieho muža, ktorý zachraňuje unesené ženy. Svoju identitu skrýva za pseudonym Abú Šudžá, čo v preklade znamená otec statočných. V minulosti bol obchodník a rovnako ako Khaleel i on koná na vlastnú päsť bez podpory armády. Štruktúra ich akcií je takmer identická. Abú Šudžá tiež zakladá na sieti informátorov, ktorých má podľa jeho slov vo všetkých mestách ovládaných ISIS a bojovníkoch. Jediným rozdielom je, že viac využíva ozbrojené prepady.

Khaleel islamistom ženy potichu vyfúkne, Abú Šudžá nájde slabé miesto a udrie keď to islamisti najmenej čakajú. Zachránil takmer 400 žien, no už prišiel asi o 13 mužov. Jeden padol počas bombardovania spojeneckými silami vedenými USA, keď bol za nepriateľskou líniou. Jeho príbeh nájdete tu.

Sú títo muži a ich spolubojovníci výnimoční? Sú iní ako ostatní? Možno ani nie. Možno sa iba stali tým, čo v skutočnosti znamená byť mužom. Ak by neprišlo ku konfliktu v Sýrii, žili by v pokoji so svojimi rodinami a ich statočnosť by ostala ukrytá v hĺbke ich sŕdc…