Na konkrétnom príklade konkrétneho človeka prezentuje, ako „účinne“ funguje na Slovensku ochrana spotrebiteľa na finančnom a bankovom trhu. „Prečítajte si príbeh Antona Mihálika, ktorému na jeho bankovom účte odcudzili 90 000 eur, ale aj napriek tomu, že polícia vyhľadala páchateľa, nebol bankou do dnešného dňa odškodnený. Využil všetky dostupné právne, opravné a inštitucionálne nástroje, prostriedky svojej ochrany a napriek tomu dodnes nie je prípad doriešený. Otázkou je, k čomu je dobrý toľký prebujnelý aparát a systém kontroly, dozoru nad bankami, inštitúcie na ochranu spotrebiteľa,“ pýta sa poslankyňa.
Poukazuje na to, že Anton Mihálik je už celkom bezradný, oslovené inštitúcie nepomohli, polícia nepochopiteľne zastavila konanie. „Posielam Vám prípad opísaný jeho slovami. Ostáva vo viere, že ak bude informácia o tom šírená medzi ľuďmi a medzi kompetentnými, ak sa bude popularizovať, veci sa pohnú dopredu a užívatelia bankových služieb budú viac opatrní, budú si zabezpečovať a zisťovať všetky ochranné prvky pre svoje účty a vklady,“ prízvukuje Helena Mezenská.
„Anton Radoslav Mihálik píše: „V auguste v roku 2013 mi hackeri v komerčnej banke ukradli z môjho osobného účtu 89,527,50 eur. Okamžite po zistení tejto neuveriteľnej hrôzy, som podal reklamáciu v pobočke uvedenej banky, kde som uviedol, že som transakciu neznámej spoločnosti nerealizoval. Banka mi po mesiaci odpísala, aby som podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a že ona za uvedené nenesie žiadnu zodpovednosť. Obvykle iné komerčné banky okamžite kontaktujú svojho klienta, či naozaj prevádza jednorázovo tak vysokú sumu a po realizácii mu na účte nezostane takmer nič. Podal som trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pričom bolo políciou zistené, že sa jedná o schránkovú firmu pôsobiacu na Slovensku v spolupráci s cudzím štátnym príslušníkom tureckého pôvodu.
Môj prípad bol medializovaný v TV JOJ, nikam to neviedlo, nedočkal som sa pomoci.
Polícia môj prípad dodnes nevyšetrila, prerušila ho, aj keď sú páchatelia známi. Mojim prípadom sa zaoberala Národná Banka Slovenska, aj Generálna prokuratúra. Nepomohli mi.
Trvá to už dva roky. Banka so mnou vôbec nekomunikuje, ani v jednom prípade ma nekontaktovala, nehľadala žiadne riešenie, ako môj prípad riešiť a pomôcť mi v tejto hrôze.
Mojim prípadom sa zaoberá pani poslankyňa Mezenská spolu s pánom poslancom Kuffom na pôde NR SR. Na jej pripomienky a vystúpenia nedostala doteraz od nikoho žiadnu odpoveď.
Je to beštiálny zločin, ktorý zo dňa na deň ekonomicky zničil moju rodinu. Už dva roky trvá likvidácia mojej osoby s rodinou. A kompetentní stále mlčia a riešenie odchádza do vzduchoprázdna! Ako funguje ochrana spotrebiteľov na finančnom a bankovom trhu? Je možné v ňu veriť? Boh ochraňuj Slovensko!“ píše Anton Mihálik.“
„Sme bezmocní, na konci cesty…. Anton Mihálik sa už nemá ani za čo súdiť. A v takej atmosfére, ani nechce, veď napokon vieme ako súdy fungujú. Nádejame sa, že ak sa prípad dostane do širšieho povedomia a pomôžete nám ho šíriť, pomôžeme si vzájomne. Aby sa také niečo, čo dramaticky poznačí život človeka viac neopakovalo,“ uzatvára svoj komentár poslankyňa Národnej rady SR Helena Mezenská.
P.S. To sú veci, ktoré sa môžu stať každému z nás. Preto je dobre, že niektorí poslanci Národnej rady SR sa neboja robiť „čiernu prácu“ a babrať sa s jednotlivými prípadmi pomáhajúc konkrétnym ľuďom. Medializujú najviac hrozné prípady a už aj tým napomáhajú, aby sa veci pohli dopredu. Snažia sa apelovať aj na príslušných úradoch… Nerozprávajú vo všeobecnosti, ale pomáhajú konkrétnemu človeku. Aspoň niekto to robí…
Videoinformácie k tomuto prípadu si môžete pozrieť tu:
Eugen Rusnák


















