Môj profil 
Predplatné
Vražda Kuciaka a Kušnírovej vo Veľkej Mači z februára 2018 sa dá rozdeliť minimálne na dve fázy.
Základnou fázou je vykonávacia časť. Tá je vykonaná skupinou, do ktorej patria strelci Miroslav Marček, Tomáš Szabó a organizátor Zoltán Andruskó. Táto skupina je relatívne jasná, bolo jej venované dosť miesta v médiách, páchatelia sa priznali a neistá je len miera ich podielu na čine. Kľúčová osoba je tu Andruskó, ktorý strelcov najal a zaplatil, on je aj jediná styčná osoba na objednávateľa vraždy.
Prvou fázou ale bola fáza sledovacia. Tá je určená sledovaním viacerých novinárov, vrátane neskoršej obete, novinára Kuciaka. Kľúčovou osobou v skupine sledujúcich je Peter Tóth, podľa oficiálnych údajov bývalý zamestnanec Slovenskej informačnej služby (SIS), bývalý investigatívny novinár SME, neskôr podnikateľ v oblasti poradenstva bezpečnosti a majiteľ portálu Ďateľ.
Peter Tóth koncom roka 2016 a začiatkom roka 2017 inicializoval sledovanie skupiny novinárov. Podnetom mala byť požiadavka Mariána Kočnera, ktorý v tom čase aj verejne deklaroval, že pripravuje mediálnu reláciu o novinároch (neskôr dostala meno Na pranieri.).
Ako sa zorganizuje sledovanie osôb? Kde zoženiete na to schopných ľudí? Nuž, ak si kladiete tieto otázky, uvažujete racionálne. Pre bežného človeka to nie je ľahká vec, ale Peter Tóth s tým nemal problém – jednoducho urobil to, čo vy nemôžete – zašiel za človekom zo SIS.
Konkrétna osoba je Miroslav Kriak. Kriak je tiež bývalý pracovník SIS, teda údajne bývalý, začínal ešte ako člen ŠtB, od novembra 2012 je vysokopostaveným zamestnancom Finančnej správy.
Kriak pred súdom vypovedal:
“Na prelome rokov 2016 a 2017 ma oslovil Peter Tóth s požiadavkou na vytvorenie skupiny, ktorá by sa podieľala na sledovaní. Účelom vytvorenia skupiny mal byť postup proti drogám, druhý dôvod bol únik skutočností z bezpečnostného štátneho aparátu. Tretí dôvod bolo spravodajské zabezpečovanie materiálov, k tomu však nikdy nedošlo”
Najzaujímavejšia je Kriakova motivácia súhlasu s touto činnosťou: mal celý čas dojem, že pracuje pre štát. Nadobudol ho z toho, že o Tóthovi sa hovorilo, že je stále v tajných službách. Ak by to vraj nebola práca priamo pre SIS, tak vraj predpokladal, že pomáha Vojenskému spravodajstvu alebo kriminálnemu spravodajstvu. Kriak si myslel, že “Tóth je pracovníkom SIS, ale v inom režime“. Pojem “iný režim” sa dá preložiť ako “utajený režim”.
Bol Kriakov predpoklad neopodstatnený? Mal nejaké informácie, ktoré na súde neuviedol, ale ktoré ho podporovali v presvedčení, že Tóth nekoná súkromne? Dal sa dlhodobý spravodajca Kriak naozaj len tak ľahko oklamať? Veď napríklad členovia sledovacieho komanda dostávali peniaze – predpokladám v hotovosti. Ako si nemohli myslieť, že robia pre štát? Alebo predpokladali, že robia pre nejakú zahraničnú tajnú službu?
Kriak do úlohy sledovania zapojil ďalších ľudí, a to Štefana Mlynarčíka a Juraja Škrípa. Ďalšie mená neboli spomenuté, aj keď traja ľudia asi nemohli stíhať čo len námatkovo sledovať 28 novinárov (to je číslo, ktoré povedal Tóth súdu). Sú mená ďalších členov sledovacieho tímu súdom vynechané, lebo sú to stále aktívni členovia SIS? Mlynarčík okrem Kriaka na súde jediný vypovedal ako svedok, dnes pracuje ako vyšetrovateľ polície v Bratislave.
Tento tím sledoval novinárov až do apríla 2018. Otázka je, čo si títo ľudia mysleli po vražde Kuciaka a Kušnírovej, keď sa všade objavili Kuciakove fotky, ba aj fotky domu, ktorý aj oni sledovali? Podľa výpovede boli Kriak a Mlynarčík osobne niekedy v čase ešte pred vraždou vo Veľkej Mači. Cítili podozrenie, že boli namočení do tohto zločinu?
Podľa výpoveda Kriaka išli na políciu až v októbri 2018:
“Nikdy nás nikto neodhalil, sami sme sa prihlásili na polícii v októbri 2018, keď nám Tóth vysvetlil situáciu a dal kontakt na nemenovaného funkcionára polície,“
Takže opäť je to Tóth, ktorý má kontakty na “funkcionárov polície” a ktorý rozhoduje, či sa bude alebo nebude vypovedať.
Ale prečo nešli na políciu hneď po čine, keď bol zastrelený jeden z ôsmych ľudí, ktorých sledovali?
“Vy nemáte tie skúsenosti, ako mám ja” vyhýbal sa Kriak priamej otázke novinárov.
“To je tenký ľad, keď sa niečo také stane, nemáte to pod kontrolou. Viete , na Slovensku už bolo veľa zavraždených ľudí, minimálne spomeniem Remiáša a toto nik nechcel zažiť. Ja som okamžite potom, čo sa to stalo, zvolal si svojich dvoch kolegov a vysvetlil som im situáciu a upozornil som ich, že situácia je neprehľadná, nevieme, čo sa stalo, kto za tým je a môžeme byť vo veľmi vážnom ohrození. To poprvé.”
O akom čase Kriak hovorí pri vete “toto nik nechcel zažiť“? O čase pred vraždou, keď si nahováral, že sa azda predsa len nič zlé nestane?
“Po druhé, my sme nevedeli, my sme fakt nevedeli, že kto to spravil, a museli veci, to súkolie do seba zapadnúť, to trvalo síce nejaké mesiace ale potrebovali sme vstupné informácie – a tie prišli.”
Aké “vstupné informácie” mal Kriak na mysli? Informáciu o tom, či dvojitú vraždu spáchal bežný zločinec, ktorý môže byť chytený, alebo v druhom prípade nejaká tajná služba, na ktorú nemožno svedčiť? Azda je tou informáciou ubezpečenie, že jemu a jeho komandu sa nič nestane? Až keď samotný organizátor, Tóth, prišiel s tým, že treba ísť na políciu, tak šli, to už aj tak nemali na výber.
Kriak novinárom iniciatívne šeptavým hlasom zadeklaroval:
“Ja od začiatku tvrdím, že je veľmi dobre, že novinári sledovaní boli. Bolo to dobré preto, že z toho vzišiel materiálny dôkaz, ktorý sa nedá zlomiť, ani ohnúť. Myslím si, že tento dôkaz je najtvrdším orieškom pre obhajobu”
Len vzniká otázka, či celé to divné sledovanie nemalo práve toto za cieľ – vytvoriť “dôkazy” pre obžalobu?
Nechcem kriminalizovať osobu Miroslava Kriaka, ani ostatné osoby, ktoré sa okolo Kuciaka motali. Tieto všetky verejne dostupné informácie ale dokazujú, že na prípade Kuciak pracovali profesionáli.
Peter Vanád
.JPG)
.jpg)
