„Ak je na scéne zbraň, nakoniec musí vystreliť,“ vyjadril sa Putin

„Chcem varovať, že moment, keď už nebude možné nič zmeniť, môže prísť pre všetkých úplne nečakane,“ vyhlásil Putin na výročnom zasadnutí Valdajského diskusného klubu. Tiež uviedol, že neexistujú žiadne záruky, že jadrové veľmoci nepristúpia k použitiu jadrových zbraní.

„Ak je na scéne zbraň, nakoniec musí vystreliť,“ vyhlásil prezident Ruska, ktoré spolu s USA disponuje najväčším jadrovým arzenálom na svete.

Zároveň povedal, že Rusko nechce „nikoho vydesiť“, a list, ktorý ruské ministerstvo zahraničných vecí zaslalo NATO ohľadom Kaliningradu, „bol odpoveďou na pokusy zastrašiť Moskvu“.

Napätie okolo Kaliningradskej oblasti, silne militarizovanej ruskej exklávy medzi Poľskom, Litvou a Baltským morom, v posledných mesiacoch rastie. Štáty NATO uskutočnili v blízkosti jej hraníc niekoľko vojenských cvičení, čo Moskva označila za provokáciu. NATO naopak odsúdilo ruskú „hrozbu použitia sily vrátane akejkoľvek nezodpovednej jadrovej rétoriky“ a zdôraznilo, že je obrannou Alianciou.

Putin tiež označil cvičenia Západu v Baltskom mori a pokusy o zadržanie ruských lodí za eskaláciu napätia. „Nemáme v úmysle na nikoho zaútočiť – ani v roku 2029, ani v roku 2030, ani v roku 2050,“ povedal Putin. „Ak však budeme čeliť agresii, budeme nútení odpovedať. Občania európskych krajín to musia jasne pochopiť,“ dodal.

Ruský prezident zároveň poprel, že by Rusko malo v úmysle zaútočiť na Európu.

„Rusko nemá v úmysle na nikoho zaútočiť ani v roku 2029, ani v roku 2030, ani v roku 2050,“ povedal Putin.

„Nehovorím, že máme v úmysle zaútočiť na podniky v krajinách, ktoré dodávajú zbrane na Ukrajinu, ale ide o hrozbu a pozorne to sledujeme,“ vyhlásil Putin.

Putin označil za „absurdné“ návrhy na zastavenie útokov na ukrajinskú lodnú dopravu výmenou za zastavenie útokov na ropné rafinérie.

Podľa jeho slov „v dôsledku ukrajinských útokov na ruské ropné rafinérie došlo k strate približne 1 % ruského HDP, ale po odvetných útokoch Ruskej federácie Ukrajina teraz nemá žiadny hutnícky priemysel“.

„Tu máš, fašista, granát od sovietskeho vojaka,“ – takto Putin komentoval útoky na ukrajinské lodné dopravné prostriedky a vyhlásil, že išlo o odvetu za útoky ukrajinských ozbrojených síl na ruské lodné dopravné prostriedky.

„Kyjevské orgány začali útočiť na naše tankery, ktoré prevážali mierové náklady. Za prvých 10 dní vyradili 40 našich lodí a za celú dobu asi 100. A potom sme začali reagovať,“ povedal Putin.

Rusko podporuje trojstranné stretnutie s USA a Čínou, je však potrebné vyjasniť jeho program, vyhlásil Putin.

Putin vyhlásil, že zatiaľ neexistuje program trojstranného stretnutia s Trumpom a Si Ťin-pchingom.

„Sme za to. Je tu však jedna otázka: potrebujeme program. Treba si ujasniť, aký bude program a o čom budeme hovoriť,“ povedal.

Moskva by si želala, aby faktory, ktoré zatienia vzťahy medzi Ruskom a USA, zostali minulosťou, uviedol.
Rusko zároveň chce, aby sa objavili nové perspektívy spolupráce s USA.

Putin vyhlásil, že je Trumpovi vďačný za úprimné úsilie o urovnanie ukrajinskej krízy.

Rusko je tiež vďačné Melanii Trumpovej za prácu v humanitárnej oblasti v rámci ukrajinského konfliktu.

Ruský prezident tiež zdôraznil, že Ukrajina nemôže existovať samostatne, je riadená zvonku a stráca svoju štátnosť.

Podľa Putina hrozbou, keď sa niektoré krajiny snažia bojovať proti Rusku prostredníctvom cudzích síl.

Je presvedčený, že útoky Ukrajiny hlboko na ruské územie nie sú možné bez podpory Západu.

Ruská vojenská spravodajská služba pozorne sleduje, odkiaľ môžu prichádzať potenciálne hrozby, uviedol ruský prezident.

Rusko rozvíja svoje jadrové sily – 98 % z nich je moderných, vyhlásil Putin. Uviedol, že Rusko disponuje najmodernejšími zbraňami stredného doletu, ktoré ostatné krajiny zatiaľ nemajú.

„Dohody o obmedzovaní zbrojenia musia existovať, Rusko si to uvedomuje,“ dodal.

Nebolo to Rusko, kto odstúpil od dohôd o obmedzovaní zbrojenia, pod tou či onou zámienkou tak urobili USA. Rusko však nie je proti obnoveniu dialógu s USA na tému strategickej stability.

Putin spomenul, že Rusko už Obamovej administratíve navrhovalo obnoviť dialóg o obmedzovaní zbrojenia.

„Európu nie je potrebné rozvracať, rozpadne sa sama kvôli problémom v ekonomike,“ domnieva sa ruský prezident.

Putin vyhlásil, že Rusko by chcelo čo najskôr ukončiť vojnu na Ukrajine, „a to prostredníctvom mierových rokovaní“.

Tiež povedal, že Ruská federácia získa kontrolu nad celým územím Doneckej oblasti skôr, ako za rok a pol.

„V DNR zostáva pod kontrolou Ukrajiny 11 %. Na najvyšších ukrajinských miestach hovoria, že týchto 11 % udržia počas roku a pol. V Európe hovoria, že dva roky. My sa domnievame, že k tomu dôjde skôr. Otázka: Ale ak je strata týchto území nevyhnutná – má zmysel sa ich držať? Nejde o kúsok územia, ide o ľudí. Musíme vytvoriť podmienky pre trvalý mier,“ povedal.

Zopakoval tiež, že Ruská federácia bola pripravená začať rokovania o Ukrajine po voľbách do Štátnej dumy, ale Ukrajina v deň týchto volieb zaútočila na Moskvu.

Prečítajte si tiež:

• Aliancia odsúdila ruské jadrové hrozby v súvislosti s Kaliningradom
• Litva vyzvala NATO zaútočiť na Kaliningrad. V hre je jadrová odveta