Môj profil 
Predplatné
Soči 4. februára (TASR)- Kto sa pred odletom na zimnú olympiádu pripravil na najhoršie, toho môže Soči aj očariť. Optimálny scenár je možno prílet v noci, ubytovanie nad ránom a prvé kroky zverenej misie predpoludním. Reťazec "akreditovaných" kontrastov v obrovskej zemi ruského národa.
V prvom rade sa mal vraj našinec pripraviť na brutálne letiskové kontroly a zápchy. Štyri dni pred oficiálnym štartom ZOH tomu tak zďaleka nebolo. Na transfere v Moskve je nachystaná celá plejáda skupiniek, ktoré sa okamžite postarajú o akreditovaných účastníkov hier, nasmerujú ich, poradia. Podobné uvítacie manévre majú aj v prímorskom letovisku, terminál funguje veľmi dobre, na žiadnej jeho méte nie je spomenutiahodné zdržanie. Aj o jednej v noci usmiate pracovníčky na vízovom "pointe".
Opustením budovy letiska sa začína štandardné olympijské fungovanie športovca, trénera, funkcionára, hosťa, mediálneho pracovníka. Pre každého je nachystaná určitá forma kyvadlovej dopravy a prichádza prvý výrazný zážitok. Pohľad z obchvatu na Olympijský park uchváti aj väčšinu tých, ktorí majú k osvetleným panorámam indiferentný postoj. A zrejme by uchvátil aj "radných" z Las Vegas. Soči a jeho arény na pobreží Čierneho mora hrajú v nočnej atmosfére fantastikou.
No potom príde vytrhnutie z márnivého tranzu. Bezproblémový príchod do ubytovacích priestorov naštrbí čakanie na izbu. "Prvý deň, keď sme sem prišli, tak nás ani nepustili do našich priestorov, pretože sa ešte všetko dorábalo. V podstate, keď sme preberali izby, oni ich práve ustielali," takto zástupca vedúcej výpravy Roman Buček tlmočil skúsenosti biatlonistov a bežcov na lyžiach vo Vytrvalostnej dedine v horskej oblasti Červená Poľana. Podobné problémy naznačil v mediálnej dedine nezvyčajný ruch na recepcii, hoci boli už takmer dve hodiny a čakateľov na ubytovanie len pár. A ak hore na Poľane neboli postele ustlané, dole na pobreží sa dalo povedať s trochou zveličenia, že izby neboli vymaľované.
Skutočne – kto bol pripravený na to, že mediálny hotel bude hybridom hostela, internátu a jednoduchého apartmánu, ten nezanevrel. A s pokorou si opakoval interné klišé, že počas akejkoľvek olympiády sa chodí na hotel len spať. Túžba po snení sa však začne meniť v nočnú moru, keď zodpovedná recepčná oznámi, že izby nie sú nachystané a s vysvetlením: "Na Červenej Poľane nemohli ubytovať viacerých hostí a niektorých sme museli dočasne pojať sem. Tým pádom sa nám skomplikoval harmonogram odovzdávania hotových izieb."
Našinec v tej chvíli nedumá nad tým, či novopostavené objekty nemajú byť nachystané už dávnejšie. Len dúfa, že mu v dohľadnom čase dajú kľúče a vtedy je výhodou nočná hodina – menší počet "domáhateľov" a vysoký akčný rádius kompetentných, ktorí si fázu dňa plne uvedomujú a znásobujú aj svoje ospravedlnenia za nepríjemnosti. A keď sa tak stane, natešený hosť vchádza do "hotelovej izby" a bez frfľania sa stotožní s veľkorysími priestormi, z ktorých je obývateľná len polovica. A kde je okrem (jediného) obrazu nakrivo aj spínač, zásuvkový kryt, či luster. Všetko dokresľujú "nezablendované" špáry a mazance na oknách i obkladoch. "Nezatvoriteľné" okno v kúpeľni u jedného a studené radiátory u druhého sa odpúšťajú na jednu noc, príšerne depresívny nábytok z nekvalitnej drevotriesky na celý pobyt. No ruské organizačné zložky fungujú naozaj svedomito, ochotne a výraz dobrovoľník ťažko môže nájsť lepšie vyjadrenie.
Skoré prebudenie v Soči má po príletovej noci známky prebdenia, umocnené faktorom čiastočnej aklimatizácie. Našinec v trojhodinovom pásmovom posune vlastne biologicky vstáva o štvrtej ráno. Aj toto sa však upraví. Fajn je, že funguje doprava, infraštruktúra dejísk a ich technologické vybavenie. V tejto sfére zrejme nebude čo upravovať. Na zimnej olympiáde, ktorá ale vojde do dejín aj vďaka "vysokej úrovni" cien všetkého, čo s hrami súvisí. Teda nápojov, stravy, služieb i … – bizarných ubytovacích kapacít.
/vyslaní redaktori TASR P. Horváth a M. Tegza/ ph ny /k dispozícii je fotoreportáž/
.jpg)
.JPG)
