Ing. Andrej Kiska sa narodil 2. februára 1963 v Poprade do učiteľskej rodiny. Otec Andrej učil matematiku a fyziku, matka Mária učila chémiu a biológiu. Pred vstupom do verejného života sa presadil ako úspešný podnikateľ a filantrop. V súčasnosti sa venuje aj písaniu kníh.

Kiska je druhýkrát ženatý a má päť detí. S prvou manželkou Máriou, láskou z vysokej školy, má dve deti – Andreja a Natáliu. Rozviedli sa po 18-tich rokoch manželstva. S druhou manželkou Martinou má tri deti – Veroniku, Viktora a Martina.

V rokoch 2014 až 2019 zastával funkciu prezidenta Slovenskej republiky, pričom do úradu prišiel bez predchádzajúcej straníckej kariéry.

Vzdelanie a podnikateľské začiatky

Po absolvovaní strednej školy, Gymnázia na Kukučínovej ulici v Poprade,  sa rozhodol pokračovať v štúdiu na vysokej škole so zameraním na elektrotechniku.

V roku 1986 Kiska ukončil inžinierske štúdium v odbore mikroelektronika na Elektrotechnickej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave.

Po absolvovaní základnej vojenskej služby pracoval ako projektant v spoločnosti Naftoprojekt v Poprade.

V roku 1990 odišiel do USA, kde pracoval ako predavač v obchode na benzínovej pumpe, neskôr ako pomocný robotník na stavbe, referuje portál SME. Po roku a pol sa z USA vrátil na Slovensko ako spolumajiteľ obchodnej spoločnosti – skoro celý zárobok investoval do akcií americkej brokerskej spoločnosti obchodujúcej na komoditnej burze, ktorá však po pár týždňoch skrachovala.

Pobyt v USA ovplyvnil jeho kariéru v oblasti podnikania: „Z Ameriky som si priniesol nesmiernu chuť podnikať,“ vyjadril sa v jednom z rozhovorov.

Ako manažér a podnikateľ pracoval viac ako 15 rokov.

Krátko po návrate z USA spolu so svojim bratom Jaroslavom Kiskom a bratrancom Bystríkom Kiskom založili spoločnosť s ručením obmedzeným Triangle Group International so sídlom v Kežmarku, ktorá prevádzkovala sieť zlatníctiev na Slovensku, spolu s pobočkou v Ostrave v Česku. Po neúspechu so skúšobnou výrobou vlastných zlatých šperkov sa zamerala na ich nákup od slovenských a českých zlatníkov a následný predaj v Spojených štátoch. V roku 1995 založili spoločnosť Eurogold Corporation ktorej bol Kiska viceprezidentom a sekretárom (secretary), ale tá sa nedokázala presadiť v americkom konkurenčnom prostredí.

Doma založil viaceré spoločnosti, najúspešnejšie z nich splátkové nebankové spoločnosti TatraCredit, Triangel a Quatro (1996), tiež je spoluzakladateľom a spolumajiteľom firmy KTAG.  Firmy Triangel a Quatro poskytli počas svojej histórie finančné služby viac ako 1 miliónu ľudí a stali sa najúspešnejšími splátkovými spoločnosťami na Slovensku. Model firiem Triangel a Quatro pôsobil konkurenčne, Kiska sa o modeli vyjadril: „Je to typický americký model, kde vlastníte úspešnú značku a sami jej vytvoríte aj konkurenciu.“

V roku 2005 predal všetky svoje podiely v týchto spoločnostiach VÚB banke a rozhodol sa venovať charite.

Kiska stál za založením charitatívnej neziskovej organizácie Dobrý anjel na Slovensku (2006) a Dobrý anděl v Česku. Na financovanie Dobrého anjela daroval z vlastných peňazí 1 milión eur. Dobrý Anjel pomáha rodinám s deťmi, ktoré sa vinou závažného, život ohrozujúceho ochorenia dostali do ťažkej finančnej situácie a je dnes najúspešnejšou nefiremnou charitou na Slovensku. V roku 2011 spoluzakladal Dobrého anděla  v Českej republike.

V roku 2009 založil firmu Finančná hitparáda s.r.o. – internetový porovnávací portál finančných produktov, ale aj túto firmu v roku 2021 predal.

Ako spomenieme nižšie, v novembri 2020 kvôli zdravotným problémom zavesil politickú kariéru na klinec a vrátil sa do neziskovej organizácie Dobrý Anjel ako predseda správnej rady.

V roku 2023 založil spolu s módnou návrhárkou Monikou Vontszemüovou filantropický projekt ROMADE, ktorý prepája rómsku kultúru s moderným dizajnom. Prostredníctvom módnej značky projekt podporuje ekonomické príležitosti pre talentovaných členov rómskej komunity a zároveň zvyšuje povedomie o rómskej identite a kultúre

Funkcia prezidenta

Podľa vzoru svojho otca chcel Andrej Kiska vstúpiť do Komunistickej strany Česko-Slovenska (KSČ), ale odmietli ho prijať.

V roku 2012 sa Andrej Kiska rozhodol kandidovať na post prezidenta Slovenskej republiky ako nezávislý a nestranícky kandidát. Dôvodom jeho rozhodnutia bolo rozhorčenie, v akom stave je naša spoločnosť, ako tradiční politici často zabúdajú na problémy skutočných ľudí, ako uvádza vo svojom životopise.

V prvom kole volieb konanom 15. marca 2014 kandidovalo štrnásť kandidátov. Umiestnili sa v tomto poradí: Robert Fico, Andrej Kiska, Radoslav Procházka, Milan Kňažko, Gyula Bárdos, Pavol Hrušovský, Helena Mezenská, Ján Jurišta, Ján Čarnogurský, Viliam Fischer, Jozef Behýl, Milan Melník, Jozef Šimko a Stanislav Martinčko.

Keďže ani jeden z kandidátov v prvom kole nezískal nadpolovičnú väčšinu oprávnených voličov konalo sa 29. marca 2014 druhé kolo. Do druhého kola postúpili Robert Fico a Andrej Kiska. Vtedajší prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, ktorého životopis sme Vám priniesli v predošlom článku, vo voľbách nemohol kandidovať, nakoľko už bol prezidentom dve funkčné obdobia.

V druhom kole volieb sa zúčastnilo 50,48 % voličov. Spolu bolo odovzdaných 2 200 906 platných hlasov, z toho kandidát za SMER Robert Fico získal 893 841 (40,61 %) hlasov a nezávislý kandidát Andrej Kiska získal 1 307 065 (59,38 %) hlasov a vyhral druhé kolo volieb.

Funkcie prezidenta Slovenskej republiky sa ujal po zložení sľubu počas slávnostnej inaugurácie 15. júna 2014. Symbolické odovzdanie úradu od Ivana Gašparoviča sa konalo na nádvorí Prezidentského paláca. Slávnostný obed sa konal v záhrade paláca, na ktorý Kiska pozval sociálne slabších (odchovanci detských domovov, seniori žijúci v domove dôchodcov a bezdomovci).

V roku 2018 Kiska oznámil, že v nasledujúcich prezidentských voľbách kandidovať nebude. Voľby v roku 2019 vyhrala Zuzana Čaputová, ktorej životopis Vám prinesieme už čoskoro.

Andrej Kiska v roku 2019 ohlásil založenie politickej strany Za ľudí, ktorú ako líder v roku 2020 priviedol do parlamentu aj vlády (dokonca si udržal prvé miesto v strane na základe preferenčných hlasov), ale z politiky sa pre zdravotné problémy neskôr stiahol a poslanecký mandát si neprevzal.

V novembri 2020 sa vrátil do neziskovej organizácie Dobrý Anjel ako predseda správnej rady, ako sme spomenuli vyššie.

Pre úplnosť dodajme, že v decembri 2019 vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry obvinil Andreja Kisku za pokračujúci zločin daňového podvodu vo forme organizátora. Kauza sa týka nadmerných daňových odpočtov Kiskovej rodinnej firmy KTAG v súvislosti s účtovaním nákladov na Kiskovu predvolebnú kampaň pred priamou voľbou hlavy štátu v roku 2014. Podľa obžaloby KTAG neoprávnene uplatnila nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške vyše 155 000 eur.  Koncom októbra 2024 odvolací súd uznal bývalého prezidenta Andreja Kisku za vinného z daňového podvodu. Za to mu vymeral trest jeden rok väzenia, ktorý mu súčasne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov.

Ocenenia a vyznamenania

Andej Kiska získal množstvo ocenení udelených doma a v zahraničí. Spomenieme aspoň niektoré z nich:

• V roku 2006 Kiska obdržal ocenenie Manažér roka časopisu Trend.
• V roku 2011 získal Krištáľové krídlo za filantropiu.
• Univerzita Komenského pri príležitosti 95. výročia (2014) univerzity udelila Andrejovi Kiskovi pamätnú medailu.
• V roku 2015 mu Estónsko udelilo vyznamenanie Rad Kríža zeme mariánskej a Bulharsko Rad Starej planiny.
• Rumunsko mu v roku 2016 udelilo vyznamenanie Rád rumunskej hviezdy.
• V Monaku mu v roku 2017 udelili vyznamenanie Rád Svätého Karola v stupni Veľkého kríža a v Nemecku získal vyznamenanie Záslužný rád Spolkovej republiky Nemecko.
• V roku 2018 získal od Nórska vyznamenanie Rád svätého Olafa.
• V roku 2019 mu Poľsko udelilo vyznamenanie Rád bielej orlice a Rakúsko mu udelilo vyznamenanie Veľká hviezda Čestného vyznamenania za zásluhy o Rakúsku republiku.
• V roku 2015 mu Spojené kráľovstvo udelilo Čestné občianstvo mesta Londýn.
• Poľsko mu v roku 2016 udelilo ocenenie New Europe 100 Challengers a Ukrajina mu udelila Medzinárodnú cenu celonárodného programu „Osobnosť roka“.
• V roku 2019 si na úrovni EÚ prevzal Európsku cena za občianske práva Sintov a Rómov.
• Prezidentovi Slovenskej republiky patrí podľa Zákona o štátnych vyznamenaniach Rad Andreja Hlinku I. triedy, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.

Dodajme, že o svojej ceste, úspechu, šťastí a schopnostiach napísal tri knihy: Cesta manažéra z pekla (2011), Vezmi život do vlastných rúk (2013) a Prezident (2021) . Do dnešných dní tiež poskytuje prednášky stredoškolákom a vysokoškolákom.