Rada ministrov schválila nové návratové nariadenie

Na úvod zasadnutia sa diskutovalo o novom Schengenskom barometri. Napriek udalostiam v Ceute celkové čísla ukazujú pokles nelegálnych vstupov, sekundárnych pohybov aj žiadostí o azyl.

Oproti tomu poslednému však terajší barometer prešiel zásadnými zmenami.

Slovenská republika vyjadrila nespokojnosť s vynechaním informácií o počte zavedených kontrol na vnútorných hraniciach či o aktuálnom stave schengenských hodnotení.

„Najmä počet zavedených kontrol na vnútorných hraniciach je dôležitý ukazovateľ fungovania Schengenu aj vo vzťahu k našim občanom. Neteší nás skutočnosť, že situácia sa tu už pomerne dlhý čas nezlepšuje, skôr naopak,” konštatovala I. štátna tajomníčka MV SR Lucia Kurilovská.

Na jeseň tohto roka 6 členských štátov schengenského priestoru prekročilo maximálne trvanie kontroly hraníc na vnútorných hraniciach v dĺžke 2 roky. Od Európskej komisie sa preto očakáva nové stanovisko k nevyhnutnosti a primeranosti predĺženia kontroly hraníc na vnútorných hraniciach najneskôr do konca roka 2026.

Riadenie vonkajších hraníc je závislé od úspešnosti návratov a spolupráce s tretími krajinami. Oba tieto faktory však zaostávajú za očakávaniami členských štátov. Rada preto na svojom zasadnutí schválila nové návratové nariadenie, ktoré prispeje k zlepšeniu efektivity návratov osôb bez oprávnenia. Tento dôležitý legislatívny akt napríklad umožní zriaďovanie tzv. návratových centier mimo EÚ pre neúspešných žiadateľov o azyl.

„Podporujeme pravidelnú diskusiu na úrovní Rady s vybranými tretími krajinami, ktoré nedostatočne spolupracujú v oblasti návratov a readmisií,” uviedla štátna tajomníčka.

Slovensko patrí medzi prvú skupinu krajín, ktoré sú podrobené monitoringu zo strany Agentúry EÚ pre azyl (EUAA) zameraného na posúdenie súladu národného azylového a prijímacieho systému s Paktom o migrácii a azyle. Monitoring bude zároveň predmetom prijatia výkonnej riaditeľky EUAA p. Niny Gregoriovej u I. štátnej tajomníčky.

Už dnes ale môžeme konštatovať, že Slovenská republika si doteraz včas a riadne plnila všetky úlohy spojené s týmto procesom a je pripravená implementovať všetky odporúčania, ktoré z neho vzídu.

Diskutovalo sa tiež o spolupráci medzi EÚ a Ukrajinou v oblasti vnútornej bezpečnosti, ktorá prebieha nepretržite od jesene 2022.

Slovenská republika považuje za vážnu hrobu najmä rozširovanie strelných zbraní a iných malých a ľahkých zbraní po skončení ruskej agresie. Privítala preto všetky kroky, ktoré Ukrajina v tejto oblasti vykonala a pomoc, ktorú poskytujú inštitúcie a agentúry EÚ. Príkladom je zriadenie kontaktného bodu a výmena informácií medzi Ukrajinským národným centrom koordinácie zbraní a Europolom.

„V súčasnosti musíme účinne reagovať aj na nové, vyvíjajúce sa hrozby, ako sú drony, iné škodlivé aktivity a sabotáže, kybernetické útoky, špionáž. Tu je dôležitá posilnená a úzka spolupráca medzi civilnými, vojenskými zložkami a orgánmi činnými v trestnom konaní, využívajúc know-how ukrajinských orgánov,” doplnila štátna tajomníčka.

Slovenská republika v neposlednom rade vzala na vedomie žiadosť Grécka o zriadenie núdzového mechanizmu na riešenie hybridných hrozieb na vonkajších hraniciach EÚ a informáciu Nemecka o samite o bezpečnosti Baltského mora, ktorá sa zamerala na spoločnú obranu proti hybridným hrozbám.

Redakciu informovala Kancelária ministra vnútra SR