Železničná trať medzi Bratislavou a Komárnom je na pokraji kolapsu

Práve vlaky tejto spoločnosti a osobného prepravcu Leo Express sa na tejto jednokoľajovej trati dostávajú do časových kolízii.

„Dnes sme v stave, že to funguje vďaka dohode s osobným dopravcom. Moji kolegovia presadzovali zmenu smerom na Komárno v samovratoch, kde sa krížia osobné a nákladné vlaky. Bolo by ich treba nahradiť za automaticky ovládané z Dunajskej Stredy,” uvádza Kiss s tým, že výpravca odtiaľ diaľkovo ovláda smer na Bratislavu aj na Komárno. V staniciach, kde sú samovraty, však nevie pustiť nákladný vlak poza osobný.

„Sú to všetko čiastkové, finančne nie náročné veci, ale ani k týmto sa nevieme za posledných desať rokov dopracovať,” dodáva. Napríklad v Nových Košariskách (časť Dunajskej Lužnej), kde sú len dve dopravné koľaje, Železnice SR kúpili pred niekoľkými rokmi ďalšie koľaje. „Tie by mohli upraviť a napojiť do zabezpečovacieho zariadenia, aby sa zmestil na križovanie nákladný vlak. Tým by sa o niečo zvýšila priepustnosť v danom úseku,” poznamenal Kiss.

V Nových Košariskách sa križujú iba osobné vlaky, a tak nákladný vlak nemá kadiaľ prejsť. „Je to jedna z minimálnych investícií, ktorá by mohla byť hotová za veľmi krátky čas, ale doteraz sa tak nestalo,“ zdôraznil šéf nákladnej spoločnosti s tým, že by prijal aj možnosť sa o náklady na takéto úpravy so štátom podeliť formou spoluúčasti. V stanici Kvetoslavov zas vidí možnosť na predĺženie koľají, aby sa tam zmestila aj osobná, aj nákladná doprava.

Zároveň však uznáva, že jediným finálnym riešením situácie bude až zdvojkoľajnenie trate a jej elektrifikácia. „Prinesie to zrýchlenie prepravy. Elektrická trakcia v železnici je naozaj rýchlejšia a priepustnosť trate by sa mala zlepšiť, pretože budeme jazdiť väčšou rýchlosťou. Bude to mať pozitívny vplyv,“ myslí si odborník. Nedostatočná priepustnosť trate podľa jeho slov bráni aj rozvoju terminálu v Dunajskej Strede, ktorý už dosiahol svoj limit, keďže viac vlakov sem neprejde.

„Aj s existujúcimi vlakmi je skoro nemožné sa sem preštrikovať z Bratislavy. Je to čistá katastrofa. Posledných 50 kilometrov z Bratislavy do Dunajskej Stredy nám trvá aj päť hodín, čo je, povedzme si otvorene, dosť dlhý čas,“ upozorňuje Kiss. Ambíciu zdvojkoľajniť južnú trať nedávno potvrdil aj nový šéf ŽSR Ivan Bednárik. Štúdia spred šiestich rokov identifikovala, že je potrebné elektrifikovať celú trať až po Komárno a zrýchliť ju z dnešných 80 kilometrov za hodinu na dvojnásobok.

Treba tiež čiastočne zdvojkoľajniť úseky od budúcej odbočky v Ružinove po Dunajskú Stredu a od Veľkého Medera po Zlatnú na Ostrove. Priemerný vek trate na juhozápade Slovenska je už dnes zhruba 40 rokov, čo zodpovedá životnosti tejto infraštruktúry. Podľa interného zhodnotenia železníc je trať v stave, ktorý si vyžaduje rekonštrukciu čo
najskôr. V opačnom prípade môže dôjsť k zníženiu rýchlosti a zvýšenému výskytu porúch.