Môj profil 
Predplatné
“Neuznávame nezákonné referendum severoirackej regionálnej vlády,” povedal Erdogan, sediaci vedľa iránskeho kolegu Hasana Rúháního. Turecký líder dodal, že akékoľvek rozhodnutie urobené “za jedným stolom s Mosadom nemôže byť legitímne”.
Turecko a Irán – spolu s Irakom, ďalšími regionálnymi veľmocami a USA – sa stavajú proti nezávislému kurdskému štátu v severoirackom autonómnom regióne.
Izrael, relatívne osamelý v tomto regióne, vyjadril sympatie voči túžbe Kurdov založiť si vlastný štát.
“Kurdi v severnom Iraku sú naši bratia a nechceme na nich vyvíjať nátlak… ale Teherán a Ankara majú takisto svoje strategické záujmy,” uviedol Rúhání. Zároveň sa zaviazal, že bude pomáhať Turecku bojovať proti ozbrojenej Strane kurdských pracujúcich (PKK), teda tureckej zakázanej skupine.
Lídri diskutovali aj o vojne v Sýrii. Turecko a Irán sa spolu s Ruskom zúčastňujú na tzv. astanskom procese, ktorého cieľom je zmierniť násilie v Sýrii. Ankara podporuje povstalecké sily, pričom Teherán podporuje sily prezidenta Bašára Asada.
Erdogan sa zmienil tiež o “spoločnom boji proti teroristickým organizáciám, predovšetkým proti ISIS a Frontu an-Nusra”. Na mysli mal extrémistickú organizáciu Islamský štát (IS) a krídlo al-Káidy v Sýrii, ktorá má pozície na hranici s Tureckom.
Turecko a Irán takisto pracujú na dosiahnutí silnejších vzájomných obchodných dohôd, pričom Erdogan vyhlásil, že objem obchodovania oboch susedov dosahuje len tretinu toho, čo si on osobne predstavuje. Dohodli sa na väčšom obchodovaní v miestnych menách.
Erdogan sa počas jednodňovej cesty do Iránu stretol aj s najvyšším iránskym lídrom, ajatolláhom Alím Chameneím.
Turecký prezident priviedol na návštevu množstvo ministrov.
Náčelníci štábov z oboch krajín viedli tento týždeň v Teheráne rozhovory o bezpečnosti, ktoré boli predohrou nadchádzajúcich stretnutí. Je to znak otepľovania vzťahov, aj napriek tomu, že obe krajiny majú rozdielne postoje k niekoľkým kľúčovým otázkam v regionálnej politike, dodáva agentúra DPA.
