Slovensko je pre nich iba „tá krajina”, ale formovať by ju chceli

Pripravovaná legislatíva sa má na rokovanie NR SR dostať v apríli. Ide o koaličnú iniciatívu, pričom predstavitelia vládnych strán sa vyjadrili v zmysle, že nezávislosť voľby pri hlasovaní poštou nemusí byť jednoznačná. Môže dôjsť k vzájomnému ovplyvňovaniu a teda manipulácii, resp. k forme „kolektívnej” voľby. Voči tomu nemožno namietať, pretože riadny volebný proces sa predsa odohráva za účasti komisie vo vyhradených priestoroch z dobrého dôvodu.

Lenže opozícia a jej nasledovníci to vidia inak…

Samozrejme, ľudia predovšetkým z progresívneho tábora si uvedomujú, že môžu prísť azda o tisíce hlasov. Veď sú to práve ich prívrženci, kto pôsobí v krajinách kolektívneho Západu (pri voľbách 2023 malo hlasovať 58 779 ľudí zo zahraničia). Dokladuje to štatistika (https://volby.srdcomdoma.sk/#poslanie), veď v posledných voľbách získali zo zahraničia: PS 61,7%, SaS 10,8% a SMER 6,1%. Iné strany neprekročili päťpercentné kvórum.

Opozícia preto operuje argumentom, že pre občanov napríklad v USA alebo Austrálii by bol veľký problém presúvať sa len kvôli voľbám až na slovenskú ambasádu. To je validná pripomienka, ale stále nie dostatočne presvedčivá v kontraste k tomu, že si volič odhlasuje niekde v „pube” spolu s desiatimi kamarátmi po desiatich pivách.

Ak nie je hlasovanie zaručene a overiteľne tajné, je potom stále v súlade s Ústavou (článok 30 ods. 3)?

Aktivisti sa mobilizujú napríklad cez združenie Srdcom doma. Ich poslanie vraj je nasledovné: „prostredníctvom účasti na voľbách podporujeme rozvoj Slovenska a na základe osobnej skúsenosti z iných krajín nastavujeme cenné zrkadlo našim politikom.”

Vytvorili petíciu na zachovania korešpondenčnej voľby

Ich podporovateľmi sú napríklad mená ako Táňa Pauhofová, Jana Kirschner a ďalšie známe tváre (zdieľali aj video s Davidom Púchovským k téme), pričom nechýba reklamné heslo na účet Zuzany Čaputovej v znení „pani prezidentka by volila poštou.” Už len „vakcína je sloboda”, spievajme všetci dokola…

Celé to vyznie ako dobre známy protipól k súčasnej garnitúre. Aj oficiálne stanovisko mimovládky k avízovanej zmene formátu voľby napovie niečo o jej „apolitickosti”: „Tento krok vnímame ako priamy útok na demokratické piliere Slovenskej republiky a pokus koalície vybrať si svojich voličov tým, že umlčí kritické hlasy desiatok tisíc našich občanov.”  Tu však treba pripomenúť, že tzv. „mobilizácia” voličov na Slovensku prebiehala aj prostredníctvom zahraničného kapitálu (známy škandál s britskou podporou influencerov vrátane dnešnej europoslankyne Ostrihoňovej z PS).

Ale pozrime sa k našim susedom. Z priamej reportáže so Slovákmi žijúcimi v Čechách totiž vyplýva jedno: dušujú sa, že im záleží na „tej krajine” (aj keď v Prahe je „lepší vzduch”). Jeden po druhom o našej vlasti hovoria len anonymným označením – tá krajina.

Prosím vás, ak ste domovinu degradovali na jeden štát z mnohých, potom aká vás k nemu viaže citová väzba?

Takže ten, kto sa ma s týmto slovníkom vehementne snaží presvedčiť, že na Slovensku mu úprimne záleží, tomu neverím ani ten nos medzi očami. Aj preto, ako aj z hľadiska dodržiavania ústavných princípov je preto vhodné, aby v parlamente prešla legislatívna zmena týkajúca sa hlasovania zo zahraničia.