Zdá sa, že vojna sa blíži. Ruský svet bude možno svedkom najsmutnejšej bratovražednej kapitoly vo svojich dejinách. Existuje nejaké pozitívne riešenie?

Zdá sa, že vojna sa blíži. Ruský svet bude možno svedkom najsmutnejšej bratovražednej kapitoly vo svojich dejinách. Existuje nejaké pozitívne riešenie?

Bratislava 26. januára 2022 (HSP/Foto:Pixabay)

 

Státisíce vojakov, mládencov hovoriacich rovnakým jazykom stoja proti sebe v očakávaní vražedného boja, lebo ktosi z druhého konca sveta to tak chce. Čo by im poradili Trurl a Klapacius, postavičky, ktoré stvoril ukrajinský rodák, poľský spisovateľ Stanislav Lem?

kniha
Ilustračné foto

Pred sto rokmi sa v Ľvove (na území dnešnej Ukrajiny) narodil geniálny spisovateľ a filozof Stanislav Lem. Okrem mnohých iných skvelých diel s hlbokým humanistickým a filozofickým posolstvom napísal aj neprekonateľnú knihu sci-fi bájok o dvoch geniálnych robotoch – vynálezcoch Trurla a Klapaciusa, ktorí cestujú vesmírom, navštevujú rôzne planéty a riešia tam podivuhodné problémy. A majú dobrú radu aj pre dve obrovské bratské armády, ktoré teraz proti sebe stoja na historickej ruskej zemi a možno sa chystajú urobiť jednu z najnezmyselnejších vecí v dejinách slovanských národov.

Reklama

Príjemné čítanie!

Ukážka z knihy Kyberiáda od Stanislava Lema, kapitola štvrtá: Výprava prvá čiže Gargantuova lesť

Reklama

Keď vesmír ešte nebol v takom neporiadku, v akom sa nachádza dnes, a všetky hviezdy boli náležite rozložené, takže sa ľahko dali spočítať zľava doprava či zhora nadol, keď veľké, modro žiariace hviezdy boli zoskupené zvlášť, zatiaľ čo tie menšie, oranžové ako objekty druhej kategórie boli odstrčené do kúta, keď sa v tomto priestore bez konca nevyskytoval ešte žiadny rozptýlený medzihviezdny prach ani hmlovinové smetie – vtedy za tých starých zlatých čias bývalo zvykom, že tí, ktorí s vyznamenaním získali diplom Perpetuálnej omnipotencie, sa niekedy vypravili na cesty do vzdialenejších krajín, aby im preukázali dobrodenie svojej učenosti a radou a skutkom im prispeli na pomoc. Aby túto tradíciu zachovali, Trurl a Klapacius, ktorí dokázali hviezdu rozsvietiť alebo zhasnúť rovnako ľahko ako vylúpnuť hrach zo struku, sa tiež na jednu takú výpravu vydali. Nedoziernou vesmírnou diaľavou putovali už tak dlho, že na svoju rodnú oblohu celkom zabudli, keď zahliadli pred sebou planétu, ani malú, ani veľkú, ale práve takú akurát. Jedna jediná pevnina bola uprostred rozdelená červenou linkou – z jednej strany všetko bolo žlté, na druhej strane zase všetko ružové. Okamžite pochopili, že pred sebou vidia dve susediace kráľovstvá, a preto sa rozhodli, že ešte skôr, ako pristanú, si urobia krátku poradu.

„Sú to dve kráľovstvá,“ povedal Trurl, „takže bude dobré, aby si si vybral ty jedno a ja druhé. Potom sa aspoň nikto nebude dotknuto mračiť.“

„Dobre,“ povedal Klapacius, „lenže čo si počneme, keď nás požiadajú o vojenskú pomoc? S tým musíme rátať.“

„Máš pravdu,“ povedal Trurl, „možno budú chcieť zbrane, ba dokonca aj zázračné zbrane. V tom prípade ich žiadosť jednoducho odmietneme.“

„A keď budú na svojej požiadavke trvať, vyhrážať sa nám násilím? Musíme počítať aj s takou eventualitou,“ oponoval mu Klapacius.

Reklama

„Hneď si to zistím,“ odpovedal Trurl a zapol rádio, z ktorého vzápätí zaznel rázny vojenský pochod.

„Mám nápad,“ povedal Klapacius a vypol rádio. „Uplatníme Gargantuov efekt. Čo na to povieš?“

„Gargantuov efekt, no jasné!“ vykríkol Trurl. „Zatiaľ som nepočul, že by ho niekto uplatnil v praxi. Ale niekto predsa musí urobiť prvý experiment. Prečo nie my?“

„Musíme sa obaja pripraviť na to, že ho uvedieme do života,“ vysvetľoval Klapacius, „ale je tiež nutné, aby sme obaja začali naraz, inak nám polezú tenké do úzkych.“

„Žiadne strachy,“ povedal Trurl. Vybral z vrecka zlaté puzdro, ktoré otvoril. Na zamatovej podložke ležali dve biele guľôčky. „Vezmi si jednu, ja si nechám druhú. Každý večer sa na guľôčku pozri. Keď zružovie, znamená to, že som rozbehol akciu. A ty potom urobíš to isté.“

Reklama

„Takže sme dohodnutí,“ povedal Klapacius a guľôčku si uschoval. Potom pristáli, potriasli si rukami a rozišli sa, každý opačným smerom.

Trurl prišiel do krajiny, kde vládol kráľ Potvorník. Bol militaristom až do špiku kostí a v celom nekonečnom vesmíre by sa sotva našiel väčší lakomec ako on. Aby obmedzil výdavky kráľovskej pokladnice, všetky tresty okrem absolútneho zrušil. Likvidovať zbytočné úrady mu robilo zvláštne potešenie, a pretože tiež zrušil funkciu kata, musel si každý odsúdenec odťať hlavu sám, alebo – s milostivým kráľovským dovolením – smel mu ju odseknúť niekto z jeho blízkych. Monarcha podporoval iba takú umeleckú tvorbu, ktorá nevyžadovala žiadne dotácie, ako napríklad zborová recitácia, šach či vojenská telovýchova. Vysoko oceňoval vojenské umenie, pretože z vyhratej vojny mu plynul značný príjem; na druhej strane uznával, že mierové obdobie je tiež potrebné na dôkladnú prípravu na vojnu. Najväčšou Potvorníkovou reformou bolo zoštátnenie vlastizrady. Pretože zo susedného kráľovstva stále prichádzali vyzvedači, monarcha zriadil úrad Korunného predavača, alebo aj Prezrádzača, ktorý prostredníctvom svojich podriadených odpredával štátne tajomstvá za stanovený poplatok nepriateľským agentom. Špehovia spravidla radšej siahli po zastaraných tajomstvách, ktoré boli lacnejšie – sami totiž museli vyúčtovať každý halier výdavkov svojim chlebodarcom.

Potvorníkovi poddaní vstávali zavčasu, obliekali sa jednoducho a líhali si spať neskoro večer, pretože dlho pracovali. Plietli hradobné koše, vyrábali hrádze, zbrane a udania. Aby nadmiera tých posledne menovaných nevyvolala rozvrat v kráľovstve (ku ktorému pred niekoľkými stovkami rokov za vlády Radivila Stookého naozaj došlo), každý, kto poslal neúmerne veľa udaní, musel platiť zvláštnu daň z prepychu. Týmto spôsobom sa ich podarilo udržať v rozumných medziach. Keď Trurl dorazil na kráľovský dvor, ponúkol panovníkovi svoje služby. Ľahko sa dovtípime, že Potvorník požadoval účinné bojové zbrane. Trurl žiadal tri dni na rozmyslenie a akonáhle osamel v skromnej izbičke, ktorá mu bola pridelená, roztvoril zlaté puzdro a pozrel sa na guľôčku. Bola biela, ale práve v tej chvíli začínala zvoľna červenieť. „Aha,“ povedal si v duchu, „Gargantus sa rozbieha! Potom vytiahol svoje tajné poznámky a pustil sa do práce.

Klapacius sa medzitým ocitol v druhom kráľovstve, kde vládol mocný kráľ Megerik. Vyzeralo to tu inak ako v panstve kráľa Potvorníka. Tunajší monarcha síce tiež miloval vojenské pochody a vojenské ťaženia a vynakladal tiež nemalé prostriedky na zbrojenie, lenže robil to osvieteným spôsobom; vynikal neobyčajnou štedrosťou a vrchovato podporoval umenie. Miloval uniformy, zlaté lemovanie, lampasy, portepé a epolety, portiéry s hrkálkami, ostrohy a obrnencov. V skutočnosti bol veľmi emotívny, lebo vždy keď krstil novú vojnovú loď, chvel sa pritom dojatím. Štedro odmeňoval maliarov plátien zobrazujúcich bojové výjavy – posudzoval ich z vlasteneckého hľadiska a za diela vyplácal honoráre podľa počtu padlých nepriateľov, takže na nespočetných panoramaticky rozľahlých obrazoch, ktorými bolo kráľovstvo zaplavené, sa hory mŕtvych nepriateľov vŕšili k nebesiam.

Štát riadil autokraticky, avšak s istou slobodomyseľnosťou: bol vládcom prísnym, ale tiež dokázal byť veľkodušný. Pri každom výročí svojej korunovácie zaviedol nejakú reformu. Raz nariadil gilotíny vyzdobiť kvetmi, inokedy ich zase dal premazať, aby neškrípali, alebo dal katovské meče pozlátiť a prikázal ich všetky naostriť – z humánnych dôvodov. Nebol úzkoprsý, ale nestrpel žiadne extravagancie, preto zvláštnym dekrétom znormalizoval všetky kolesá, štipce, skrutky, okovy a reťaze. Popravy nelojálne zmýšľajúcich poddaných – to nebývalo často – sa konali s okázalou nádherou, s duchovnou útechou a posledným pomazaním odsúdenca, za sprievodu rezko vyhrávajúcej dychovky a vojenského útvaru nastúpeného v plnej paráde. Tento múdry panovník mal teóriu, ktorú uviedol do života – teóriu všeobecného blaha. Je dobre známe, že človek sa nesmeje preto, že je veselý, ale je veselý z toho dôvodu, že sa smeje. Keď každý bude hovoriť, že všetko je v dokonalom poriadku, pozdvihne sa tým aj nálada. Poddaní kráľa Megerika mali preto za povinnosť, avšak v záujme svojho vlastného blaha, vyvolávať, že sa im darí výborne. Starú, hmlistú formulu pozdravu „Dobrý deň“ nahradil kráľ výraznejšou „To sa máme!“, deti do 14 rokov smeli hovoriť „Hejsa!“ a pamätníci „Župy, žup!“

Megerika tešilo, keď videl, ako vniesol medzi ľud nového ducha. Keď v kočiari, ktorý mal tvar trupu vojnovej lode, prechádzal ulicou, zhromaždené zástupy mu vyvolávali na slávu, a akonáhle milostivo pokynul svojou kráľovskou rukou, tí, ktorí stáli najbližšie, zvolali: „Hejsa“, „To sa máme!“, „Župy, žup!“ Kráľ bol v hĺbke srdca demokrat. Veľmi rád sa rozprával so starými vojnovými vyslúžilcami, ktorí sa dostali ďaleko do sveta, všeličo videli a zažili a dychtivo počúval, keď sa rozprávalo v poľných táboroch o rôznych husárskych kúskoch. Často, keď nejakého cudzieho hodnostára prijal v audiencii, znenazdania sa žezlom klepol do kolena a zvolal: „Hrr na nich!“ alebo: „Plavidlo na pravoboku!“ či: „Tisíc gulí a granátov!“, nič totiž nezbožňoval tak veľmi, nič nemal vo väčšej obľube ako práve nápaditosť, hrdinskú myseľ a mužnosť, lodné sucháre s grogom a debny s muníciou. A preto vždy, keď mu bolo smutno, museli nastúpiť na defilé vojenské jednotky, ktoré spievali: „Keď zaznie vojenská trúbka, meč vytasíme udatne,“ alebo „Smelá myseľ, správna zbroj“, „Musím sa už domov poberať, aby ma nehrešila mať“, alebo starú korunnú hymnu: „Ruky bratské, spojme statné, nepriateľa zmetieme.“ Nariadil, aby mu nad hrobom stará garda zaspievala jeho obľúbenú: „Starý robot tiež raz zhrdzavie.“

Klapacius neprišiel na dvor veľkého monarchu bez ťažkostí. Keď vošiel do prvej dediny, klopal márne na niekoľko dverí, ale nikde mu neotvorili. Napokon uvidel na opustenej ulici dieťa, ktoré bežalo k nemu a tenkým hláskom zvolalo:

„Kúpte si, pane. Sú za facku.“

„Čo to predávaš?“ opýtal sa Klapacius udivene.

„Štátne tajomstvo,“ odvetilo dieťa a poodhrnulo košeľu, takže zazrel kúsok mobilizačného plánu. Klapacius nevychádzal z úžasu a nakoniec povedal:

Reklama

„Nemám záujem, milý chlapče. Nevieš, kde tu nájdem richtára?“

„Čo od neho chcete?“ opýtalo sa dieťa šušľavo.

„Musím s ním hovoriť.“

„Tajne?“

„To je jedno, trebárs aj súkromne.“

Reklama

„Hľadáte tajného agenta? Môj tato je agent. Spoľahlivý a lacný.“

„Dobre, zaveď ma teda k tatovi,“ povedal Klapacius, lebo pochopil, že s chlapcom sa nedohovorí. Dieťa ho priviedlo k jednému domu: hoci bol ešte biely deň, vo vnútri sedela rodina pri rozsvietenej lampe – šedivý deduško v hojdacej stoličke, na lavici plietla starenka pančuchu a niekoľko dospelých potomkov sa zaoberalo rôznymi domácimi prácami. Akonáhle Klapacius vošiel do miestnosti, všetci sa naňho zosypali – ukázalo sa, že pletacie ihly sú v skutočnosti putá, lampa je mikrofón a starenka zase miestnym policajným komisárom.

To bude určite nejaké nedorozumenie, pomyslel si Klapacius, keď sa po patričnej nakladačke ocitol vo väzení. Trpezlivo prečkal noc, lebo ani nemal inú možnosť. Keď sa rozvidnelo, uvidel kamenné múry pokryté pavučinami a v kúte na podlahe zhrdzavené pozostatky predchádzajúcich väzňov. Onedlho bol odvedený na výsluch. Vyšlo najavo, že nedospelé pachoľa a všetky domy v celej dedine sú ľstivo nastraženou pascou na zahraničných agentov. Klapacius sa nemusel obávať útrap dlhého pojednávania, pretože s ním súd urobil naozaj krátky proces. Za to, že sa snažil nadviazať kontakt s oteckom-prezrádzačom, čakala ho poprava gilotínou tretej triedy, pretože miestna správa vyčerpala rozpočtovú položku na vykupovanie cudzích špehov na bežný rok a Klapacius, aj keď na to bol neustále prehováraný, tvrdošijne odmietal kúpiť od miestnej polície nejaké štátne tajomstvá. Navyše ani nemal dostatočné finančné fondy, aby si vymohol zmiernenie trestu. Obžalovaný napriek tomu trval na svojej nevine – vyšetrujúci orgán neprikladal dôveryhodnosť jeho slovám, ale beztak by väzňa nemohol prepustiť, pretože nebol na to kompetentný. Jeho prípad bol preto postúpený na vyššiu inštanciu a Klapaciusovi bolo uložené mučenie, skôr z formálnych dôvodov než z nevyhnutnosti. Za týždeň nastal obrat k lepšiemu, Klapacius bol prepustený na slobodu a mohol pokračovať v ceste do hlavného mesta, kde bol podrobne poučený o predpisoch dvornej etikety a bolo mu dopriate cti, že mu kráľ poskytne súkromné vypočutie. Pridelili mu za tým účelom poľnicu, lebo každý občan musel slávnostnou fanfárou na oficiálnych miestach ohlásiť svoj príchod a odchod; v kráľovstve vládla v tomto ohľade naozaj železná disciplína, takže východ slnka v celej krajine nastal až potom, keď ho ohlásilo zatrúbenie budíčku.

Rozumie sa samo sebou, že Megerik požadoval nové zbrane. Klapacius sľúbil, že monarchovmu želaniu vyhovie: uistil kráľa, že jeho návrh predstavuje radikálny odklon od doterajších zásad vojnového umenia. Ktorá armáda nemôže byť porazená? spýtal sa najskôr. Taká armáda, ktorá má lepších veliteľov a dokonale disciplinovaných vojakov. Veliteľ vydáva rozkazy – vojak ich plní; prvý musí byť teda múdry a ten druhý zase poslušný. Múdrosť a vojenské znalosti a skúsenosti majú však svoje medze dané prírodou. A je tiež pravda, že geniálny vojvodca sa môže stretnúť s protivníkom nemenej geniálnym. Alebo na poli cti a slávy môže padnúť, takže jeho vojaci zostanú bez veliteľa, či môže sa stať aj ešte niečo horšie: že totiž svoje profesionálne znalosti zameria na iný cieľ – získať moc. Vari nie je nebezpečné byť obklopený množstvom starých generálov, ostrieľaných v aktívnej službe, s hlavou prepchanou taktikou a stratégiou? Čo ak si zrazu zaumienia, že sa zmocnia trónu? História nás učí, že nejedno kráľovstvo na to doplatilo. Z toho vyplýva, že velitelia prestavujú nutné zlo, a teraz ide o to, ako sa toho zla zbaviť. Ak je armáda disciplinovaná, presne plní príkazy. Ideálom je taká armáda, kde tisíce sŕdc bije ako jedno srdce, kde tisíce myslí ovláda jediná myšlienka. A k tomu má napomáhať utužovanie disciplíny, vojenský výcvik a vojenské manévre. Žiadaným cieľom by bola armáda, ktorá si počína doslovne ako jeden muž, ktorá si svoje strategické plány sama vytvára a sama ich aj uskutočňuje. Kto je tu stelesnením takej dokonalosti? Iba jedinec, pretože nikoho tak ochotne neposlúchne ako seba samého a nikto nesplní príkazy tak rád ako ten, kto si ich vydá sám. Jednotlivec sa nemôže rozprchnúť, nemôže sa dopustiť insubordinácie alebo sa vzbúriť proti sebe samému. Ide teraz o to, využiť toto podriaďovanie sa vlastnej vôli, tej sebaúcty, ktorou sa takým spôsobom vyznačuje jedinec, aby sa tento poznatok stal majetkom práporov, plukov, zborov. Ako sa to dá urobiť? Klapacius sa podujal vysvetľovať pozorne počúvajúcemu kráľovi geniálne, ale v podstate jednoduché myšlienky veľkého Gargantua.

„Každému odvedencovi,“ vysvetľoval, „sa namontuje zástrčka vpredu a zásuvka vzadu. Na povel ,Spojte rady!‘ sa zástrčky zasunú do zásuviek a tam, kde ešte pred chvíľou stál neusporiadaný zástup civilistov, uvidíme prápor vzorných vojakov. Mozgy jednotlivcov, mudrujúce o rôznych zbytočnostiach, splynú v jedno vedomie naplnené vojenským duchom a podriadené dobrovoľnej disciplíne. A tento vojnový stroj zložený z mnohých súčastí prejavuje kolektívnu múdrosť, ktorá je priamo úmerná počtu prepojených jednotlivcov. Čata má znalosti a skúsenosti čatára, stotina má rozhľad kapitána, prápor je na úrovni podplukovníka a divízia, hoci aj bola zostavená z rezervistov, je múdrejšia než všetci stratégovia dohromady. Takto je možné utvoriť vojenské formácie s prezieravosťou naozaj ohromujúcou, ktoré samozrejme všetky rozkazy splnia bezo zvyšku, pretože si ich dávajú samy. Týmto spôsobom sa definitívne urobí koniec všetkým tým rozmanitým vrtochom, náladám a výstrelkom pri jednotkách, ktoré nebudú viac závislé na schopnostiach svojich veliteľov, nebude ich ani ovplyvňovať hašterenie a rivalita medzi generálmi. A útvary raz prepojené nie je radno rozpájať, lebo to by viedlo k veľkému zmätku. Armáda bez veliteľov, armáda, ktorá si sama dáva rozkazy – to je moja predstava!“ ukončil Klapacius svoj výklad, ktorý na kráľa mohutne zapôsobil. Po chvíli povedal monarcha:

Reklama

„Vráť sa do svojich komnát. Ja sa pôjdem poradiť so svojím generálnym štábom…“

„Och, to nerobte, Vaša kráľovská Milosť!“ zvolal šikovný Klapacius a zatváril sa vydesene. „Cisár Turboleon urobil práve toto a jeho štáb, aby si udržal svoje teplé miestečká, s jeho návrhom nesúhlasil. Onedlho potom vtrhol do zeme kráľ Emanuel so svojou reformovanou armádou, a hoci stál proti osemnásobnej presile, obrátil cisárstvo v prach a popol!“

Povediac tieto slová, odobral sa do apartmánu, ktorý mu bol pridelený, a pozrel sa na guľôčku. Bola červená ako malina, z čoho bolo zrejmé, že Trurl už urobil potrebné kroky u kráľa Potvorníka. Čoskoro kráľ Megerik povolal Klapaciusa k sebe a prikázal mu stechnizovať jednu pechotnú rotu. Táto drobná jednotka, ktorú teraz spájala jedna myseľ a jeden duch, zaútočila s výkrikom: „Nikoho neživte!“ na tri eskadróny po zuby ozbrojených dragúnov, ktorým velilo šesť najznámejších docentov akadémie generálneho štábu, a rozbila ich na márne kúsky. Maršáli, generáli a admiráli boli zatrpknutí, lebo kráľ ich všetkých okamžite poslal na odpočinok; pevne presvedčený o účinnosti Klapaciusovho vynálezu, nariadil zreformovať celú armádu.

Cez deň aj v noci pracovali elektrotechnici v zbrojných továrňach, odkiaľ vychádzali vagóny s nákladom zástrčiek a zásuviek, ktoré boli potom presne podľa predpisu montované v kasárňach. Klapacius obchádzal všetky vojenské posádky a kontroloval, či práca bola riadne vykonaná. Prsia mu zdobil rad medailí a vyznamenaní, ktoré mu kráľ udelil: zatiaľ čo Trurl, ktorý vykonával obdobnú inšpekciu v susednom kráľovstve, sa vďaka povestnému žgrlošstvu kráľa Potvorníka musel uspokojiť s doživotným titulom Veľzradca vlasti. Oba štáty sa zatiaľ pripravovali na vojnové akcie. V horúčke mobilizácie boli uvádzané do bojovej pohotovosti nielen konvenčné, ale aj jadrové zbrane, delá a atómy sa leštili od svitania do súmraku, aby sa blyšťali ako sklo, ako to nariaďovali predpisy. Obaja konštruktéri, ktorí teraz nemali vlastne už nič na práci, si tajne zbalili svoju batožinu, aby sa mohli v danej chvíli zase zísť pri svojom hviezdolete ukrytom v lese.

Zatiaľ sa pri radovom vojsku, najmä pri pechote, diali podivuhodné veci. Stotiny už nepotrebovali poradovú prípravu, necvičili pochody, ani sa nemuseli odpočítavať, aby sa zistil početný stav, práve tak ako ten, kto má obe nohy, si ľavú nohu nepomýli s pravou a nepovažuje za potrebné ich počítať. Srdce sa smialo pri pohľade na tieto nové jednotky, ako pochodovali alebo vykonávali povely „vľavo vbok!“, „čelom vzad!“ či „zastaviť stáť!“; po rozchode sa bavili družne s inými útvarmi a neskôr bolo cez otvorené okná kasárenských miestností počuť, ako zborovo diskutujú o takých otázkach, ako je pojem absolútnej pravdy, analytická či syntetická metóda skúmania, apriórny či aposteriórny súd alebo vec o sebe – ich spoločná myseľ totiž už dospela do tohto štádia poznania. Dostali sa aj k rôznym filozofickým učeniam, jeden prápor ženijného vojska dokonca prijal za svoje zásady krajného solipsizmu a vyhlásil, že v skutočnosti vlastne nič okrem neho neexistuje. Vyplýval z toho jednoznačný záver, že neexistuje ani kráľ, ani nepriateľ, takže prápor bol bez dlhých okolkov rozpojený a vojaci premiestnení k jednotkám, ktoré stáli pevne na pozíciách epistemiologického realizmu.

Podobne v Potvorníkovom kráľovstve, zhruba v rovnakom čase, namiesto toho, aby nacvičovala vyloďovanie, oddala sa šiesta výsadková divízia kontemplácii a pohrúžená do mystickej extázy sa takmer utopila vo vlnách. Nedá sa to povedať určite, ale zrejme v dôsledku tohto incidentu bola vypovedaná vojna. Vojská oboch strán s rinčaním a škripotom sa dali na postup k štátnym hraniciam.

Gargantuov zákon sa v praxi dokonale osvedčoval. Ako sa vojenské formácie postupne spájali do vyšších celkov, úmerne tomu vzrastal aj ich zmysel pre estetiku, ktorý dosahoval maximum na úrovni divízie – takéto vojenské zväzy sa ľahko dali zviesť z cesty kadejakým poletujúcim motýľom, ktorého sa pokúšali chytiť. Keď mechanizovaný zbor generála Zefyrína dorazil k nepriateľskej pevnosti, ktorú mal dobyť útokom, ukázalo sa, že počas noci pripravený plán bojovej akcie je nádherným vyobrazením hradného cimburia, vytvoreným v duchu abstraktného umenia. Bolo to niečo naozaj ojedinelé a priečilo sa to všetkým vojenským tradíciám. Delostrelecké zbory zase teoretizovali o najzávažnejších metafyzických problémoch; v roztržitosti, vlastnej všetkým veľkým géniom, tieto útvary raz stratili zbrane, inokedy zase bojové vozidlá a úplne zabudli na to, že tiahnu do vojny. Skupiny armád boli postihnuté mnohými psychickými komplexmi, ako to často býva u osobností s mimoriadnym nadaním. Preto ku každej skupine musela byť prevelená zvláštna psychiatrická brigáda, aby za pochodu vykonávala potrebné liečebné zákroky.

Reklama

Obe vojnové zoskupenia zaujali za nepretržitého vírenia bubnov svoje východiskové postavenie. Šesť elitných plukov pechoty spolu s batériou samohybných diel, záložným práporom a popravčou čatou počas nočného pochodu na stanovište zložilo „Sonet o tajomstve bytia“. Na oboch stranách sa šíril zmätok – napríklad osemdesiaty zbor marlabardníkov vyhlásil, že pojem nepriateľa nie je definovaný dostatočne presne a obsahuje logické kontradikcie, takže nemá vôbec zmysel.

Vzdušné výsadky hľadali algoritmy terénu, pozemné jednotky opúšťali prikázané pozície a stretávali sa s inými, takže obaja králi boli nútení vyslať k nim zvláštnych kuriérov, s ktorými leteli aj krídelní pobočníci, aby vo vojsku urobili poriadok. Sotva však poverenci zostúpili či pristáli, nestačili sa opýtať na príčiny zmätku, pretože vzápätí stratili svoju totožnosť, ktorá sa integrovala do skupiny. A obaja králi zostali zakrátko bez adjutantov. Pospolité vedomie sa ukázalo byť nebezpečnou pascou, do ktorej sa jednotlivec ľahko dostal, ale nemohol z nej uniknúť. Kráľ Potvorník videl na vlastné oči svojho bratranca veľkoknieža Derbuliona odkráčať k jednému vojenskému zväzku, aby vlial do neho viac bojového ducha, ale skôr než stačil vyliať svoje srdce, splynul s kolektívom.

Keď kráľ Megerik vycítil, že tu niečo nehrá – hoci nevedel, čo je toho príčinou – pokynul rukou dvanástim trubačom po svojom boku. To isté urobil kráľ Potvorník na svojom veliteľskom pahorku a jasné zvuky poľníc na oboch stranách dali signál k útoku. Vzápätí sa jedna aj druhá armáda spojili navzájom. Ohlušujúci cvakot kovových zástrčiek zapadajúcich do zásuviek sa šíril ako ozvena nad budúcim bojiskom a namiesto tisícok kanonierov a granátnikov, gardistov a ženistov, pešiakov a ostreľovačov, hulánov a poľných žandárov – zrazu tu stáli dve gigantické bytosti, ktoré ponad širokú pláň, nad ktorou blúdili chuchvalce mrakov, hľadeli na seba miliónmi očí. Na chvíľu zavládlo úplné ticho. Stav uvedomenia u oboch strán dosiahol onoho slávneho kulminačného bodu, ktorý s matematickou presnosťou predpovedal veľký Gargantus. Akonáhle totiž militarizmus prekročí určité medze, tento jav vyslovene lokálny sa zmení na civilné správanie, pretože aj sám vesmír je naskrz triezvy a vecný – a duch oboch armád teraz dosiahol naskutku kozmické dimenzie! Oceľové hlavne diel a iných smrtonostných zbraní sa síce navonok blyšťali, ale vo vnútri sa vlnil oceán blahovôle, znášanlivosti, dobroprajnosti a všeobjímajúceho bystrého rozumu. A tak obe vojská, nastúpené proti sebe na návršiach so zbraňami trblietajúcimi sa na slnku, sa na seba usmiali, zatiaľ čo bubny neprestávali víriť.

Trurl a Klapacius práve nasadali do svojho hviezdoletu, keď sa stalo to, čo tak dôvtipne pripravili: pred očami nahnevaných vladárov, bledých od zlosti a hanby, obe armády si vykročili v ústrety, chytili sa za ruky a zatiaľ čo belavé obláčiky nad nimi plávali oblohou, začali trhať kvety na poli neuskutočnenej bitky.

Celú knihu si môžete online zdarma prečítať v češtine tu.

Ivan Lehotský

 

Reklama

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

Včera 20:24

Ministri zahraničných vecí EÚ v pondelok jednomyseľne schválili sankcie proti židovským osadníkom, ktorí sa dopúšťajú násilností voči Palestínčanom na západnom brehu Jordánu.

Včera 20:23

Holandská polícia v pondelok varovala pred rapídne sa zvyšujúcim množstvom detskej pornografie, ktorú vytvára umelá inteligencia (AI). Koordinátor holandskej polície pre boj s detskou pornografiou Ben van Mierlo uviedol, že je veľmi jednoduché využívať umelú inteligenciu na vytvorenie tohto typu materiálov. Zatiaľ predstavuje len malé percento takýchto prípadov, ktoré však rapídne stúpa.

Včera 20:22

Vo veku 93 rokov zomrel v pondelok americký astronaut Thomas P. Stafford. Bol veliteľom vesmírnej misie Apollo 10, ktorá bola generálnou skúškou pred prvým pristátím americkej posádky na Mesiaci.

Včera 20:20

Z nominácie slovenskej futbalovej reprezentácie na prípravné zápasy s Rakúskom a v Nórsku vypadli štyria hráči. Pre zdravotné problémy nebudú trénerovi Francescovi Calzonovi k dispozícii Róbert Polievka, Denis Vavro, Ivan Schranz ani Ľubomír Šatka. Kouč SR donominoval obrancu Spartaka Trnava Sebastiana Kóšu a Mareka Kristiána Bartoša z Podbrezovej.

Včera 20:18

Slovenské futsalistky zaznamenali v záverečnom zápase na medzinárodnom turnaji v srbskom meste Vrnjačka Banja prvý triumf. V pondelok deklasovali domáci tím 10:1.

Včera 20:16

Slovenské futbalové reprezentantky neuspeli v úvodnom zápase 2. fázy kvalifikácie ME 2024 do 17 rokov. V pondelkovom stretnutí A1 skupiny v Hannoveri nestačili na rovesníčky z Francúzska 0:5. Češky remizovali s Nemkami 0:0.

Včera 20:10

Slovenská tenistka Anna Karolína Schmiedlová sa prebojovala do hlavnej súťaže na turnaji WTA v Miami. Vo finálovom druhom kole kvalifikácie zdolala v pozícii nasadenej jednotky svoju krajanku Rebeccu Šramkovú 6:3, 3:6, 6:3. Vo vzájomnej bilancii vedie 3:1.

Včera 19:58

Biden povedal Netanjahuovi, že uskutočnenie rozsiahlej vojenskej operácie v Rafahu by bolo chybou.

Informoval o tom Biely dom.

Zároveň uviedli, že Netanjahu prijal Bidenov návrh vyslať do Washingtonu delegáciu, ktorá bude rokovať o plánoch vojenskej akcie v Rafahu.

Včera 19:52

Ceny ropy vzrástli v pondelok o viac než 1,5 %, pričom cena Brentu sa priblížila k hranici 87 USD za barel (159 litrov). Náladu na na trhoch ovplyvňuje nižší export zo Saudskej Arábie, plány Iraku svoj export obmedziť, ako aj útoky Ukrajiny na ruské ropné rafinérie.

Včera 19:51

Prezident USA Joe Biden a izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok spolu telefonovali a bol to ich prvý kontakt za vyše mesiaca, oznámil Biely dom.

Včera 19:34

Poľsko a Nemecko v rámci podpory Ukrajiny aktivujú 26. marca koalíciu zameranú na posilnenie kapacít v oblasti obrnenej techniky. Podľa Kosiniaka-Kamysza je táto tzv. tanková koalícia jednou z najdôležitejších, aké boli vytvorené na podporu Ukrajiny, pričom Poľsko a Nemecko sú spolulídrami tohto projektu zameraného predovšetkým na tzv. hlavné bojové tanky. Ako partneri sa k nemu prihlásili aj Británia, Švédsko a Taliansko.

Včera 19:30

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR odmietlo odporúčania Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) na zrušenie 13. dôchodku pre časť penzistov či dokonca zdaňovanie dôchodkov. Návrhy vyplývajúce z aktuálneho Ekonomického prehľadu OECD pre Slovensko považuje rezort za nebezpečné a absolútne neakceptovateľné. MPSVR to uviedlo v pondelok v reakcii na zverejnenú správu OECD.

Včera 19:22

Izrael v pondelok údajne zabránil vo vstupe do Pásma Gazy riaditeľovi Úradu OSN pre palestínskych utečencov (UNRWA) Philippovi Lazzarinimu. Ten mal podľa vlastných slov v úmysle ísť do mesta Rafah na juhu Pásma Gazy, avšak dostal informáciu, že mu izraelské úrady nepovolili vstup. Médiám to oznámil v Káhire na spoločnej tlačovej konferencii s egyptským ministrom zahraničia Sámihom Šukrím.

Včera 19:20

Spojené štáty v pondelok odsúdili prezidentské voľby v Rusku ako „nedemokratické“ a uviedli, že nezablahoželajú prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý bol vyhlásený za víťaza s obrovským náskokom.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Na snímke akcia Medzinárodný deň hvezdární a planetárií 2024 v Krajskej hvezdárni v Michalovciach

Autor: TASR-Roman Hanc

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama
Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali