Ivan Špánik: Človek i národ potrebuje matku, aby sa vedel zorientovať

Žilina 15. septembra 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jana Vodnáková)

Z dejín slovenského národa je známe, že veriaci katolíci sa často utiekali k Sedembolestnej Panne Márii v čase pohrôm, v období národného útlaku a vojnových nepokojov. Sedembolestná Matka sa ako Patrónka nášho národa stáva oporou pre veriacich Slovákov a Slovenky, aby sa pri nej cítili byť spätí a naozaj doma ako bratia a sestry jednej Matky. A aby napriek pokušeniam doby nestrácali dedičstvo kresťanskej viery, nádeje a lásky, hovorí pri príležitosti sviatku Sedembolestnej Panny Márie duchovný správca žilinskej nemocnice Ivan Špánik, ktorý je odborníkom v oblasti mariológie.

Sedembolestnú Pannu Máriu vyhlásil Vatikán za patrónku Slovenska pred 90 rokmi. Z čoho vzišla táto iniciatíva a aký význam má pre veriacich na Slovensku?

Slovo mama je jediné slovo rovnaké vo všetkých rečiach kmeňov a národov, ktorému rozumejú všetci. Zostalo takpovediac uchované ako jediné spoločné všetkým ľuďom, aj napriek pomäteniu jazykov po stavaní babylonskej veže, ako to spomína Biblia.

Človek i národ potrebuje matku, aby sa vedel zorientovať, kde sa nachádza jeho domov. Lebo kde je mama, tam je domov. Kde sa vytratí povedomie matky, tam sa ľud v národe stáva osirelý a je ľahko dezorientovaný v návale vplyvov zo strany iných národov.

Z dejín slovenského národa je známe, že veriaci katolíci sa často utiekali k Panne Márii a osobitne k Sedembolestnej v čase pohrôm, najmä v období vpádov Turkov a Tatárov, ale i v období národného útlaku a vojnových nepokojov. Napríklad ostrihomský arcibiskup slovenského pôvodu Juraj Selepčéni pred rozhodujúcou bitkou pri Viedni, ktorá bola 12. septembra 1683, dal pripnúť kresťanským vojakom medaily s vyobrazením Sedembolestnej a na druhej strane s menom Mária. Vojaci vtedy zvíťazili v boji proti dvojnásobnej presile Turkov…

Celý kontext dejín mariánskej úcty, keď sa slovenský ľud držal za ruku Sedembolestnej Panny Márie, si uvedomovali aj naši prví slovenskí biskupi Ján Vojtaššák, Karol Kmeťko a Marián Blaha, vysvätení za biskupov v roku 1921, keď v roku 1927 podali žiadosť do Ríma, aby bola do Loteránskych litánií vložená aj invokácia k Sedembolestnej Matke. Pápež Pius XI. dovolil modliť sa ju po litániách a vyhlásil Pannu Máriu za Patrónku Slovenska.

Biskupi zaiste vycítili, že ak nás nebude zjednocovať Matka Sedembolestná, ľahšie sa staneme obeťou tendencií, ktoré nás chcú odtrhnúť od národného povedomia. Bolo to veľmi aktuálne po vzniku Československej republiky, lebo len po nedávnej maďarizácii bol na Slovensku značný vplyv čechizmu a presadzovanie myšlienky o tzv. československom národe. Práve obnovenie vzťahu k Sedembolestnej malo byť posilou i liekom pre slovenský národ, aby nezabúdal na svoju národnú identitu, ktorú v rámci Rakúsko – Uhorska potvrdil už pápež Benedikt XII., keď vyhlásil v roku 1727 Sedembolestnú za Patrónku Slovákov žijúcich v Uhorsku.

Sedembolestná Matka sa ako Patrónka nášho národa stáva oporou pre veriacich Slovákov a Slovenky, aby sa pri nej cítili byť spätí a naozaj doma ako bratia a sestry jednej Matky a aby napriek pokušeniam doby nestrácali dedičstvo kresťanskej viery, nádeje a lásky.

Ako by ste zhodnotili vzťah dnešných veriacich na Slovensku k Sedembolestnej Panne Márii?

Osobne sa sporadicky stretávam s hlbokou úctou k Sedembolestnej, najmä u starších ľudí. Tí neraz v živote zažili ťažšie životné skúšky a pociťujú akosi hmatateľnejšie blízkosť Tej, ktorá sa nebála spolutrpieť so svojím trpiacim Synom a nebojí sa spolutrpieť ani s každým z nás.

Teší ma, keď stretnem veriace osoby, ktoré poznajú sedembolestný ruženec a sa ho aj modlievajú. Sám sa rád tento ruženec niekedy modlievam, zvlášť v pôstnom období.

Náš národ má síce za Patrónku Sedembolestnú, ale ťažko hovoriť o nejakej hlbšej úcte k nej zo strany nás, Slovákov. Zrejme aj to je spolupríčinou toho, prečo nie sme typickí národnou hrdosťou. Niečo ako deti, ktoré sa cítia byť sirotami. O tom svedčí aj veľká zriedkavosť výskytu sošky alebo obrazu Sedembolestnej Piety v domácich príbytkoch. Chýba tam Matka – Patrónka národa, niet tam Pani domu. Potom niet divu, že rodiny bez pohľadu na Matku a bez komunikácie s ňou sa často rozpadajú…

Tiež možno badať určitú nesúdržnosť v národe ako výraz, že nie sme celkom súdržní aj vo vzťahu k Matke Márii.

Inak tomu bolo počas rokov totality, keď Sedembolestná bola silným pojmom, a púte v Šaštíne, ale aj inde, boli mocným impulzom pre nevzdávanie sa v boji o zachovanie kresťanského dedičstva.

Majú podobný vzťah k Sedembolestnej Panne Márii aj veriaci v okolitých štátoch?

V Poľskom omšovom misáli majú na 15. september formulár o Bolestnej Matke Márii. Aj v okolitých krajinách je Mária titulovaná z hľadiska jej spoluutrpenia s Kristom ako Bolestná, Dolorosa. Úcta k Bolestnej Matke je pozoruhodne rozvinutá napríklad v Taliansku a to aj vďaka reholi Služobníkov Panny Márie (ľudovo servíti), ktorí od 13. storočia rozširovali úctu k Sedembolestnej, zaviedli sedembolestný ruženec a zaslúžili sa o ustanovenie sviatku Sedembolestnej.

Treba však povedať, že ak v iných národoch sa oslovuje Panna Mária ako Bolestná, iba u nás na Slovensku je typická pod titulom Sedembolestná, čiže “sedembolestnosť” je špecifickým atribútom Patrónky nášho národa.

Koľko máme na Slovensku pútnických miest Sedembolestnej Panny Márie a vznikajú aj v súčasnosti?

V súčasnosti je na Slovensku takmer 60 pútnických miest. Jediným pútnickým chrámom vyslovene k Sedembolestnej Panne Márii je národná svätyňa v Šaštíne. Ľudia však prichádzajú na bohoslužby aj do chrámov, kostolov a kaplniek, ktoré sú na území ich farnosti alebo v ich okolí zasvätené Sedembolestnej, aby spolu s ňou slávením sv. omše a pobožnosťami ďakovali za dar vykúpenia, za vyslyšané prosby a prosili o ďalšie potrebné milosti.

Na Slovensku je Sedembolestnej Panne Márii zasvätených okolo 320 chrámov. Panne Márii ako takej alebo jej tajomstvám je zasvätených okolo 1770 slovenských kostolov a kaplniek.