Bratislava 14. januára 2022 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Budeme už mať konečne prezidenta, ktorý bude hájiť záujmy Slovenska?

Z neznámeho človeka generálny prokurátor

Maroš Žilinka bol ešte donedávna neznámy človek. Celú svoju kariéru pôsobil ako prokurátor a riešil rôzne závažné kauzy. Verejne známym sa stal najmä po tom, ako vysvitlo, že voči nemu mala byť pripravovaná vražda.

Z prípravy vraždy voči Žilinkovi, Lipšicovi a Šufliarskému je obvinená pätica ľudí, vrátane Mariana Kočnera či Aleny Zsuzsovej.

V decembri 2020 bol Maroš Žilinka zvolený za generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Podporu získal naprieč celým politickým spektrom. Za Žilinku hlasovalo až 132 poslancov parlamentu.

Pre vládu je Žilinka nepriateľ číslo jeden 

Napriek tomuto silnému mandátu ho neskôr začali vládni politici ostro kritizovať, pretože nepristúpil na ich snahu deštruovať právny štát prenasledovaním politických oponentov Hegeromatovičovho režimu a odmietol sa stať poskokom túžob po pomste hegeromatovičovcov.

Naopak – miláčikom vládneho režimu sa stal špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorého metódy sú podľa niektorých názorov nie príliš v súlade s právnym štátom, keď účel svätí prostriedky.

Maroš Žilinka sa drží striktne práva a to sa vládnym uzurpátorom moci nepáči. Vo vládnej koalícii sa dokonca diskutuje o tom, ako zbaviť Žilinku jeho funkcie. Generálny prokurátor Maroš Žilinka sa teda stal akýmsi symbolom boja proti nedemokratickým praktikám súčasnej vlády.

A to môže Žilinku vyniesť až úplne hore.

Líder národno-konzervatívnej politickej scény

Na národno – konzervatívnej scéne dlhodobo chýba silný líder, ktorý by nebol v médiách spájaný s neonacistickou minulosťou, či naopak líder, ktorý by nebol až fanaticky prozápadne orientovaný.

A presne takýmto lídrom, ktorého národno-konzervatívna scéna nutne potrebuje by sa mohol stať súčasný generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa prejavuje ako silná osobnosť schopná odolať politickým tlakom aj atakom prorežimných médií.

Nespája sa s ním žiadna extrémistická minulosť a odmietnutím vojenskej zmluvy s USA v pripomienkovom konaní, či návštevou v Rusku počas osláv 300-tého výročia ruskej prokuratúry dal jasne najavo, že nie je žiaden proamerický fanatik ani rusofób, ani žiadna nesvojprávna bábka.

Žilinka na rozdiel do súčasnej vlády háji národno-štátne záujmy Slovenskej republiky a nie záujmy cudzej mocnosti alebo zvrátené chúťky uzurpátorov moci.

Prezident Maroš Žilinka?

Občania medzi sebou už otvorene diskutujú, že by mohol kandidovať v prezidentských voľbách, ktoré sa budú konať v roku 2024, že je na túto pozíciu osobnostne vhodný a že by ho tam radi videli.

Stal by sa tak hlavným súperom súčasnej prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá podľa našich informácii má oznámiť svoju opätovnú kandidatúru už v tomto roku. Momentálne na politickej či inej scéne niet inej osobnosti, ktorá by teoreticky mohla vo voľbách konkurovať súčasnej prezidentke. Dokáže to jedine Žilinka.  

V prípade víťazstva Maroša Žilinku by Slovensko mohlo mať konečne prezidenta, na ktorého by Slováci mohli byť hrdí. Bolo by to príjemné osvieženie po dnešnom progresivisticko-ultraliberálnom smerovaní v prezidentskom paláci a po jeho posluhovaniu americkej mocnosti.

Poslední dvaja prezidenti Andrej Kiska a Zuzana Čaputová boli národnou katastrofou a hanbou, nesvojprávnymi bábkami.

Žiaľ, nie každý si to uvedomuje. Mnoho ľudí je stále ovplyvnených prorežimnými liberálnymi médiami, ktorí prezidentku Čaputovú vychvaľujú do nebies. A preto to by to mal Maroš Žilinka v prípadnej kandidatúre na prezidenta ťažké.

Čaputová je dnes podľa prieskumov verejnej mienky stále najdôveryhodnejšou političkou na Slovensku. No v poslednom čase robí stále viac chybných krokov, ktoré ju demaskujú a ktoré sa jej môžu v budúcnosti vypomstiť.

Jej prvou veľkou chybou bol antištátnický akt tzv. zmarenie referenda, kedy namiesto toho, aby po prevzatí 600 000 podpisov od občanov, ktorí žiadali predčasné voľby, okamžite vyhlásila referendum, poslala túto petíciu na ústavný súd, ktorý nakoniec referendum o predčasných voľbách zakázal.

Zásadné pre budúcnosť prezidentky bude ale najmä to ako sa zachová ohľadom vojenskej zmluvy so Spojenými štátmi americkými, ktorá je pre Slovensko totálne nevýhodná.

Uvidí sa, či Čaputová bude nasledovať Hegeromatovičovu vládu, ktorá zradila Slovensko, alebo sa postaví za občanov, ktorí túto okupačnú zmluvu rázne odmietajú.

Ak by sa postavila za záujmy USA, rovnako ako vláda, jej šance na znovuzvolenie za prezidentku by sa zrejme výrazne znížili najmä s ohľadom na silného kandidáta, ktorým by Žilinka určite bol.

Jedine Čaputová môže túto nebezpečnú zmluvu poslať na preskúmanie ústavnému súdu a keďže sa jedná o prezidentskú zmluvu, môže ju aj priamo zastaviť – samozrejme to je veľmi nepravdepodobné, keďže Čaputová má jasné napojenia na USA – pôsobila v mimovládke Via Iuris, ktorú platil George Soros aj americká ambasáda a voči americkej ambasáde ma submisívny postoj.

Ak by sa predsa len podarilo Čaputovej opäť zvíťaziť v prezidentských voľbách, ani to by neznamenalo, že by sa Žilinka nemohol stať lídrom národno-konzervatívnej scény.

Založí politickú stranu?

Žilinka by totiž mohol založiť politickú stranu, ktorá by mohla zaznamenať veľký úspech bez ohľadu na výsledky prezidentských volieb.

Keďže prezidentské a parlamentné voľby v roku 2024 vychádzajú prakticky na to isté obdobie, je možné že budú spojené. A kandidatúra v oboch voľbách naraz je možná.

Je zrejmé, že Žilinka má k politike veľmi blízko. Je to ambiciózny človek a do parlamentu už raz kandidoval, konkrétne na kandidátke strany KDH v roku 2012.

Do parlamentu sa neprekrúžkoval, no vtedy bol neznámy človek. Dnes sa jeho meno objavuje neustále v médiách a na národno-konzervatívnej scéne vzbudzuje čím ďalej väčší rešpekt.

Ak Žilinka skutočne založí politickú stranu, bol by to veľký problém pre súčasné strany ako napríklad KDH, Republika, ĽSNS, OĽaNO (najmä konzervatívne krídlo) a sčasti aj SMER, či Hlas.

Nie je však vylúčené, že by sa pokúsil aj o spájanie a teda niektoré z týchto strán by mohli skončiť na kandidátke novej strany Maroša Žilinku.

Oveľa pravdepodobnejšie je však to, že bude kandidovať len do prezidentského úradu. Slovensko si konečne zaslúži prezidenta, ktorý bude zastupovať väčšinovú časť občanov a hlavne národno-štátne záujmy Slovenska a nie názory úzkej skupiny liberálno-progresivistických na zahraničie orientovaných elitárov, ako je tomu teraz.

Samuel Gdovin