Autor naštudoval množstvo historických dokumentov, zozbieral veľa autentických výpovedí, príbehov i svedectiev od tých, ktorí biskupa Jána poznali. Román okorenil humorným zafarbením deja a veselými epizódkami zo života ľudí z Oravy a okolia. Spolupracoval s viacerými pamätníkmi a znalcami Vojtaššákovho života. Ako znalec oravských pomerov dokázal prepojiť tie najpodstatnejšie činitele, ktoré vplývali na kryštalizáciu charakteru Mons. Jána Vojtaššáka.

„Základnú pečať jeho osobného profilu mu dala viera, rodina, príroda, robota a chudoba. Jeho túžba po poznaní, vernosť Bohu, pevná vôľa i túžba pomôcť obyčajným ľuďom, ho usmernili na duchovnú dráhu. Ako kňaz bol Vojtaššák pre svoje národné postoje prekladaný z miesta na miesto, no všade sa zaujímal o chudobných a o mladých ľudí. Ako biskup použil cirkevné prostriedky na pozdvihnutie materiálneho života ľudí. A pre ich duchovný rast zase posielal svojich kňazov na tie najlepšie teologické univerzity v Európe. Chcel, aby po návrate mohli čo najlepšie poslúžiť spoločnosti. On sám bol veľmi vzdelaný a tým, že ovládal päť cudzích jazykov a veľa cestoval, mal svetový rozhľad,“ píše autor knihy.

Autor románu zdôrazňuje, že biskup Vojtaššák žil v skutočne dramatickom a na udalosti nahustenom dejinnom období. Musel sa vedieť zorientovať a nájsť riešenia v situáciách, na ktoré ho nikto nepripravoval. V tomto dejinnom tlaku hľadal východiská a s odstupom času by asi mnohé svoje rozhodnutia aj pozmenil.

Odolávanie tlaku

Biskup Vojtaššák vlastne neustále odolával akémusi tlaku. „Vyšiel“ z rakúsko-uhorského prostredia a národnostný útlak prežíval na vlastnej koži. Počas prvej Československej republiky cítil tlak politických kruhov, ktoré neboli priaznivo naklonené Katolíckej cirkvi. Optimálne to preň nebolo ani za Slovenského štátu a zrážka s komunizmom bola pre neho osudová. No vždy sa snažil zostať verný svojmu presvedčeniu.

Autor diela nevstupuje do politickej roviny a polemiky. To ponecháva historikom. V závere diela uvádza niekoľko faktov i skutočnosť, že po smrti Jána Vojtaššáka mu senátori v Americkom kongrese vzdali úctu minútou ticha. Konštatuje aj to, že v roku 1990 bol u nás úplne zbavený akejkoľvek obžaloby a bol plne rehabilitovaný.

Kniha je doplnená kresbami od autorky Lucie Halčinovej. Hoci je to jej premiérový ilustračný počin, dokázala pútavo vystihnúť emocionálne rozloženie aktérov deja, obrazovo dotvoriť písané slovo a zachytiť atmosféru rázovitosť prírody. Z kresieb cítiť hravosť i talent umelecký zachytiť okamžitý moment a dať mu detailnú iskru s nádychom humorného prekvapenia. Kniha svojim štýlom istotne osvieži čitateľov každého veku, píše Jozef Luscoň.

Viac článkov s náboženskou tematikou nájdete v kategórii Svetonázor.

Pošlite nám svoj príbeh s Bohom.