Otec Jaroslav Lajčiak bol v Ríme ustanovený za archimandritu

Stalo sa tak v deň odchodu do večnosti nášho otca sv. Metoda, učiteľa Slovanov, v chráme sv. Antona Pustovníka pri Pápežskom Ruskom kolégiu (Russicum) v Ríme. Obrad ustanovenia archimandritu sa uskutočnil počas modlitby Veľkej večierne, ktorá liturgicky uvádza do Piatej pôstnej nedele zasvätenej prepodobnej Márii Egyptskej, vzoru pustovníckeho a asketického života.

Hodnosť archimandritu sa vladyka Cyril rozhodol udeliť so súhlasom preosvieteného vladyku Milana Chautura CSsR, košického eparchiálneho biskupa. Urobil tak pri príležitosti 10. výročia svojej biskupskej chirotónie – vysviacky, ktorá sa uskutočnila 14. júna 2009, ako znak vďaky a uznania otcovi Jaroslavovi za službu Cirkvi a dôstojnú reprezentáciu jeho miestnej eparchie na poli akademickom a pastoračnom. Toto ocenenie je aj osobným prejavom vďačnosti vladyku Cyrila otcovi Jaroslavovi, ktorý sa po 9 rokoch strávených v Ríme vracia na Slovensko.

Titul archimandrita pochádza z gréckeho slova αρχιμανδρίτης (archimandrítes) a označuje toho, ktorý dohliada na určité stádo, čriedu. Ide o priamy odkaz na evanjeliový obraz dobrého pastiera prenesený do mníšskeho života. Samotný termín sa objavuje koncom 4. storočia v prostredí sýrskych mníšskych spoločenstiev a odtiaľto sa rozširuje do grécky hovoriacich oblastí. V cirkvách byzantskej tradície označuje kňaza, ktorý je zároveň mníchom a predstaveným nejakého významnejšieho monastiera (kláštora) alebo skupiny monastierov. V týchto monastieroch majú archimandriti vyššie postavenie ako igumeni (predstavení). Tento titul sa však udeľuje aj ako vyznamenanie neženatým (celibátnym) kňazom ako znak úcty a vďačnosti za ich službu Cirkvi.

TSKE informoval Marko Durlák