Mgr. Zuzana Čaputová, rod. Strapáková sa narodila 21. júna 1973 v Bratislave, celý život však prežila v Pezinku, kde navštevovala základnú školu a následne gymnázium, uvádza vo svojom životopise.

Jej matka Katarína pracovala v administratíve, otec Štefan bol riaditeľ pobočky poisťovne.

Dodajme, že Zuzana Čaputová je rozvedená a s bývalým manželom Ivanom (rozvedení v roku 2018)  má dve dcéry – Leu a Emmu.

Šesť rokov tvorila pár s Jurajom Rizmanom, ktorý ju sprevádzal na oficiálnych podujatiach počas jej mandátu v rokoch 2019 až 2024. Rizman a Čaputová sa začali zbližovať na začiatku pôsobenia bývalej hlavy štátu v prezidentskom úrade, keď Rizman pracoval ako jej poradca pre oblasť životného prostredia a občianskej spoločnosti. Čaputová a Rizman v júni 2026 oznámili koniec vzťahu.

Vzdelanie a kariéra

Po ukončení stredoškolského štúdia na gymnáziu v Pezinku sa Čaputová rozhodla študovať právo. V rokoch 1991 – 1996 absolvovala štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Počas štúdia a po jeho skončení pracovala v mestských štruktúrach miestnej samosprávy v Pezinku, najprv ako asistentka na právnom oddelení Mestského úradu v Pezinku, neskôr ako zástupkyňa prednostu Mestského úradu v Pezinku.

Od roku 1998 pôsobila v treťom tzv. neziskovom sektore, kde sa venovala verejnej správe a problematike týraných a zneužívaných detí. Následne pracovala ako projektová manažérka v občianskom združení EQ Klub na projekte rozvoja miestnych komunít, ako uvádza vo svojom životopise.

V rokoch 2001 až 2017 spolupracovala s občianskym združením VIA IURIS, ktoré sa venuje posilňovaniu právneho štátu a presadzovaniu spravodlivosti vo vybraných oblastiach práva – napríklad fungovaniu justičných orgánov, zodpovednosti verejných činiteľov, transparentnému nakladaniu s verejným majetkom a posilňovaniu verejnej kontroly verejnej moci. Od roku 2010 v OZ pôsobila ako advokátka.

Od 1. februára 2010 do 12. marca 2019 vykonávala advokátsku prax. Následne mala pozastavený výkon advokácie a 22. marca 2019 bola na vlastnú žiadosť vyradená zo zoznamu advokátov. Ako dôvod pre vyradenie uviedla, že nemá čas venovať sa advokácii a rozhodla sa venovať politickej činnosti.

V novembri 2010 bola ako nezávislá kandidátka na poslankyňu zvolená do mestského zastupiteľstva mesta Pezinok.

V Pezinku vyše desať rokov stála na čele verejnej kampane proti povoleniu ďalšej skládky odpadu, ktorá by znečistila pôdu, vzduch a vodu v meste a okolí. Zápas proti skládke vyvrcholil v roku 2013, keď Najvyšší súd SR rozhodol, že nová povolená skládka bola nezákonná. Tento verdikt nadväzoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, ktorý potvrdil právo verejnosti na účasť pri rozhodovaní v záležitostiach, ktoré ovplyvňujú životné prostredie.

Spomeňme, že Čaputová mala svoj podiel na zrušení Mečiarových amnestií, keď vo VIA IURIS rozbehli petíciu (marec 2017) a v priebehu niekoľkých týždňov vyzbierali vyše 76-tisíc podpisov, čím pomohli vytvoriť verejný tlak. V septembri 2017 oznámila odchod z VIA IURIS.

Ešte pred vyradením zo zoznamu advokátov Čaputová v roku 2017 vstúpila do politického hnutia Progresívne Slovensko. O rok neskôr, na ustanovujúcom sneme PS, bola zvolená za podpredsedníčku.

Po prvom kole prezidentských volieb sa 19. marca 2019 vzdala postu podpredsedníčky a na sneme 8. mája 2019 požiadala o zrušenie členstva v hnutí.

Cesta do Prezidentského paláca

V máji 2018 sa Čaputová rozhodla uchádzať o post prezidentky Slovenskej republiky. Ako sama uvádza vo svojom životopise, kandidovala „s cieľom obnoviť dôveru v našej spoločnosti a vrátiť silu a zmysel tým hodnotám, ktoré nás všetkých spájajú – spravodlivosť, ochrana ľudskej dôstojnosti, a naša civilizačná príslušnosť k demokratickej Európe“.

Jedným z rozhodujúcich dôvodov jej kandidatúry bola vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej z februára 2018.

Prvé kolo voľby prezidenta sa konalo 16. marca 2019 a Čaputová vyhrala so ziskom 40,57 percenta hlasov,  a teda postúpila do druhého kola. Jej protikandidátom v prvom kole bol eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý dostal 18,66 percenta hlasov.

V druhom kole prezidentských volieb zvíťazila so ziskom 1 056 582 hlasov (58,40 %). Protikandidátovi Marošovi Šefčovičovi odovzdalo hlas 752 403 (41,59 %) voličov. Ako sama uviedla, vo voľbách nepovažovala svoje pohlavie za hendikep. Čaputová tak bola zvolená za v poradí piatu prezidentku Slovenskej republiky. 

Na funkciu prezidentky republiky sa pripravovala v kanceláriách v Karáčoniho paláci, ktoré jej ponúkol dosluhujúci prezident Andrej Kiska.

Inaugurácia Zuzany Čaputovej sa konala napoludnie 15. júna 2019 v bratislavskej Redute.

V súlade s tradíciou, ktorú zaviedli ostatní slovenskí a českí prezidenti, sa prezidentka Zuzana Čaputová vybrala na svoju prvú zahraničnú cestu do Česka, kde ju privítal prezident Miloš Zeman.

Dodajme, že Čaputová pôsobila v úrade počas vlády Petra Pellegriniho (2018-2020), ktorý ju v nasledujúcich prezidentských voľbách vo funkcii prezidenta vystriedal. Počas turbulentného obdobia pandémie COVID-19 bol po voľbách v  roku 2020 Igor Matovič prezidentkou Čaputovou poverený zostaviť vládu a stal sa premiérom SR. V roku 2021 ho vo funkcii vystriedal Eduard Heger (2021-2023). Nasledovala „vláda odborníkov“ pod vedením terajšieho europoslanca Ľudovíta Ódora (máj-október 2023). Aj ich životopisy Vám prinesieme už čoskoro. Po parlamentných voľbách v roku 2023 sa vlády ujal súčasný premiér Robert Fico.

V roku 2024 Čaputová oznámila, že nebude kandidovať v nadchádzajúcich prezidentských voľbách a nebude sa ani angažovať v politike. Rozhodla sa svoju kariéru presunúť do akademickej sféry.

Následne v septembri 2024 oznámila, že prijala ponuku ako hosťujúca členka Inštitútu pre medzinárodné štúdiá Stanfordovej univerzity na jeden semester. 16. septembra bola vymenovaná za hosťujúcu profesorkou na Freeman Spogli Institute for International Studies na Stanfordovej univerzite.

Zhrňme, že za päť rokov prezidentskej funkcie Čaputová podpísala 699 zákonov, absolvovala 66 zahraničných ciest a na Slovensku prijala 38 zahraničných delegácii. Na Slovensku uskutočnila 602 ciest a stretnutí, udelila 142 vyznamenaní a poskytla 29 milostí. Spolu podala 16 podaní na Ústavný súd SR a vykonala 253 menovaní sudcov, 428 profesorov a 48 ministrov v piatich vládach SR, ako sa uvádza v jej životopise.

Ocenenia a vyznamenania

Zuzana Čaputová  získala množstvo ocenení udelených doma a v zahraničí. Spomenieme aspoň niektoré z nich:

• V roku 2016 získala prestížnu Goldmanovu enviromentálnu cenu, ktorá sa prirovnáva k Nobelovej cene v oblasti ochrany životného prostredia (za aktivity v súvislosti s uzavretím skládky odpadov v Pezinku).
• V roku 2019 získala ocenenie Európska osobnosť roka v rámci European Leadership Awards. V tom istom roku získala titul Ambasádorka životného prostredia; tiež Európsku cenu za politickú kultúru; Pamätnú plaketu Stromu pokoja, ktorú udeľuje Občianske združenie Servare et Manere (Vojenský cintorín v Brookwoode).
• Striebornú medailu predsedu Senátu Parlamentu Českej republiky za mimoriadnu starostlivosť o pravdu, slobodu, politickú kultúru a vládu práva získala v roku 2021.
• Veľký kríž Radu Vykupiteľa v roku 2022 získala od gréckej prezidentky Kateriny Sakellaropoulou.
• Rovnako v roku 2022 získala Cenu slobody Nadácie Friedricha Naumanna.
• Veľký kríž Radu holandského leva získala v roku 2023 od holandského kráľa Viliama Alexandra.
• V roku 2023 získala tiež Cenu cisára Otta a Zlatú medailu Univerzity Karlovej.
• V roku 2024 získala Rad bielej orlice od poľského prezidenta Andrzeja Dudu.
• Rad Jaroslava Múdreho 1. stupňa jej v roku 2024 udelil ukrajinský  prezident Volodymyr Zelenskyj.
• V roku 2024 jej rakúsky prezident Alexander Van der Bellen udelil Veľkú hviezdu čestného vyznamenania za zásluhy o Rakúsku republiku.
• Rad Bieleho leva občianskej skupiny I. triedy za obzvlášť vynikajúce zásluhy v prospech ČR si v roku 2024 prevzala od českého prezidenta Petra Pavla.
• V roku 2024 si tiež prevzala európske ocenenie Vision for Europe Award.
• V zmysle zákona č. 522/2008 Z. z. (zákon o štátnych vyznamenaniach) patria prezidentke Slovenskej republiky prvé triedy najvyšších štátnych vyznamenaní: Rad Andreja Hlinku I. triedy; Rad Ľudovíta Štúra I. triedy; Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy; Pribinov kríž I. triedy.

Spomeňme tiež, že dokumentarista Marek Šulík o nej natočil časozberný filmový dokument Prezidentka (Slovensko / Česko, 2024). Šéfredaktor týždenníka Respekt Erik Tabery zhrnul rozhovor s prezidentkou v knihe „Zuzana Čaputová – Nestratiť sa sama sebe“ a šéfredaktor denníka Aktuality Peter Bárdy o nej napísal knihu „Zuzana Čaputová – Cesta k ľudskosti“.