Pacienti, čakajúci na operáciu, majú možnosť ísť do zahraničia. Zatiaľ to však nevyužili

„Veľký podiel zohrávajú aj dôvody na strane pacientov. Ide najmä o zdravotný stav, ktorý umožňuje dlhší odklad zákroku alebo preferencia konkrétneho lekára zo strany poistenca. Tieto faktory zdravotná poisťovňa nevie nijako ovplyvniť,“ vysvetlila pre agentúru SITA hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) Danka Capáková. Problém s personálom potvrdzuje aj zdravotná poisťovňa Dôvera. Ako pre SITA povedal jej PR špecialista Matej Štepiansky „ukazuje sa, že najväčším problémom sú personálne kapacity, napríklad chýbajúce zdravotné sestry a anestéziológovia“.

Iba zanedbateľné percento prípadov prekročenia maximálnej lehoty časovej dostupnosti vyplýva z finančných limitov zdravotnej poisťovne. V prípade niektorých prekročení maximálne stanovených lehôt čakania na plánované operácie môže ísť aj o regionálne dôvody alebo individuálne príčiny na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. „Nahlasovanie pacientov na čakacie listiny je len pri odkladnej zdravotnej starostlivosti, teda takej, ktorá nie je život ohrozujúca a znesie určitý odklad. V prípade vážneho zdravotného stavu, teda pri neodkladnej zdravotnej starostlivosti, sú pacienti riešení bezodkladne a bez nutnosti nahlasovať ich na čakaciu listinu,“ pripomenula Capáková.

Ak nastane prípad, že poistenec nesúhlasí s prekročenou lehotou časovej dostupnosti, VšZP mu v rámci zákonných možností pomôže nájsť náhradného zmluvného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti s kratšou lehotou. „A to aj aktívne robí, pričom nemusí ísť iba o poskytovateľa v jeho regióne, ale v záujme zabezpečenia skoršej dostupnosti zdravotnej starostlivosti to môže byť aj inde v rámci Slovenska. VšZP koná aj nad rámec zákonných povinností, a ak sa na ňu poistenec obráti aj napriek tomu, že súhlasil s prekročením lehoty, ochotne mu poskytne zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, u ktorých by sa mal dostať k zákroku v skoršom termíne,“ potvrdila hovorkyňa VšZP.

Ak hrozí prekročenie maximálnej čakacej doby, pacientovi vie pomôcť nájsť alternatívneho poskytovateľa aj poisťovňa Dôvera. „Zákon pritom stanovuje postupnosť riešení – najskôr nájsť iného zmluvného poskytovateľa, následne nezmluvného poskytovateľa na Slovensku a v odôvodnených prípadoch aj poskytovateľa v zahraničí,“ pripomenul Štepiansky. Dodal, že časť pacientov využíva možnosť ísť na zákrok do inej nemocnice, ale väčšina pacientov je skôr ochotná dlhšie počkať na termín u poskytovateľa, ktorého si vybrala ako prvú voľbu. Jeho slová potvrdzujú aj skúsenosti VšZP. „Dlhodobo poukazujeme na trend, že poistenci sú na plánovaný zákrok ochotní čakať aj dlhšie, než je lehota časovej dostupnosti, ak preferujú konkrétneho lekára alebo nemocnicu v mieste svojho bydliska,“ vysvetlila Capáková.

Legislatíva počíta aj s možnosťou ísť na operáciu do zahraničia. Podľa Štepianskeho ide však o krajné riešenie, ktoré prichádza do úvahy vtedy, ak nie je možné zabezpečiť zdravotnú starostlivosť v stanovenej lehote ani u zmluvného, ani u nezmluvného poskytovateľa na Slovensku. Takúto situáciu zatiaľ ešte Dôvera neeviduje. VšZP tiež považuje za úspech, že hoci má najväčší a najnáročnejší poistný kmeň, doteraz nikdy nemusela zabezpečovať plánovanú zdravotnú starostlivosť u nezmluvného poskytovateľa ani v zahraničí. „Treba tiež pripomenúť, že čakacie lehoty na odkladnú zdravotnú starostlivosť sú súčasťou zdravotného systému aj v iných krajinách Európskej únie,“ poznamenala hovorkyňa VšZP.

Hovorkyňa poisťovne Capáková zdôraznila, že VšZP dlhodobo dosahuje pozitívne výsledky v znižovaní počtu čakajúcich pacientov s prekročenou maximálnou čakacou dobou. Tento rok na čakacích listinách evidovala historicky najnižší počet poistencov pri zákrokoch, v ktorých je stanovená maximálna lehota časovej dostupnosti. „A to aj napriek tomu, že štátna zdravotná poisťovňa má z pohľadu diagnóz najnáročnejší poistný kmeň. Je to výsledok dlhodobého úsilia, rokovania s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, práce s dátami, efektívnej a systematickej práce, ktorá prináša výsledky,“ ozrejmila Capáková.

Najkratšie čakacie lehoty aktuálne eviduje štátna poisťovňa pri zákrokoch, ktoré zároveň patria medzi najpočetnejšie plánované zákroky. Je to operácia hernie, extrakcia a implantácia šošovky a operačné výkony na varikóznych žilách. Za najväčšiu výzvu považuje VšZP potrebu skrátenia čakacích lehôt na operácie ako napríklad totálna endoprotézu kolenného a bedrového kĺbu či na intervenčné výkony – elektrofyziológia a katétrové ablácie. „Zároveň sa však VšZP neustále darí aj pri týchto operáciách priemerné čakacie lehoty skracovať. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že dĺžka čakacích lehôt práve pri týchto operáciách odzrkadľuje náročnosť poistného kmeňa, a to, že poisťovňa zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre viac ako 2,7 milióna poistencov. Navyše, ani pri jednom z týchto medicínskych zákrokov priemerné čakacie lehoty doteraz neprekročili maximálne stanovené lehoty časovej dostupnosti, ktoré stanovuje zákon,“ uzavrela hovorkyňa VšZP.