Môj profil 
Predplatné
Zriaďovateľ bude musieť svoj nesúhlas s kandidátom písomne zdôvodniť. Následne sa uskutoční druhé, úplne nové výberové konanie. Ak zriaďovateľ nebude akceptovať ani nového kandidáta, bude mať ešte možnosť obrátiť sa na miestne zastupiteľstvo s návrhom na vyslovenie nesúhlasu. Na to, aby riaditeľ vymenovaný nebol, budú potrebné minimálne tri pätiny hlasov poslancov príslušného zastupiteľstva. Ak ich primátor, starosta či predseda VÚC nezíska, kandidáta na riaditeľa už bude musieť na päť rokov vymenovať. Ak však presvedčí dostatok poslancov, že kandidát nie je vhodný, ďalší výber riaditeľa už nebude v réžii rady školy, ale pôjde sa cez výberové konania na základe zákona o výkone prác vo verejnom záujme.
“Týmto sa výrazným spôsobom zrovnoprávňuje postavenie zriaďovateľa verejných škôl v porovnaní so zriaďovateľmi cirkevných a súkromných škôl. Zriaďovateľ dostane možnosť vysloviť aj druhý nesúhlas s nomináciou rady školy, ten sa však bude musieť potvrdiť na zastupiteľstve trojpätinovou väčšinou,” vysvetlil poslanec Ľubomír Petrák (Smer-SD), ktorý zmenu presadil cez pozmeňujúci návrh.
Minister školstva Juraj Draxler (nominant Smeru-SD) po skončení rozpravy zdôraznil, že s Petrákovým návrhom je spokojný. “Ide len o vytvorenie jednej špeciálnej poistky pre zriaďovateľa školy, ale nemení sa to, že rada školy bude mať stále hlavné slovo. Trojpätinová väčšina potrebná na odmietnutie kandidáta na riaditeľa sa využíva aj pri rušení školy, je to teda veľmi silné kvórum,” zdôraznil.
Učitelia a rodičia však už avizovali spustenie petície proti posilňovaniu kompetencií zriaďovateľov pri voľbe riaditeľov škôl. Organizátori petície upozorňujú, že v prípade, ak zriaďovatelia škôl, teda starostovia, predsedovia VÚC a prednostovia okresných úradov, získajú právo veta, povedie to k politizácii školstva. “Mnoho schopných ľudí stratí motiváciu kandidovať za riaditeľa a vytvorí sa priestor pre korupciu, klientelizmus a rodinkárstvo,” dodávajú učitelia.
Novela školského zákona prináša aj zmeny pri získavaní kreditov u učiteľov. Nedostanú ich napríklad za absolvovanie rozširujúceho štúdia. Ministerstvo školstva chce taktiež sprísniť získavanie kreditov zo zahraničia. Učitelia by sa mali po novom osobne zúčastniť na školení v zahraničí, kým súčasný zákon umožňuje akúkoľvek formu účasti. Novela zároveň predlžuje účinnosť ustanovenia zákona obmedzujúceho platnosť kreditov na sedem rokov.
Nová právna úprava znamená aj posunutie termínu zápisu žiakov do prvého ročníka základnej školy o viac ako dva mesiace neskôr. V súčasnosti chodia budúci prváci na zápisy v období od 15. januára do 15. februára. Po novom to bude od 1. apríla do 30. apríla.
Niektoré novinky sa dotknú aj študentov. Napr. študent prijatý do učebného odboru strednej odbornej školy s výučným listom bez maturity už po novom nebude môcť len tak prestúpiť na študijný odbor ukončený s maturitou vo svojej alebo inej škole.
Novela rovnako prináša možnosť zriadiť v základnej škole so súhlasom jej zriaďovateľa špecializovanú triedu. V nej sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka.
Poslanec SaS Martin Poliačik svojím pozmeňujúcim návrhom presadil, aby stredné školy bez ohľadu na zriaďovateľa mohli mať aj menej žiakov v triede ako 17, čo je minimum stanovené zákonom. Trieda však musí mať aspoň deväť žiakov.
Nezaradený poslanec a podpredseda Siete Miroslav Beblavý kritizuje školský zákon. Problémom sú pre neho kompetencie zriaďovateľov škôl. “Vládna strana zavádza politiku tam, kde nemá čo hľadať. Berie právo rozhodovať o žiakoch rodičom a dáva ho politikom,” uviedol Beblavý.
.jpg)
