Ženy sú voči umelej inteligencii skeptickejšie ako muži

Od zrýchlenia rozvoja umelej inteligencie (AI) na celom svete sa ženy často ocitajú v pozícii, keď znášajú najväčšiu časť jej dôsledkov. Od sexuálne explicitných deepfake videí (digitálne upravené alebo úplne vygenerované videá vytvorené pomocou Al), až po prepúšťanie v práci v dôsledku umelej inteligencie – niektoré z najškodlivejších účinkov umelej inteligencie neprimerane postihli ženy.

Nie je prekvapením, že ženy sú voči novej technológii skeptickejšie ako muži. Výskumy ukazujú, že ženy využívajú nástroje umelej inteligencie o 25 % menej ako muži a ženy predstavujú menej ako jednu štvrtinu odborníkov v oblasti umelej inteligencie na celom svete.

Nová štúdia Northeastern University v Bostone sa však pokúša vysvetliť, čo presne ženy na umelej inteligencii znepokojuje – a výskumníci zistili, že to má veľa spoločného s rizikom.

Na základe analýzy prieskumov medzi približne 3 000 Kanaďanmi a Američanmi výskumníci zistili, že za odlišným postojom mužov a žien k umelej inteligencii na pracovisku stoja dva hlavné faktory – tolerancia voči riziku a vystavenie sa riziku. Ich zistenia tento mesiac uverejnili v časopise PNAS Nexus.

Ženy boli vo všeobecnosti „menej ochotné riskovať“ ako muži – ženy skôr zvolili istých 1 000 dolárov (842 eur) ako 50-percentnú šancu získať 2 000 dolárov (1 684 eur) alebo odísť s prázdnymi rukami.

Tento rozdiel medzi pohlaviami sa preniesol aj do postojov k umelej inteligencii – ženy boli o 11 % viac ako muži naklonené tvrdeniu, že riziká umelej inteligencie prevyšujú jej prínosy. Pri otvorených otázkach o rizikách a prínosoch umelej inteligencie ženy častejšie ako muži vyjadrovali neistotu a skepticizmus.

Výskumníci však zistili, že tento rozdiel medzi pohlaviami zmizol, keď sa odstránil prvok neistoty. Ak sa zaručilo zvýšenie počtu pracovných miest vďaka umelej inteligencii, ženy aj muži reagovali pozitívne.

Ženy, ktoré mali v prieskume menší odpor voči riziku, vyjadrili podobnú mieru skepticizmu ako muži, pokiaľ ide o umelú inteligenciu.

„V podstate, keď sú ženy presvedčené o vplyve na zamestnanosť, rodový rozdiel v podpore umelej inteligencie zmizne,“ povedala Beatrice Magistrová, asistentka profesora v oblasti riadenia umelej inteligencie na Northeastern University a spoluautorka výskumu. „Zdá sa, že ide skutočne o averziu voči neistote,“ dodala.

Výskumníci uviedli, že tento skepticizmus čiastočne súvisí s tým, že ženy sú viac vystavené ekonomickým rizikám, ktoré predstavuje umelá inteligencia.

„Ženy sú viac vystavené vplyvu umelej inteligencie – ako v pozíciách s vysokou mierou komplementarity (pracovné pozície, kde AI človeka nenahradí, ale mu pomáha), ktoré môžu z umelej inteligencie profitovať, tak aj v pozíciách s vysokou mierou substitúcie (kde AI dokáže vykonávať prácu namiesto človeka), ktoré sú ohrozené nahradením – hoci dlhodobé dôsledky umelej inteligencie zostávajú v podstate neisté,“ napísali výskumníci.

Navrhli, aby tvorcovia politík zohľadnili tieto postoje pri tvorbe regulácií umelej inteligencie, aby sa zabezpečilo, že umelá inteligencia nezanechá ženy pozadu.

„Môže to zahŕňať implementáciu politík, ktoré zmierňujú riziká spojené s umelou inteligenciou, ako napríklad silnejšia ochrana proti strate pracovných miest, kompenzačné schémy a opatrenia na zníženie rodovej predpojatosti v systémoch umelej inteligencie,“ uviedli výskumníci.

Prečítajte si tiež:

• Osobné údaje v kyberpriestore treba chrániť, môžu byť terčom podvodníkov
• Trump chce zapojiť Čínu do novej dohody o jadrovom odstrašení