Mala to byť veľkolepá akcia, ktorou sa mal inšpirovať celý svet. Vláda Igora Matoviča vymyslela marketingivú akciu – celoplošné testovanie, od ktorého si okrem iného sľubovali najmä to, že krivka denných prírastkov Covid-pozitívnych výrazne klesne a my tak budeme môcť uvoľňovať opatrenia.

Mnohí odborníci však varovali, že antigénové testy, ktorými chce vláda pretestovať takmer všetkých obyvateľov Slovenska sú nepresné a nie sú určené na celoplošné testovanie. Vláda si však išla svoje a celoplošné testovanie sa minulý víkend aj napriek mnohým logistickým problémom uskutočnilo.

Vládni predstavitelia na svoj PR projekt nešetrili chválou. Premiér túto testovaciu akciu prirovnal k „vylodeniu v Normandii“ a napríklad taký v maskáčoch odetý minister práce Milan Krajniak túto spornú akciu nazval „druhým Slovenským národným povstaním.“

Porovnanie: počty nakazených pred a po celoplošnom testovaní

Čo nám však celoplošné testovanie v skutočnosti prinieslo ? Pozrime sa podrobne na denné počty infikovaných pomocou PCR testov, ktoré sú narozdiel od antigénových omnoho presnejšie.

Aby sme mohli porovnávať musíme sa najprv pozrieť na denné prírastky Covid-pozitívnych pred celoplošným testovaním :

Sobota, 24. október : počet pozitívne testovaných pomocou presnejších PCR testov 3 042. Z počtu vykonaných testov to predstavuje 18,96 %.

Nedeľa , 25. október : 1312 pozitívnych, 21,25 % z vykonaných testov

Pondelok, 26. októbra : 901 pozitívnych, 15,27 %

Utorok, 27. októbra : 2887 pozitívnych , 19,72 %

Streda , 28. októbra : 2785 pozitívnych, 19,4 %

Štvrtok, 29. októbra : 3369 pozitívnych . 20,31 %

Piatok, 30. októbra : 2573 pozitívnych, 14,24 %

Zaujímavé sú však čísla počas víkendu kedy prebiehalo celoplošné testovanie:

Sobota , 31. októbra : 2282 pozitívnych , 10,4 %

Nedeľa , 1. novembra : 1883 pozitívnych , 8,77 %

Počas obidvoch víkendových dní bolo urobených  rekordne množstvo testov, až okolo 20 000. Môže to súvisieť s tým, že do štatistiky mohli byť zarátaní aj samoplatci, ktorí namiesto antigénového testovania si radšej šli urobiť presnejší PCR test. A teda logicky ak to neboli indikovaní ľudia, ale ľudia z bežnej populácie, percentuálny počet pozitívnych oproti vykonaným testom šiel rapídne dole.

Oveľa dôležitejšie sú však čísla po víkendovom celoplošnom testovaní, ktoré nám môžu ukázať, či PR akcia vlády mala okrem marketingu aj nejaký iný zmysel:

Pondelok, 2. november : 1727 pozitívnych, 9,09 %

Urorok, 3. november : 3216 pozitívnych , 24,04 %

Streda, 4. november : 1962 pozitívnych , 15,25 %

Teda čísla zatiaľ rastu. Pritom mala byť drvivá väčšina pozitívnych v populácii odchytená už cez víkend.

Celoplošné testovanie nezabralo

Ak si  porovnáme priemernú hodnotu pozitívne testovaných od pondelka do stredy pred testovaním, ktorý vychádza na číslo 2191 a priemer od pondelka do stredy po celoplošnom testovaní, ktorý je 2301 , vyplýva z toho, že počet pozitívnych dokonca ešte vzrástol.

Priemerný percentuálny počet pozitívnych z celkového počtu otestovaných  za pondelok, utorok a stredu pred celoplošným testovaním , vychádza na 18,13 %. Za rovnaké dni po celoplošnom testovaní je priemer 16,13 %. To znamená pokles o 2 percentuálne body, čo je veľmi malý pokles.

Z týchto dát teda vyplýva, že celoplošné testovanie antigénovými testami, nám z epidemiologického hľadiska nijako nepomohlo. A tak jediný profit z tejto celej PR-akcie má istá firma z Trnavy plus pár ďalších popri nej. A najväčšími porazenými sú opäť raz bežní občania – platcovia daní, ktorí prišli o desiatky miliónov eur.

Nakazili sa ľudia pri testovaní?

Nezodpovedanou otázkou ale ostáva, prečo počty nakazených neklesli ? Po celoplošnom testovaní ostalo okolo 40 000 ľudí doma v karanténe a oficiálne sa uvádza, že antigénové testy mali zachytiť aspoň jednu tretinu skutočne pozitívnych.

Možným vysvetlením môže byť aj to, pred čím varovali rôzni odborníci. Počas prvého testovacieho dňa – v sobotu sa totiž ľudia vo veľkom zhromažďovali pred testovacími miestami, kde čakali aj dlhé hodiny, často bez rozostupov. Práve to mohlo spôsobiť, že aj keď mnohí ľudia skončili v karanténe, práve od nich sa pri testovacích miestnostiach mohli nakaziť ďalší ľudia, ktorých teraz zachytávame každý deň presnejšími testami PCR.

Nasvedčuje tomu aj štatistický model z Českej republiky, v ktorom zistili, že nedávne októbrové regionálne voľby prispeli k šíreniu choroby covid-19. Štatistici zrovnali rozdiely v rýchlosti šírenia nákazy v regiónoch, kde sa vyberali noví senátori, a vo zvyšku republiky. Zistili, že zorganizovanie volieb zvýšilo rýchlosť šírenia nákazy asi o 16 percent. Informuje portál Idnes.cz.

Treba ale ešte brať do úvahy, že tieto voľby sprevádzala nízka účasť, teda neboli dlhé rady a nikto sa nikomu nešpáral v nose. Zvyšovanie počtu nakazených sa však podľa tohto modelu začalo prejavovať zhruba po týždni. Vysoké čísla pozitívnych aj hneď po celoplošnom testovaní na Slovensku teda nateraz ostávajú záhadou.

Samuel Gdovin