Zomrel otec Šebastián Košút, výrazná osobnosť slovenského exilu

Šebastián Košút sa narodil 16. novembra 1941 na severnom Spiši v Čiernej Hore (dnes Czarna Góra, Poľsko), ktorá bola spolu s ďalšími spišskými a oravskými obcami po druhej svetovej vojne pričlenená k Poľsku. Po skončení slovenského lýcea v Jablonke (Severná Orava, Poľsko) študoval teológiu na Metropolitnom teologickom seminári sv. Jána Krstiteľa vo Varšave, kde bol 27. mája 1965 vysvätený za kňaza kardinálom a poľským prímasom Stefanom Wyszyńskim.

Ako kaplán pôsobil v mnohých farnostiach v Poľsku, napr. v Belchówe, Sochaczewe a počas pôsobenia vo farnosti Piastów prišiel do bližšieho kontaktu s členmi poľského protikomunistického hnutia Ruch. Pomáhal im s tlačením a distribúciou samizdatovej literatúry. Bol sledovaný štátnou bezpečnosťou, vypočúvaný a následne odsúdený na dva roky väzenia. Štátna bezpečnosť mu pri razii skonfiškovala knižnicu, v ktorej mal uloženú i korešpondenciu. Zatkli ho v júni 1969, dvojročný trest si neodpykal celý, na jar 1970 ho podmienečne prepustili. Jeho pôsobenie však bolo bezpečnosťou monitorované.

Následne pôsobil v ďalších poľských farnostiach, v Barwinowe, Podkowe Leśnej, vo varšavskom predmestí Radość a vo varšavskej Katedrále svätého Jána Krstiteľa. Od roku 1977 bol jedným z organizátorov a aktívnych účastníkov prenášania slovenskej exilovej náboženskej literatúry cez zelenú hranicu z Poľska na Slovensko.

V roku 1980 emigroval do Talianska a stal sa sekretárom otca biskupa Pavla M. Hnilicu, významného predstaviteľa slovenského katolíckeho exilu v Ríme. Poskytoval duchovnú i materiálnu pomoc slovenským exulantom, ktorí museli hľadať v cudzine útočisko pred nepriazňou vtedajšieho režimu v Česko-Slovensku, ako aj pútnikom spoza Železnej opony. Spolupracoval so Slovenským ústavom svätých Cyrila a Metoda v Ríme, v blízkom kontakte bol s kardinálom S. Dziwiszom, osobným tajomníkom pápeža Jána Pavla II., i W. Póltawskou, spolupracovníčkou Svätého otca Jána Pavla II. Úzko spolupracoval aj s Matkou Terezou. V roku 1990 sa stal farárom v Marane Eque neďaleko Ríma, kde pôsobil až do roku 2014. Fara sa stala útočiskom i pohostinným miestom stretnutia pre všetkých, ktorí sa na „padre“ Šebastiána obrátili s prosbou o pomoc.

Od roku 2014 žil v Dome seniorov v Dolnom Ohaji v okrese Nové Zámky. Svoje kňazské povolanie vykonával do svojich posledných chvíľ nielen v dome seniorov, ale aj na mariánskom pútnickom mieste Studnička v Pozbe.

Za svoju činnosť dostal viacero významných ocenení:

2011 – Dôstojnícky kríž Radu obrodenia Poľska, B. Komorowski – prezident Poľskej re- publiky

2018 – ocenenie pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu, A. Kiska – prezident Slovenskej republiky

2023 – pamätná medaila a dekrét za zásluhy o rozvoj slovenského národa a vytvorenie samostatnej a demokratickej slovenskej štátnosti pri príležitosti 1160. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda k našim predkom, A. Hrnko – Nadácia PRO PATRIA

2024 –  Kríž slobody a solidarity, A. Duda – prezident Poľskej republiky

Odpočinutie večné daj mu, Pane, a svetlo večné nech mu svieti.