Politické elity v Bagdade prijali riešenie, ktoré má zachrániť územnú celistvosť Iraku, ochrániť irackých občanov a preto sa rozhodli vyslať do irackého Kurdistanu vojenské jednotky. Iracký premiér al Abadí už požaduje od kurdských síl, aby opustili Kirkúk.

Kurdský guvernér Kirkúku Najmaddin Karim už oznámil, že kurdské oddiely nepovolia irackým silám vstup do Kirkúku, Podľa jeho slov iracká armáda ukázala svoju reálnu silu v Mosúle, Khavijahu, či Ramadi, odkiaľ iracké sily ustúpili, keď do oblasti prenikli jednotky ISIS. Najmaddin Karim uviedol, že Kirkúk sa spolieha na vlastné sily, ktoré tvorí Pešmerga.

Pešmerga ubránila Kirkúk pred ISIS v v roku 2014, kedy mesto opustili vládne iracké jednotky, ustupujúce pred teroristami Islamského štátu. Provincia Kirkúk netvorí súčasť Kurdistanu, v meste však žije množstvo Kurdov, ktorí svoje ďalšie osudy spájajú s vznikom kurdského štátu.

Iracký parlament je už pripravený uväzniť organizátorov referenda o nezávislosti, pričom ich hlavným cieľom sa stáva Masúd Barzáni, hlava irackých Kurdov.

Aké sú šance kurdskej Pešmergy voči irackej armáde?

V irackej Pešmerge momentálne bojuje približne 120 tisíc Kurdov. Čo sa týka výzbroje, väčšina techniky predstavuje koristné zbrane, získané u ISIS. Kurdi majú k dispozícii niekoľko tankov T-62 a T-65, niekoľko desiatok BVP a 12 amerických obrnených automobilov Humwee. Kurdi majú k dispozícii staršie ruské, americké, ale i nemecké zbrane, z Nemecka získali Kurdi niekoľko tisíc automatov G36.

Počtom i výzbrojou sa Kurdi minimálne vyrovnajú irackej armády. Elitu irackých vojsk tvoria šiítske milície a dobrovoľníci z Iránu, ktorí majú bohaté vojenské skúsenosti a sú pomerne dobre vyzbrojení.

Ruský vojenský expert Viktor Murachovskij nevylučuje možnosť, že Iračania naozaj vstúpia na kurdské územie, pravdepodobnosť irackého vstupu do Kirkúku však podľa jeho slov nie je veľmi vysoká. Ak by Iračania do Kirkúku vstúpili, určite v prvom rade sústredia svoju pozornosť na kontrolu kľúčových objektov, Iračania sa určite pokúsia ovládnuť ropné a plynové ložiská a komunikáciu – železnicu, letiská, križovatky.

Kurdi podľa Murachovského slov nebudú ticho hľadieť na vstup irackých vojsk do Kirkúku. Kurdská Pešmerga je skúsenou bojaschopnou jednotkou, má pomerne mnodernú vojenskú štruktúru, je dobre vyzbrojená a jej bojovú úroveň zvyšovali západní odborníci. Kurdi však nemajú k dispozícii letectvo a takisto zaostávajú v tankových vojskách a v delostrelectve.

Podľa Murachovského však majú členovia kurdskej Pešmergy podstatne vyššiu motiváciu ako irackí vojaci. Iracká vláda sa môže spoľahnúť na elitné jednotky, šiítov a Iráncov, bežné iracké jednotky necítia potrebu bojovať a umierať na kurdskom území. Motivovaných jednotiek nemá Irak až tak veľa, aby ich mohol vrhnúť do bojov na severe Iraku proti Kurdom, takže postavenie irackého premiéra al-Abádiho je veľmi ťažké. Politiku súčasnej irackej vlády podporuje väčšina Iračanov, no vojenských síl na presadenie svojich plánov nemá oficiálny Bagdad dostatok.

Chošáví Babakr z Demokratickej strany Kurdistanu tvrdí, že väčšina Iračanov nechce bojovať proti Kurdom. Kurdi už viackrát ukázali, že sa dokážu brániť a Iračania sú od roku 1991 už unavení neustálymi vojnami. Kurdi sú vysoko motivovaní, irackí vojaci sú profesionáli, ktorí bojujú za peniaze, čo znižuje ich bojový potenciál.

Oficiálne kruhy v Bagdade predložili Kurdom ultimátum. Do 72 hodín musia Kurdi umožniť vstup irackým jednotkám do Kirkúku, Erbilu a Sulejmanie a takisto musia prepustiť iracké vojenské kontingenty na iracko-iránsku hranicu, kde chcú Iračania prerušiť spojenie medzi irackými a iránskymi Kurdami. Od piatku Iračania budú kontrolovať vzdušný priestor a žiadne lietadlá nesmú vzlietať z Kurdami ovládaných letísk na severe krajiny.

Kurdov majú v zuboch aj Turci. Ankara už oznámila manévre na svojej časti hraníc v blízkosti kurdského územia. Ankara môže umožniť irackej armáde aj presun cez svoje územie, aby mohli Iračania proti Kurdom zaútočiť. Pokiaľ irackej armády sa Kurdi až tak neobávajú, Turci predstavujú pre Kurdov vážne nebezpečenstvo, rovnako ako Irán.

Iračania si však v posledných hodinách uvedomili, že hrozby voči kurdskému Erbilu nefungjú. Iracká rétorika sa tak začala postupne zmierňovať. Iracký premiér al-Abádi už pred niekoľkými dňami oznámil, že rozdielne postoje by sa nemali riešiť násilím. Nikto však nemôže zaručiť, že v al Abádiho prípade nejde o “zahmlievanie”.

Kurdi sú pripravení vyjednávať, ale aj bojovať. Podľa slov kurdských predstaviteľov sa Kirkúk vyjadril, že sa pripája ku Kurdistanu, Kurdi sú si však vedomí skutočnosti, že Kurdistan nikdy nebol súčasťou kurdského územia. Preto sú ochotní o bohatom Kirkúku s Irakom rokovať a ak sa s Irakom dohodnú, Kirkúk prenechať pod irackou kontrolou.

Nikita Kovalenko