Riaditeľ Archeologického ústavu Ruttkay: Som skeptický voči tomu, že by sme niekedy našli Metodov hrob

Nitra 3. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)

Veľká Morava bola taká zvláštna krajina, hovorí o mohutnej ríši, ktorá sa rozkladala aj na našom území, riaditeľ Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre Matej Ruttkay. Sám sa tajomstvami Veľkomoravskej ríše zaoberá prakticky celý svoj profesijný život. Pred ním to boli ďalšie generácie vedcov, ktorí toto obdobie skúmajú už viac ako storočie. Aj napriek tomu „Svätoplukova ríša“ všetky svoje tajomstvá stále nevydala. Vieme, že tu boli mohutné a silné hradiská. Vládli v nich mocní vládcovia, ktorí ale prekvapivo nerazili žiadne mince. Boli to rozsiahle osady, takmer mestá, v ktorých by ste však murované stavby našli iba ťažko. Písomné pramene nám o Veľkej Morave hovoria veľa, nedokážu však povedať všetko. Preto ich dopĺňajú archeológovia, ktorí dnes vďaka stále modernejším technológiám dokážu zistiť mnohé o Veľkomoravskej ríši aj o misii Cyrila a Metoda, ktorí sem priniesli vieru a písmo.

-Čo nám archeológia hovorí o období pred príchodom Cyrila a Metoda?-

Archeológia poskytuje o kresťanstve na našom území pred príchodom Cyrila a Metoda pomerne veľa informácií. Už z doby rímskej máme doklady o pobyte kresťanov. Ide o nálezy kresťanských symbolov, ktoré zrejme súvisia s rímskymi vojakmi, ktorí robili výpady aj na územie dnešného Slovenska. Z tohto pohľadu je dôležitá lokalita Bratislava – Rusovce, kde sa našli napríklad hlinené kahance s kresťanskými motívmi ryby. Tá sa po grécky povie ichthis a ukrývala začiatočné písmeno gréckej vety: Iesus Christos thein hyois soter – Ježiš Kristus, Syn boží, Vykupiteľ. Našla sa tu aj tehla, takzvaná tegula, s vyobrazením Krista nesúceho kríž. Na striebornom prsteni z Gerulaty, ktorý pravdepodobne nosil cirkevný hodnostár, sa zachoval nápis VTERE FELIX IN DEO VINTIO, v preklade „Užívaj šťastie v mene božom, Vintio!“ Kresťanské symboly sa našli aj v Iži, Cíferi – Páci či na Devíne na juhozápadnom Slovensku. Rozmach prvých dotykov kresťanstva s naším územím je na prelome 8. a 9. storočia, v čase panovania kráľa, neskoršieho cisára Karola Veľkého, ktorého armády porazili veľkú ríšu Avarov. Tí v tomto období začali postupne preberať kresťanstvo v snahe zblížiť sa so Západom. Veľmi im to nepomohlo. Avarský kaganát zaniká a do popredia sa dostávajú slovanské kniežatstvá, neskôr Veľká Morava. Tak sa otvára cesta na prienik kresťanstva. Významným medzníkom je spis o Obrátení Korutáncov a Bavorov, v ktorom sa spomína, že v Nitre, kde panoval Pribina, bol vysvätený kostol. Čiže kresťanstvo tu muselo byť už pred príchodom Cyrila a Metoda. Doklady nám prináša aj archeológia. V neskoroavarskom období na prelome 8. a 9. storočia sú to rôzne bronzové predmety, napríklad rovnoramenný závesný krížik z lokality Horné Orešany. Takéto nálezy sa v neskoroavarskom prostredí vyskytujú častejšie, ťažko však povedať, či mali kresťanský význam. K najvýznamnejším nálezom z obdobia pred príchodom Cyrila a Metoda však patrí hradisko Bojná neďaleko Topoľčian. Tu sa našiel súbor medených pozlátených plakiet s kresťanskými motívmi, asi z prenosného oltára. Takisto aj zvon a zlomky z ďalších zvonov, ktoré patria k malému počtu podobných z tohto obdobia v Európe, teda z prvej tretiny 9. storočia. Z Bojnej pochádza najväčší objem nálezov z 9. storočia. Našli sa tu tisíce predmetov, výzbroj, výstroj, poľnohospodárske náradie, sekerovité hrivny. A na týchto nálezoch sa často nachádzajú kresťanské symboly. Pri objavení fenoménu Bojná nám veľmi pomohla aj podpora vlády. Teraz musíme hľadať iné zdroje a vyzerá to tak, že tento rok sa nám to podarí a výskum bude môcť pokračovať. Treba povedať, že so šírením kresťanstva súvisí aj jasne viditeľná zmena pohrebného rítu na pohrebiskách z prvej polovice 9. storočia. V tom čase sa mení zo žiarového na kostrový. Okrem toho postupne mizne aj inventár, ktorý sa pridával do hrobov. To tiež súviselo so zmenami názorov na posmrtný život, v ktorom podľa kresťanstva už predmety z tohto sveta neboli potrebné.

-Sú známe aj iné kresťanské misie, ako bola tá cyrilo-metodská. Vie ich archeológia nejako odhaliť?-

Od polovice 20. storočia sa diskutuje o takzvanej írsko-škótskej misii na našom území v závere 8. a na začiatku 9. storočia. Dnes je k tejto udalosti archeologická veda skôr skeptická. Spájali sa s ňou niektoré kostoly, ale aj archeologické nálezy, napríklad opaskové kovanie zdobené vruborezom z lokality Hradec pri Prievidzi. O tých ostatných misiách nám archeológia ťažko niečo povie, pretože spojiť nálezy s konkrétnou misiou alebo osobami je veľmi ťažké. To sa týka aj misie Cyrila a Metoda. Jedným z takých vzácnych nálezov je napríklad známa slonovinová pyxida z Čiernych Kľačian, o ktorej je niekoľko teórií, ako sa k nám dostala. Jednou z nich je, že to bol dar, ktorí solúnski bratia priniesli pre kráľa Svätopluka.

-Ako vyzeralo naše územie po roku 863, teda v čase, keď už na Veľkej Morave Cyril s Metodom pôsobili? Badať v archeologických nálezoch nejaké rozdiely?-

Doklady o rozmachu kresťanstva nám poskytuje budovanie kostolov na celom území Veľkej Moravy. Tie sa stavali aj pred príchodom Konštantína a Metoda, ale výstavba kulminuje predovšetkým po tom, ako prišli na naše územie, teda v druhej polovici 9. storočia. Deje sa tak práve pod vplyvom udomácňovania kresťanstva. Spájať konkrétny kostol s misou Konštantína a Metoda je ale ťažké. Azda najviac znakov, ktoré vykazujú byzantský vplyv, má kostol na hradisku pri Devíne. Žiaľ, nevieme jeho výstavbu určiť na rok presne, ale časy sa menia a nie je vylúčené, že to vďaka moderným technológiám v budúcnosti dokážeme. Samozrejme, dúfame, že sa ešte nájdu kostoly, ktoré by mohli byť datované do doby veľkomoravskej, pretože ten počet kostolov zo Slovenska nie je veľmi veľký. Viac ich nájdeme na moravskej strane. Posledné roky ukazujú, že jedným z nádejných kandidátov je Kostol svätej Margity v Kopčanoch, ktorý je možno v celej výške z 9. storočia, a podobne ešte novší objav na dávnejšie známom objekte – rotunde z Nitrianskej Blatnice. Ten hovorí o tom, že je to najstaršia stojaca rotunda na Slovensku a nedá sa vylúčiť, že mohla stáť už v dobe veľkomoravskej.

-Cyril a Metod pri svojej misii neprišli do úplnej „divočiny“, ale do krajiny, ktorá už mala svojich vládcov, kultúru, infraštruktúru. Ako vyzerala Rastislavova Veľká Morava v čase, keď k nám prišli vierozvestcovia?-

Cyril a Metod mali skúsenosti z krajín, ktoré civilizačne podstatne zaostávali za úrovňou Byzantskej ríše. Tá bola veľmi vyspelá, so všetkými svojimi skvostami, kúpeľmi, architektúrou, stavebnou technikou, remeslami, kultúrou a podobne. Bratia pochádzali zo severného Grécka, Metod vyštudoval právo a Konštantín študoval na cisárskej škole v Konštantinopole. Veľká Morava je taká zvláštna krajina. Už takmer storočie sa intenzívne skúma a napriek tomu o nej ešte všetko nevieme. Vieme, že tu vládli kniežatá či králi, ale mince, ktoré boli takým vladárskym atribútom, tu neboli, hoci v okolí sa bežne razili. Sú tu síce sekerovité hrivny, ktoré sú na svoju dobu unikát s obdobou až vo Švédsku. Boli tu silné a mohutné hradiská. Nitra bola v tom čase minimálne stredoeurópskou metropolou. Málokto si uvedomuje, že jej vtedajšia rozloha bola väčšia ako tá dnešná. Máme tu také detaily, ako je napríklad nález gaštana jedlého na Nitrianskom hrade. A my vieme, že sa vyskytoval iba v tých najvýznamnejších sídlach, akým bol napríklad Paríž, či Aachen. Život tu bol ale určite iný ako v Byzancii. Konštantín a Metod tu našli väčšinou menšie drevené stavby, zemnice, a to aj vo väčších mestách. A len výnimočne väčšie stavby palácového charakteru, ktoré sú doložené skôr na moravskej strane, či už v Starom Měste, alebo v Uherskom Hradišti a podobne. Takže pre nich to musel byť istý kultúrny šok. Navyše prišli do prostredia, ktoré patrilo do sféry Západu. O vplyv nad naším územím sa „bili“ Salzburg a Pasov, no nakoniec na Veľkú Moravu prichádza misia z Byzancie. Rastislav a Svätopluk veľmi rýchlo pochopili vzťahy a všetky súvislosti. Preto Svätopluk prezieravo smeroval všetko k tomu, aby cirkevná správa bola podriadená pápežovi v Ríme, čo sa mu z veľkej časti aj podarilo. Veľká Morava sa tak na konci 9. storočia stala serióznym a rešpektovaným partnerom pre všetky ostatné európske štáty.

-Vieme si z pohľadu doterajších bádaní vytvoriť predstavu, ako vlastne takáto misia prebiehala? S akými ťažkosťami, problémami sa museli Cyril a Metod vyrovnávať?-

Na toto dokáže dať archeológia odpoveď iba veľmi ťažko. Vhodnejšie sú písomné pramene, napríklad životopisy vierozvestcov napísané ich žiakmi. Archeológia dokáže dokladovať prúdenie predmetov z Byzancie na naše územie, najmä šperkov, ale konkrétny priebeh misie iba z archeologických nálezov popísať nevieme.

-Cyril a Metod nepriniesli iba kresťanstvo, ale aj písmo. Máme nejaké dochované pamiatky s týmto písmom?-

K tým dokladom písma, nie hlaholiky, ale skôr takého latinského rázu, patria práve vzácne plakety z Bojnej, z obdobia pred príchodom Konštantína a Metoda. Na ich rozlúštení pracujú významní európski experti a zatiaľ sú rôzne interpretované. Hlaholika je veľmi zriedkavá. Novším nálezom je keramika zo Zalaváru, z Blatnohradu v Maďarsku. Pri Balatone, ako vieme, bolo Koceľovo sídlo a tu maďarskí kolegovia nedávno našli keramiku, na ktorej boli vyryté písma hlaholiky. To je taký jeden z mála archeologických nálezov hovoriaci o tom, že naozaj sa v tom 9. storočí hlaholika reálne používala.

-Sú nejaké indície, že obyvatelia Veľkej Moravy používali nejaké písmo, alebo znaky už pred hlaholikou?-

Pamiatka, ktorá by vyslovene tu vznikla a bola by tu napísaná, takú nemáme. Aj tie mladšie, ktoré sa spomínajú, sú väčšinou odpisy. Nie je vylúčené, že sa ešte niekde môže nájsť nejaký písomný prameň. Ale medzi archeologickými nálezmi niečo také nemáme.

-Vieme povedať, kde sú Cyril a Metod pochovaní?-

O mieste Metodovho posledného odpočinku sa viedlo množstvo diskusií. Viedli sa mnohé polemiky na vedeckom fóre, či bol Metod pochovaný v Mikulčiciach – bazilike, hrob 580, alebo v Uherskom Hradišti – Sadoch. Medzi tým sa objavila aj teória, ktorá určite nemá opodstatnenie, že leží v Znojme. Ale Metodov hrob je veľký otáznik a dodnes nevieme povedať, kde presne je pochovaný. Oveľa lepšie sme na tom s Konštantínom, ktorý je podľa prameňov pochovaný v Bazilike svätého Klimenta v Ríme, neďaleko Kolosea. Tu sa nachádza aj významná freska z 10. storočia, na ktorej je pravdepodobne najstaršie vyobrazenie jedného z dvojice vierozvestcov, Cyrila, a ako sa na filozofa patrí, pekne s knihou. Freska vznikla pomerne krátko po jeho smrti, takže môže Cyrilovu podobu zachytávať relatívne verne. Ako vyzeral Metod, nevieme. Pramene hovoria, že bol statnejší aj zdravotne stabilnejší ako Konštantín, ktorý bol skôr taký filozof s chatrnejšou telesnou konštrukciou.

-Ako by musel vyzerať nález hrobu, čo by musel obsahovať, aby mohli seriózni vedci jednoznačne a s určitosťou povedať, že je v ňom pochovaný práve Metod?-

Sú nejaké zmienky v písomných prameňoch, že v ktorej časti chrámu a ako bol pochovaný. Vie sa, že hrob bol situovaný v chráme po ľavej strane za oltárom. Z toho vznikajú aj tie moravské teórie, že sa v prameňoch popisované miesta hľadajú v tých sakrálnych pamiatkach. Ale aj keby sa našiel hrob, ktorý by zodpovedal dochovaným popisom miesta Metodovho posledného odpočinku, spojiť ho konkrétne s Metodom by bolo veľmi ťažké. Dnes sa ale ponúkajú nové vedecké metódy, ktoré napríklad na základe izotopovej analýzy dokážu určiť, či človek svoj život prežil tam, kde je pochovaný, alebo prišiel z inej oblasti. Ak by sa teda našiel hrob, kde by mohol byť pochovaný Metod, ale analýzy by ukázali, že sa v týchto končinách aj narodil, vedeli by sme s určitosťou povedať, že to Metod nie je. Ak by analýza ukázala, že sem prišiel z iného územia, bola by tu šanca, že to môže byť Metod. Ale ja osobne som skeptik v tom, že by sme niekedy mohli jednoznačne na nejaký hrob povedať, že v ňom leží Metod. Vždy by to bola iba teória. Je pravda, že existujú hroby, ktoré sa dajú spájať s konkrétnymi osobnosťami, či už sú to české kniežatá, alebo niektoré hroby germánskych náčelníkov. Tie však spĺňajú konkrétne atribúty, sú v nich nálezy, ktoré mohli vlastniť len tie konkrétne osobnosti, prípadne sú pri nich aj listiny, ktoré ich totožnosť potvrdzujú. Voči možnosti, že by sa nám jednoznačne a bez pochybností podarilo presne určiť Metodov hrob, som však skeptický. Ja osobne sa prikláňam skôr k lokalizácii do Uherského Hradišťa. Tu však bol hrob, ktorý spĺňal kritériá, prázdny, čiže bez pozostatkov pochovaného.

-Vieme dnes povedať, kde bolo Metodovo sídlo? V tradícii sa často automaticky hovorí o Nitre. Ríša, kde Metod pôsobil, však nebola „Veľkým Nitrianskom“, ale Veľkou Moravou.-

Áno, to treba mať na pamäti. Vieme, že Metod mal v sfére celú Veľkú Moravu, ale otvorene musíme priznať, že asi mu bolo lepšie v tej západnej oblasti, na Morave. Tu vo východnej časti ríše bol biskupom Wiching, ktorý presadzoval dosť iné myšlienky ako Metod a boli často v konflikte. Samozrejme, že Veľká Morava bola jeden celok a určite sa zdržiaval aj na území dnešného Slovenska, ale je pravdepodobnejšie, že sídlo mal na tej moravskej strane. Do istej miery to potvrdzujú aj archeologické nálezy a ich koncentrácia. Existuje aj diskusia o tom, a nie je to nič protislovenské, že do ktorej časti ríše vlastne patril Devín. Mohol patriť aj do moravskej časti a Bratislava už mohla byť nitrianskym kniežatstvom. Lebo tam presne niekde hranica kniežatstiev prebiehala a vieme, že dnes aj viacerí kolegovia historici čoraz viac zdôrazňuj úlohu Devína pri cyrilo-metodskej misii, že to bolo to miesto, kadiaľ prešli na Veľkú Moravu. Samozrejme, že to je podobné ako s tým hrobom. Pokiaľ sa nenájde nejaký písomný „superpresný“ dokument, tak to bude teória a nebude sa dať presne určiť, kadiaľ prešli na naše územie.

-Aký sen má archeológ, ktorý sa venuje veľkomoravskému obdobiu?–

Pre mňa je určite takým snom objavenie ďalších stavieb, ktoré s veľkomoravským obdobím súvisia. Či už by šlo o sakrálne stavby, alebo paláce. Som presvedčený, že ešte existujú ukryté pod zemou, či už kostoly, alebo ukryté sídla. Druhým snom je to, čo sa nám už podarilo urobiť na niektorých hradiskách v posledných rokoch. Dostať sa ťažkou prácou a mnohými analýzami k presnejšiemu datovaniu. To presnejšie datovanie je kľúčové v tom, aby sme vedeli riešiť historické situácie, lebo je veľký rozdiel, či stavba vznikla v roku 850, 860 alebo 890. Dnes nám to moderné technológie umožňujú, a to je prelom v archeológii, pretože dnes už naozaj mnohé veci vieme definovať presne na rok.

-Existujú nejaké mýty, nepravdy, skreslené výklady tejto časti našich dejín, ktoré vedca a archeológa hnevajú prípadne rozosmejú?-

Určite áno, ale zväčša nie sú na smiech. Napríklad v Nitre máme jeden takýto stabilný mýtus. Je to Pribinov kostol, ktorý, je to takmer isté a máme na to veľa dokladov a podnetov, stál na Nitrianskom hrade. Ale nie je to Kaplnka svätého Emeráma, o ktorej často aj mnohí turistickí sprievodcovia hovoria, že je to Pribinov kostol. Už výskumy v 30. rokoch 20. storočia ukázali, že kaplnka je, žiaľ, oveľa mladšia a nemá s Pribinovým kostolom spoločné nič. Treba však povedať, že zhruba na tom mieste, kde je dnes kaplnka, ten Pribinov kostol kedysi s najväčšou pravdepodobnosťou stál. Druhým takým mýtom, ktorý treba trošku napraviť, je aj postavenie Svätopluka, ktorý je v súvislosti s misou dávaný len do toho zlého svetla. A to určite nie je pravda. Lebo Svätopluk podporoval kresťanstvo, chcel, aby tu fungovalo. Je pravda, že v určitej fáze sa jeho názory s Metodom nezhodli, ale to bol skôr mocenský boj a nebol to boj o kresťanstvo, alebo proti kresťanstvu. To je možno druhá taká predstava, ktorá je tak trochu chybnou.