ProtectEU je nová stratégia vnútornej bezpečnosti Únie. Nie je ťažké “povysvetľovať” jej dôvody. Naozaj žijeme v dobe neustále sa množiacej hrozby: od terorizmu cez kyberkriminalitu až po zločinné aktivity štátov, je pravda, že úloha chrániť národy pred vonkajšími hrozbami nebola nikdy zložitejšia ako dnes. Ale ako vždy v Bruseli, diabol je v detailoch.

Od bombových útokov v Londýne v roku 2005 a následného prijatia protiteroristickej stratégie EÚ až po rámec bezpečnostnej únie z roku 2021 Únia neustále – a vo vlastnom záujme – rozširovala svoje chápanie bezpečnosti. Program ProtectEU so svojím záväzkom hlbšieho zdieľania údajov, algoritmického odhaľovania „extrémistického obsahu“ a užšej spolupráce s online platformami by ďalej posilnil právomoci agentúr ako Europol. To by bolo úplne v poriadku – keby to bolo skutočne tak myslené.

Bohužiaľ, ide to oveľa ďalej. V dokumente ProtectEU Komisia hovorí o „rozširujúcom sa spektre motivácií“, do ktorého zahrňuje pohodlne nejasne definovanú kategóriu „antisystémových ideológií“, „misogýnie“, „nenávisti voči LGBTQ+“ alebo odmietania „európskych demokratických hodnôt“. Ide o nebezpečne pružné pojmy. Terorizmus, doteraz definovaný ako použitie násilia proti civilistom na politické účely, je byrokraticky predefinovaný ako nejasná kategória, ktorá má zahŕňať nielen vražedných fanatikov, ale aj obyčajných disidentov proti režimu. Antiterorizmus používajú ako masku pre politickú represiu – a nie je to po prvýkrát.

Disidenti liberálno-globalistického poriadku už tento film videli. Nariadenie o teroristickom obsahu online z roku 2021 už umožňuje orgánom požadovať odstránenie označeného materiálu do jednej hodiny. Zákon o digitálnych službách zaväzuje platformy spravovať „dezinformácie“ a „nenávistné prejavy“, pojmy tak nádherne orwellovské, že znamenajú čokoľvek, čo si človek želá, aby znamenali. Hoci sa tieto opatrenia zdajú byť rozumné a potrebné, keď sa posudzujú jednotlivo, spoločne vytvárajú ekosystém represií, o akom mohla Stasi vo východnom Nemecku len snívať.

Keďže establishment je čoraz menej schopný zaručiť si svoje prežitie vo voľbách, nie je prekvapením, že sa snaží preinterpretovať slovník boja proti terorizmu, aby potlačil politické nesúhlasy. Čo vlastne je „antisystémová ideológia“? Čo zahŕňa? Sú odmietanie demografickej transformácie, zničenie národnej suverenity alebo nebezpečné, potenciálne – a doslova – samovražedné dobrodružstvo v zahraničnej politike základnými princípmi tejto „ideológie“?

Žiadna z týchto obáv nemusí byť považovaná za paranoiu. Máloktorí konzervatívci zabudli, ako nemecká vládnuca elita usilovne pracovala na zákaze strany, ktorá je dnes najväčšou politickou stranou v krajine (AfD). Domáce spravodajské služby otvorene a bez hanby sledujú legálne založenú parlamentnú stranu, ktorá má podporu desiatok miliónov Nemcov, a to čisto z ideologických dôvodov. Nemecký Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) už dlho klasifikuje túto stranu ako „extrémistickú“, čím otvára právnu cestu k jej zákazu. Neuveriteľné je, že tak robí v mene liberálnej demokracie.

Európske inštitúcie vnímajú bezpečnosť čoraz viac v sociologických pojmoch – nepovažujú ju za sociálny pokoj, ale za násilne vnucovanú ideologickú konformitu. Algoritmy majú chrániť establishment pred nebezpečnými myšlienkami, nie ľudí pred medzinárodnými zločincami.

Problém však v skutočnosti presahuje viditeľný oportunizmus, s ktorým sa európski mandaríni snažia využiť temný tieň medzinárodného terorizmu. Terorizmus, najmä džihádizmus, naďalej predstavuje vážnu hrozbu pre stovky miliónov Európanov. Čoraz väčšia časť zdrojov spravodajských služieb a polície sa však venuje tomu, čo je v podstate otvorenou politickou represiou. Hoci je to samo osebe neprijateľné, predstavuje to aj nebezpečné rozptýlenie pozornosti. Zdroje spravodajských služieb sú obmedzené; ak je všetko extrémizmom, nič nemá prioritu. Menej sa bude robiť pre boj proti skutočným hrozbám, ktoré stoja životy ľudí, konštatuje autor komentáru.

Európania by mali byť opatrní voči odhodlaniu EÚ kontrolovať internet. Predovšetkým by nemali – a nesmú – podceňovať túžbu eurokratov po autoritárskej kontrole toho, čo vidia, myslia si a čo si želajú pre svoju budúcnosť. Brusel sa snaží vybudovať uzavretý, vertikálne kontrolovaný informačný priestor, v ktorom nebude možné vidieť realitu nášho upadajúceho kontinentu – a argumentovanie za zmenu sa stane myšlienkovým zločinom.

Prečítajte si tiež:

• Európska únia chce byť zakladajúcim členom Medzinárodnej komisie pre odškodnenie Ukrajiny
• Európska únia a jej sebadeštrukcia, to je niečo iné, ako sme akceptovali pri vstupe
• Európska únia chce zničiť slobodu slova na internete