Keljmendiho veselé vymenovávanie albánskych úspechov vyznieva pre slovanskú a kresťanskú civilizáciu hrozivo, a to napriek tomu, že v tejto chvíli možno čiastočne, alebo i úplne spochybniť všetky tri časti jeho triumfálneho výroku. Albánec Ilir Meta nie je predsedom albánskeho parlamentu, to však len preto, že ho práve stihli zvoliť za albánskeho prezidenta. Albánec s nie celkom albánskym menom Kadri Veseli síce stále je predsedom parlamentu juhosrbskej provincie Kosovo a Metochija, avšak v žiadnom prípade nie samostatnej Republiky Kosovo, ako by si to Jadranko Keljmendi želal.

Terorista Xhaferi: v pondelok chcel vraziť autom do davu slovanských Macedóncov, v štvrtok sa hral na predsedu snemu!

Pôvodne vysokého dôstojníka, neskôr dezertéra z macedónskej armády a v občianskej vojne v roku 2001 jedného z poľných veliteľov teroristickej armády macedónskych Albáncov UÇK (skratka v albánčine nie náhodou zhodná so skratkou teroristickej armády kosovských Albáncov)  menom Talat  Xhaferi síce v štvrtok večer 27. apríla 2017 Západom podporovaní pučisti na čele s šéfom sociálnych demokratov, Sorosovým favoritom Zoranom Zaevom „zvolili“ za predsedu macedónskeho parlamentu, no pri hrubom porušení zákonných procedúr, ako na to upozornili viacerí macedónski politici a právnici, ba i ruské ministerstvo zahraničia. Preto macedónski vlastenci, ctitelia zákona, ba aj oficiálna stránka internetová macedónskeho parlamentu  stále považujú za jeho predsedu Trajka Veljanoského. Určite je pre macedónsku spoločnosť prijateľnejší, ako amnestovaný terorista a doterajší – aká hanba a zvrátenosť! – „minister obrany“ Xhaferi, ktorý sa len tri dni pred svojou „voľbou“ za šéfa parlamentu pokúšal vraziť do davu Slovanov demonštrujúcich za „jednotné Macedónsko“, aby ich tak potrestal za názor.

Pokus o prevrat a nezákonná „voľba“ vlastizradcu, albánskeho teroristu (hoci aj amnestovaného takzvanou Ochridskou dohodou z augusta 2001 nanútenou Macedónsku Západom) Xhaferiho rozhorčili 50-tisícový dav pred parlamentom. Časť rozhnevaných demonštrantov prenikla až do rokovacej siene parlamentu, kde došlo k bitkám a tiekla aj krv.

Útok pod falošnou vlajkou?

Poslanec Ivan Stojilkovič, zástupca Srbov v macedónskom sneme, najnovšie pripomenul, že do macedónskeho parlamentu v onen dramatický večer prenikli nielen stúpenci hnutia „Za jednotné Macedónsko“ a doterajšej vládnej strany premiéra Gruevského, ale aj sympatizanti a členovia Zaevovho Sociálnodemokratického zväzu Macedónska, ktorý sa pokúša o štátny prevrat. Viacerí z účastníkov mali pri vpáde do parlamentu, pri ktorom boli zranení niektorí poslanci, na tvárach masky, a preto je dosť možné, že opäť došlo k provokácii, k „útoku pod falošnou vlajkou“, vyprovokovanému a uskutočnenému „treťou stranou“, ktorá si želá macedónsky majdan. Pripomeňme, že medzi zranenými poslancami bol aj Albánec Ziadin Sela. Nemožno vylúčiť, že bol “treťou stranou“ vybraný a aj atakovaný ako  „sakrálna obeť“  a štartér novej vojny na Balkáne.

Vodca pokusu o prevrat Zaev dal v sneme príkaz strieľať!

Predstavitelia hnutia  „Za jednotné Macedónsko“, ktoré v mnohých mestách štátu už vyše dvoch mesiacov žiadajú vypísať nové parlamentné voľby, trvajú na svojej požiadavke aj po štvrtkovom pokuse opozície o puč. Protestujú proti spomínanej „Tiranskej platforme“, ktorej autori žijú v Albánsku a na „demokratickom“ Západe. Tiranská platforma sa má stať základom programu novej, pučistickej vlády v Macedónsku. Zradca Zaev sľúbil svojim novým koaličným partnerom urobiť z Albáncov podľa ústavy druhý štátotvorný národ Macedónska (!), urobiť z albánčiny druhý oficiálny jazyk na území celého Macedónska (už teraz sa albánčina oficiálne používa všade tam, kde žije aspoň 20%  Albáncov) premenovať macedónsky štát, zmeniť jeho hymnu, vlajku, aj erb, vytvoriť etnické kantóny, a tak vlastne federalizovať Macedónsko, čo následne povedie k oddeleniu západu Macedónska a jeho pripojeniu k Veľkému Albánsku. To by bol naozajstný výstrel Macedónsku do hlavy. Zaevovci však nestrieľajú po Macedónsku a Macedónčanoch iba obrazne. Vodca puču Zoran Zaev sa  v relácii Top Topik macedónskej televízie Telma otvorene pochválil, že v ten večer, keď bola v parlamente trma-vrma, na ktorej mali podiel aj jeho spolustraníci a sympatizanti, dal svojmu ochrankárovi v rokovacej sieni opakovane príkaz strieľať – hoci aj do vzduchu! Ochrankár príkaz vykonal. Práve táto skutočnosť podľa svedkov osobitne vystupňovala drámu v rokovacej sále.

Poslanec za Srbov Stojilković: Bol to pokus o prevrat! Situáciu vyhrotila aj albánska hymna v parlamente

Vrátime sa ešte k novinárovi Jadrankovi Keljmendimu z Albánska, ktorý svojich čitateľov upozornil, že rozkvitnutiu historického albánskeho trojlístka na čele troch parlamentov na Balkáne, ktorý, samozrejme, značne zvyšuje nádej na naplnený sen o Veľkom Albánsku, sa snažia zabrániť zjednotení Macedónci a Srbi. Je to pravda.

Zobudila sa veľká časť Macedónska a to nielen Macedónci, ale aj ďalší Slovania, najmä Srbi. Predseda Demokratickej strany Srbov v Macedónsku a poslanec parlamentu Ivan Stojilković vyhlásil, že v štvrtok večer 27. apríla situáciu v macedónskom parlamente vyhrotila aj albánska hymna a že v parlamente došlo k pokusu o prevrat: „Nečudujem sa tomu, čo sa stalo, v parlamente sa v istej chvíli spievala macedónska, no potom aj albánska hymna. Kvôli spievaniu albánskej hymny nastala veľmi napätá situácia, ktorá musela eskalovať,“ povedal Stojilkovič. Zástupca Srbov v macedónskom parlamente tiež vyhlásil, že „Tiranská platforma musí padnúť za každú cenu. Ak sa to nestane, Srbov v Macedónsku čaká údel Srbov v Kosove a Metochiji,“ povedal poslanec Stojilković a dodal: „Postoj Srbov v Macedónsku je jasný, naším strategickým cieľom je pád „Tiranskej platformy, pretože jej uskutočnenie je ďalším krokom k vytvoreniu „Veľkého Albánska“.

Donúti Slovanov aspoň boj o holú existenciu nehrať sa na vlastnom pieskovisku a držať spolu?

Srbi i Macedónci v súčasnosti najviac trpia aktivitami albánskych klanov, ktoré niekedy vystupujú aj pod pláštikom politických zoskupení. Bolo by len prirodzené, aby sa aspoň teraz, v čase rozširujúceho sa požiaru, snažili svoje sily spojiť nielen Macedónci a Srbi v Macedónsku, ale aj macedónsky a srbský štát a jeho obyvatelia. Sú to blízke a susediace slovanské národy, dokonca do polovice minulého storočia Srbi slovanských obyvateľov Macedónska označovali za južných Srbov, pričom zasa Bulhari ich označovali a mnohí dodnes označujú za Bulharov. V každom prípade ide o Slovanov a kresťanov, dokonca rovnakej, pravoslávnej viery. O to viac by mali – aj spolu s Bulharmi, ktorých zasa sužujú osmanské sny a obrovské problémy s inou neprispôsobivou populáciou  – zabudnúť na staré malicherné spory a snažiť sa vytvoriť jednotu v obrane pred rozpínavou moslimsko-ateistickou, turecko-albánsko-západnou koalíciou.

Pred dvere nášho slovanského domu prišiel medveď  s hadmi.  Kde hľadať záchranu?

V roku 1999, v čase bombardovania srbsko-čiernohorskej Juhoslávie, Macedónčania na protest proti zločineckej agresii NATO podpálili veľvyslanectvo USA v Skopje. Srbi síce dosiaľ zazlievajú Macedónsku, že uznalo samostatnosť Kosova a že sa zobúdza až teraz, keď „aj pred dvere jeho domu prišiel medveď“, no slovansky zmýšľajúci Macedónčania ich presviedčajú, že je rozdiel medzi postojom vlády často ustupujúcej požiadavkám „domácich“ Albáncov, a medzi postojom väčšiny Macedónčanov.

Tri rozdelené prúty nie sú len zrkadlom nejednotnosti Slovákov, ale aj všetkých Slovanov. Iba znovuzjednotení Slovania opierajúci sa o obetavú, živú vieru a o nadčasové učenie svätých Cyrila a Metoda, majú nádej prežiť v tomto svete, ktorý čoraz viac pohlcuje súmrak úpadkového Západu a divokého kalifátu.

Posvätný Ochrid – slovanský Jeruzalem: Učeníci svätých Cyrila a Metoda hľadia na nás

Macedónsko nám nie je blízke len preto, že Macedónci sú Slovania a a kresťania. Potom, čo boli v 9. storočí, v roku 885, po zosnutí svätého Metoda,prívržencami západnej, wichingovskej  „misie“ zo Slovenska vyhnaní jeho učeníci a učeníci svätého Cyrila, veľká časť z nich pokračovala vo veľkej cyrilometodskej kresťanskej misii na slovanskom juhu.

Dvaja z nich, svätý Naum Ochridský a svätý Kliment Ochridský, pôsobili aj v oblasti Ochridského jazera na území vtedajšej Bulharskej ríša a dnešnej Macedónskej republiky. Dodnes tam stoja dva hlavné im zasvätené pravoslávne chrámy – aj s ich svätými ostatkami, pri ktorých sa dosiaľ dejú premnohé zázraky.  Chrám s ostatkami svätého Klimenta je v samotnom meste Ochrid, ktoré pre jeho krásu a duchovný význam mnohí volajú slovanský Jeruzalem. Chrám svätého Nauma Ochridského leží v monastieri zasvätenom tomuto nášmu svätému v južnej časti malebného Ochridského jazera, niekoľko desiatok metrov od hranice s Albánskom…

Všeličo naznačuje, že pre veľkú časť Slovanov prichádzajú časy, keď aj mnohí z tých, ktorí neboli vychovaní vo viere, povedia: „Bože, odpusť nám, zmiluj sa nad nami a pomôž nám!“  „Svätí Cyril a Metod i všetci svätí, proste Boha za nás!“ Lebo, ako hovorí stará skúsenosť, vo vojne niet ateistov. Aj my, na Slovensku, už sme vo vojne, aj keď teraz, na rozdiel od roku 1999, nepočujeme hukot bombardovacích lietadiel. Sme vo veľkej duchovnej a civilizačnej vojne. Vo vojne o náš dôstojný pozemský, ale najmä o večný život, o naše duše. Náš slovenský a slovanský prorok Ľudovít Štúr predpovedal, že príde čas, keď skazený Západ odhodí do prachu Kristov kríž, a potom bude úlohou Slovanov ten kríž niesť ďalej.  Na Božiu slávu, na vlastnú záchranu i ako maják pre svet. Tie časy sú tu.

Vladimír Mohorita