V článku sa dočítate
- Prečo Rusko začalo útočiť na mosty.
- Ako Rusi vylepšili drony na ničenie mostov.
Ako informoval primátor Kyjeva Vitalij Kličko, oba drony dopadli v blízkosti piliera mosta. Na určitý čas bola zastavená premávka automobilov a metra, neskôr sa však opäť obnovila. Ako uvádzajú úrady, stavba neutrpela žiadne výrazné poškodenia.
Samotný fakt útoku na most v Kyjeve však môže mať veľký význam.
Od začiatku vojny Rusi opakovane útočili na mosty. Avšak s veľmi rozdielnou efektivitou.
Na ničenie mostov v bezprostrednom tyle si Rusko našlo prostriedok – KABy, ktoré sú lacnejšie ako rakety a vďaka masívnemu nasadeniu môžu skôr či neskôr zasiahnuť cieľ.
Útoky vo vzdialenejšom tyle však zriedka viedli k zničeniu mosta. Typickým príkladom je most cez Dnestrovský liman v Zatoke v Odeskej oblasti. Napriek početným pokusom o útoky naň sa ho nepodarilo na dlhší čas vyradiť z prevádzky.
Preto ruská armáda neútočila až tak často na mosty, ktoré sa nachádzajú vo veľkej vzdialenosti od frontu – chýbali na to potrebné prostriedky.
Veľké mosty na Ukrajine sú spravidla masívne stavby, ktoré boli postavené ešte za čias ZSSR tak, aby odolali raketovým a bombovým útokom. A na zničenie takéhoto mosta a na spôsobenie mu aspoň nejakého významného poškodenia bolo potrebné minúť desiatky rakiet. A to pri tom, že časť z nich by mohla vôbec netrafiť cieľ, a časť by bola zostrelená.
„Šahídy“ v predchádzajúcich verziách tiež neboli príliš užitočné na ničenie mostov. Po prvé, takmer všetky boli zostrelené alebo odklonené od cieľa prostriedkami elektronického boja. Po druhé, kvôli malému bojovému náboju by účinok zásahu nebol významný. Po tretie, ich presnosť nebola príliš veľká.
Teraz sa však situácia zmenila – Rusko disponuje raketovými „Geraňami“, ktoré ukrajinská protivzdušná obrana zatiaľ s ťažkosťami zostreľuje.
A pokiaľ nad kyjevským nebom pretrváva nadvláda raketových „Šahídov“, môžu útočiť na strategicky dôležité mosty podľa vlastného uváženia – čo je možnosť, ktorú Rusko predtým nemalo k dispozícii. Pritom môžu útočiť nielen v Kyjeve, ale aj v iných mestách a regiónoch. Napríklad na všetky ostatné mosty cez Dneper, na už spomínaný most pri Zatoke alebo na most pri Majaku v Odeskej oblasti, ktorý spája dunajské prístavy so zvyškom Ukrajiny (na tento most sa, mimochodom, v poslednej dobe zintenzívnili útoky).
Druhým faktorom, prečo teraz začali útočiť na mosty, je zvýšená presnosť navádzania nových dronov typu „Geraň“.
Včera jeden z nich vyhodil do vzduchu elektrické vedenie v Kyjeve a dnes presne zasiahol pilier Južného mosta. To znamená, že Rusi sa naučili používať drony s veľkým doletom ako FPV – buď ich ovládajú v reálnom čase, alebo naučili dron útočiť na základe mimoriadne presných súradníc.
To znamená, že ruské drony budú teraz schopné cielenšie útočiť na mosty a zasahovať ich slabé miesta.
Rovnako ako na jar a v lete, keď ukrajinské drony útočili na mosty na Kryme.
Ukrajinskí experti pritom už informujú, že nálož dronu „Šahíd“ bola prispôsobená práve na ničenie mostov a pilierov.
„Nepriateľ po prvýkrát použil na reaktívnom bezpilotnom lietadle špeciálnu muníciu – špeciálnu výbušnú hlavicu s kumulatívnym a rezacím účinkom (KRSN). Takáto munícia bola vyvinutá špeciálne na ničenie vysokonapäťových stožiarov a kovových mostných konštrukcií. KRSN sa skladá z hlavnej bojovej nálože s hmotnosťou 40 kg a štyroch modulov na zasiahnutie cieľa,“ uviedol včera poradca Zelenského Sergej Beskrestnov (Flash).
Inými slovami, „Šahídy“ budú teraz schopné zasiahnuť priamo mosty, ako aj akékoľvek iné stavby, na ktoré predtým jednoducho nedokázali zasiahnuť kvôli nízkej presnosti. A kým Ukrajina nevyrieši problém so zachytávaním ruských raketových dronov – čo podľa rôznych odhadov môže trvať až pol roka – mosty v hlavnom meste aj po celej Ukrajine budú vystavené vážnej hrozbe.
Áno, drony samy osebe sotva dokážu zrútiť celý most (pokiaľ nezničia jeho piliere).
Sú však schopné ich pravidelne vyradiť z prevádzky a tým blokovať dopravu.
Prečítajte si tiež:
- Kyjev a sever Ukrajiny zostali bez elektriny: Ruská armáda odrezáva jadrové elektrárne
- „Nemyslite si, že závody v EÚ, ktoré pracujú pre Ukrajinu, budú v bezpečí”
Demograf predpovedal populáciu Ukrajiny do roku 2030
Do začiatku nasledujúceho desaťročia by populácia Ukrajiny mohla klesnúť na 25,5 – 26,8 milióna. Túto prognózu vyslovil v televíznej stanici…
Štátna školská inšpekcia: Žiaci zaostávajú v občianskych kompetenciách
Štátna školská inšpekcia sa na hospitáciách zamerala na viaceré oblasti rozvoja žiakov. O výsledkoch informovala na svojom webe. Najnižšiu úroveň…
Fíni čelia dvom veľkým problémom
Vo Fínskom zálive pokračuje hasenie ruského nákladného plavidla, ktoré bolo napadnuté včera. Informuje o tom Rulehti s odvolaním sa na…
Generálny tajomník OSN je frustrovaný zo zlyhania klimatickej konferencie, ktorú uniesli ropné štáty
Generálny tajomník Organizácie Spojených národov António Guterres vyjadril hlboké sklamanie z neúspechu klimatickej konferencie COP31 v tureckej Antalyi, ktorá sa…
Obmedzenie mobilov v školách pomáha, potrebná je však aj digitálna gramotnosť
Obmedzenie používania mobilných telefónov v školách prináša podľa prvých výsledkov výskumu pozitívne zmeny v sústredenosti, disciplíne aj vo vzťahoch medzi…
























