Môj profil 
Predplatné
Novela prešla do druhého čítania ešte 1. februára. Odvtedy sa z rokovania pléna opakovane presúvala. “Koaličná rada sa nevedela dohodnúť na celkovom znení zákona. Niektorí ho chceli minimalizovať, niektorí maximalizovať. Maximálnou hranicou bolo vytvorenie tlačovej rady, minimálnou hranicou bolo nechať iba právo na odpoveď a opravu pre poslancov,” vysvetlil pre TASR Jarjabek. Sám je zástancom vytvorenia tlačovej rady, no myslí si, že v tomto volebnom období takýto návrh nenájde podporu.
Podpora návrhu závisí podľa Jarjabka od Koaličnej rady. “Aj keby nebola politická vôľa, aby sa prijala aspoň časť návrhu zákona, aj keby sa nerokovalo o návrhu zákona, už splnil účel tým, že sa rozprúdila spoločenská debata, hlavne o pravidlách hry medzi printovými a elektronickými médiami. Absolvoval som veľmi veľa debát. Určite je to téma, ktorá nezhasla,” priblížil. “V tejto chvíli neviem, čo nám navrhne koalícia,” doplnil s tým, že bude spokojný, keď návrh zákona prejde aj v minimálnej polohe.
Poslanec zdôraznil aj potrebu riešenia mediálneho priestoru v rámci elektronických médií. Pripomenul, že smernica Rady Európy zaviazala všetky členské štáty na predloženie návrhu zákona, ktorý má túto situáciu riešiť. “Vznikajú nové médiá, aj ten zákon musí byť živý a reagovať na súčasnú situáciu,” doplnil s tým, že mediálny zákon v jednotlivých krajinách sa bude dopĺňať.
Právo na odpoveď aj pre verejných činiteľov bolo do slovenského právneho poriadku zavedené od 1. júna 2008, teda v čase prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). V roku 2011 počas kabinetu Ivety Radičovej (vtedy SDKÚ-DS) bol tento inštitút pozmenený, čím toto právo ostalo len fyzickým osobám. Jarjabek to chce vrátiť do pôvodného stavu.
.JPG)
.jpg)
