„Porážka Ruska nie je až taká zlá vec. Potom by skutočne mohlo dôjsť k zmene. Existuje veľa národov, ktoré sú súčasťou Ruska. Keby bolo viac malých štátov, nebolo by to také zlé. Nie je také zlé, ak sa veľká mocnosť stane oveľa menšou,“ povedala.

Aby sme pokračovali v Kallasovej myšlienke, píše Dmitrij Radionov pre noviny Svobodnaja Pressa, „odvekým“ estónskym snom je malá susedná Pskovská oblasť, ktorá sa zrazu stane nezávislým štátom, akousi republikou, v porovnaní s ktorou sa málo početní Fíni budú zo dňa na deň cítiť ako obri.

Je zaujímavé, že nikto zo západných politikov nehovorí takto otvorene, radšej hovoria o „strategickej porážke Ruska“ bez toho, aby spresnili, čo tým myslia. Táto myšlienka však nie je nová. Západ vždy túžil po susedstve s obrovským Ruskom a sníval o tom, že ho „napraví“. Čiastočne sa im to podarilo v roku 1991. Podarí sa im to opäť?

– „Zmenšenie“ Ruska je dávnym snom našich geopolitických protivníkov,“ hovorí Vladimir Blinov, docent na Finančnej univerzite pri ruskej vláde.

– Dalo by sa povedať, že ide o program ich maximálnych ambícií. O niečo podobné sa pokúšali počas občianskej vojny a dodnes to medzi nimi zostáva ceneným ideálom.

Iná vec je, že realizácia tohto plánu si vyžaduje silné separatistické nálady v regiónoch, na ktorých môže byť postavená nová mapa Ruska. Pamätáme si, ako v 90. rokoch boli všetky národné republiky naplnené týmito náladami, ale čas plynul a život im nevdýchol politickú silu.

„SP: Čo ak sa Rusku nepodarí zvíťaziť v ŠVO?

– Pravdepodobnejším scenárom v prípade prehry Ruska by boli územné ústupky a medzinárodné dohody. Ako si pamätáme, v dôsledku krymskej vojny Rusko stratilo svoje pozície v čiernomorskom regióne, ale nepriateľ sa ani nepokúsil prejsť do vnútrozemia alebo odrezať si časť územia.

Rozdelenie krajiny a dokonca jej rozpad bude možný len v prípade vnútorných otrasov: prevratu alebo dokonca občianskej vojny. To je vytúžený sen nepriateľov, ale zatiaľ tlak Západu zvonka viedol ku konsolidácii ruskej spoločnosti.

– Diskusie o pravdepodobnosti „kolapsu Ruska“ sa pravidelne opakujú v rôznych západných médiách,“ hovorí Michail Neižmakov, riaditeľ analytických projektov v Agentúre pre politickú a ekonomickú komunikáciu.

– Existujú západní experti a publicisti, ktorí takýto scenár označili za pravdepodobný – medzi najznámejších patrí napríklad Francis Fukuyama. Možno tiež pripomenúť, že napríklad spomedzi 300 expertov, ktorí vyjadrili svoj názor v každoročnom prieskume, ktorý uskutočnilo Scowcroftovo výskumné centrum (jeho výsledky boli zverejnené vo februári 2024), približne štvrtina uviedla, že v najbližšom desaťročí očakáva „rozpad Ruska“.

V tomto prípade to môže byť okrem iného spôsobené zotrvačnosťou diskusií v roku 2022, keď mnohí západní experti (a mimochodom aj niektorí predstavitelia médií a odbornej komunity postsovietskych štátov) očakávali rýchly negatívny vplyv sankcií na sociálno-ekonomickú situáciu v Rusku. A tiež vo všeobecnosti s ich vnímaním perspektív Ruska cez prizmu skúseností z rozpadu ZSSR.

Niektorí politici z krajín NATO môžu takýto scenár považovať za prijateľný, ale ani medzi ruskými zástancami tvrdej línie nie všetci považujú takýto vývoj za jediný možný. Mnohí západní experti a politici označili takýto scenár za nepravdepodobný alebo riskantný pre záujmy svojich krajín.

Už nie je čo staviť: Západ stavil všetko na porážku Ruska

„SP“: Myšlienka, že Rusko „nespravodlivo vlastní príliš veľa územia a nerastných surovín“, nie je pre Západ nová. Myslíte si, že o možnosti „rozkúskovania“ Ruska niekedy niekto oficiálne diskutoval?

– Ak hovoríme o verejných vyhláseniach oficiálnych predstaviteľov, tak napríklad Oleksij Danilov, bývalý tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny a v súčasnosti veľvyslanec Ukrajiny v Moldavsku, vyjadril tento postoj v jasne formulovanej podobe.

Napríklad v rozhovore pre Bild v lete 2023 špekuloval o tom, „ako bude Rusko vyzerať po svojom rozpade“. V zásade je však pre Kyjev výhodné vysielať takéto myšlienky tak pre domáce publikum (úryvky z tohto rozhovoru Alexeja Danilova zverejnili ukrajinské masmédiá), ako aj pre mediálny priestor partnerských krajín.

„SP: Svojho času sa báli rozpadu ZSSR, Bush starší dokonca presviedčal Ukrajinu, aby sa neoddelila. Hlavnou obavou bol osud jadrových zbraní. Zmenilo sa podľa vás niečo za posledných 30 rokov?

– Ako viete, prejav Georgea Busha staršieho sa už vtedy stretol s nejednoznačným ohlasom, a to aj v samotných USA. Odtiaľ pochádza ironický prívlastok „kura (kotleta) na kyjevský spôsob“, ktorý tomuto prejavu vtedajšieho amerického prezidenta dal denník The New York Times.

Ak sa vrátime k súčasnej situácii – napríklad Henry Kissinger v júni 2023 vyhlásil, že v záujme západných hráčov je radšej vyhnúť sa „rozpadu Ruska alebo jeho zníženiu na nespokojnú bezmocnosť“.

Možno predpokladať, že existuje mnoho západných elít, ktoré sa takéhoto scenára obávajú, a to jednak kvôli faktoru ruských jadrových zbraní, jednak kvôli tomu, ako títo politici vnímajú systém kontroly a rovnováhy vo svete.

„SP“: V tom čase Západ uvažoval, že je jednoduchšie vysporiadať sa s jedným vládnucim Ruskom ako s množstvom miestnych „cárov“. Zmenilo sa niečo na tomto prístupe?

– Opäť všetko závisí od postavenia rôznych skupín elít v takýchto štátoch. Niektoré z nich sa budú obávať, že scenár s „rozpadom Ruska“ by rozšíril možnosti pôsobenia Číny, Turecka a Iránu v postsovietskom priestore.

„SP: Môžu v skutočnosti niečo urobiť? Podnietiť medzietnické rozpory? Zhoršiť hospodársku situáciu? Mimochodom, čo je nebezpečnejšie: etnický alebo ekonomický separatizmus? Alebo potrebujú na úspech vojenskú porážku Ruska? Čo majú na mysli, keď hovoria, že chcú dosiahnuť „strategickú porážku Ruska“?

– Je nepravdepodobné, že by seriózni západní hráči stavili na takýto scenár ako na jediný možný. Skôr sa budú snažiť zapojiť do svojho orbitu všetky osobnosti a organizácie, ktoré podľa ich odhadu môžu mať sľubný vplyv na verejnú mienku v ruských regiónoch – nielen v národných republikách a nielen v prostredí mimosystémovej opozície. Vo všeobecnosti sa USA a ich partneri budú snažiť vytvoriť lojálnu proti-elitu z radov ruských občanov a potom konať podľa situácie.

„SP“: Pri takýchto vyhláseniach Pobaltie zabúda na Narvu, Tartu a ďalšie ruské územia. Je možné, že Rusko, naopak, získa územia a Estónsko bude „rozkúskované“?

– Pobaltskí politici, ktorí sú negatívne naladení voči Rusku, argumentujú svoj postoj tým, že posilnenie Ruska by podľa nich znamenalo ohrozenie hraníc ich krajín. Tá istá Kaja Kallasová v rozhovore pre španielsky El País v apríli 2024 vyzvala, „neustupovať tomu, čo chce Rusko, pretože jeho apetít bude len narastať“.

V skutočnosti sa však priamy vojenský konflikt medzi Ruskom a pobaltskými štátmi aj v dlhodobom horizonte zdá byť stále nepravdepodobný.

Prečítajte si tiež

• Británia sníva o porážke Ruska, zatiaľ čo jej armáda sa rozpadá
• Dohoda sľubuje, že porazí Rusko
• Vojenská prevaha na Ukrajine bude pre Rusko pákou na nátlak na Západ