Čierna Hora pred vstupom do EÚ narazila na jazykový problém

Čierna Hora chce vstúpiť do EÚ do roku 2028 a stať sa jej 28. členskou krajinou. Pred vstupom však musí prijať a preložiť takzvané acquis – rozsiahly súbor právnych predpisov, ktoré tvoria právny rámec Únie.

Podgorica posilnila svoje administratívne kapacity a tvrdí, že potrebné práce dokončí načas. Úradníci EÚ však upozorňujú na možné problémy s kvalitou niektorých prekladov a Komisia už preveruje aj núdzové scenáre.

Preklad zákonov nie je jedinou úlohou

Kandidátske krajiny musia preložiť príslušné právne predpisy EÚ do svojho budúceho úradného jazyka. Európske inštitúcie následne zabezpečujú konečnú kontrolu pred ich zverejnením v Úradnom vestníku EÚ.

Niektoré právne predpisy však nestačí iba preložiť. Musia sa prispôsobiť aj inštitucionálnemu prostrediu novej členskej krajiny, napríklad určením domácich orgánov zodpovedných za dohľad.

Komisia preto situáciu pravidelne sleduje a podľa svojho hovorcu je s Čiernou Horou v kontakte v súvislosti s tempom prípravných prác.

Ako dočasné riešenie sa ponúka chorvátčina

Komisia zvažuje možnosť, že by Čierna Hora dočasne používala iný úradný jazyk EÚ, kým dokončí chýbajúce preklady. Výber by závisel od dohody s Podgoricou, no najlogickejšou možnosťou je chorvátčina.

Čiernohorčina, chorvátčina, srbčina a bosniančina patria do rovnakého dialektového kontinua a ich používatelia si navzájom vo veľkej miere rozumejú. Chorvátčina je zároveň jediným z týchto jazykov, ktorý je už úradným jazykom EÚ.

Politicky by však takéto riešenie nemuselo byť jednoduché. Čiernohorský jazyk má pre krajinu výrazný symbolický význam a Podgorica dlhodobo presadzuje jeho medzinárodné uznanie.

Výnimky už EÚ v minulosti povolila

Podobná situácia by nebola v EÚ bezprecedentná. Malta po vstupe v roku 2004 dostala trojročnú výnimku z povinnosti preložiť všetky právne akty EÚ do maltčiny pre nedostatok kvalifikovaných prekladateľov. Nepreložené dokumenty mala následne dokončiť do konca roka 2008.

Výnimku má aj írčina. Tá sa stala plnohodnotným úradným jazykom EÚ až desaťročia po vstupe Írska a povinnosť prekladať do nej všetky právne akty bola určitý čas obmedzená.

EÚ už v minulosti ukázala, že krajina nemusí mať pred vstupom preložené úplne všetky právne predpisy Únie. V prípade Čiernej Hory však môže byť práve riešenie s chorvátčinou citlivé nielen z praktického, ale aj politického hľadiska.

Prečítajte si tiež

• Fico: Slovensko podporuje vstup Čiernej Hory do EÚ do roku 2028