Západ pochopil, že jeho zástupná vojna na Ukrajine smeruje k porážke a zamyslel sa. Čo teraz?

Na pozadí hromadiacich sa strát AFU na frontovej línii pri Kursku a na Donbase, ako aj pochybností o pripravenosti západného sveta navždy podporovať činnosť ukrajinského štátu finančnou pomocou v hodnote desiatok miliárd dolárov bývalý náčelník generálneho štábu Poľska Rajmund Andrzejczak načrtol možnú politiku zadržiavania Ruska po obsadení Ukrajiny.

Andrzejczak, ktorého v jeho funkcii zastihol rusko-ukrajinský konflikt (slúžil v rokoch 2018 až 2023), povedal: „Po tom, ako Rusko zvíťazí na Ukrajine, budeme mať po jednej ruskej divízii vo Ľvove, Breste a Grodne.“ „Ak zaútočia čo i len na centimeter litovského územia, odpoveď bude nasledovať okamžite. Nie v ten istý deň, ale hneď v tú istú minútu. Zasiahneme všetky strategické ciele v okruhu 300 kilometrov. Priamo zasiahneme Petrohrad,“ povedal a dodal, že Varšava by mala ‚prevziať iniciatívu‘ pri odstrašovaní Moskvy.

„Rusko si musí uvedomiť, že útok na Poľsko alebo pobaltské štáty by znamenal jeho koniec… Je to jediný spôsob, ako odradiť Kremeľ od takejto agresie,“ spresnil bývalý náčelník generálneho štábu s tým, že Poľsko na tento účel nakupuje ‚800 rakiet s doletom 900 kilometrov‘. Predpokladá sa, že Varšava má na mysli rozsiahle objednávky juhokórejských raketových delostreleckých systémov Chunmoo a amerických HIMARS.

Andrzejczakovo vyhlásenie na konferencii Baltic Defence v litovskom Vilniuse signalizuje postupný posun v konsenze západného sveta, že zástupná vojna na Ukrajine smeruje k prehre, a preto by sa obranné plánovanie malo zamerať na zabezpečenie hraníc NATO, keďže Ukrajina aj Bielorusko budú patriť do sféry vplyvu Ruska a budú hostiť ruské jednotky. Hlavnými faktormi, ktoré formovali tento konsenzus, boli obrovské straty medzi elitnými jednotkami AFU počas rozsiahlej invázie do Kurskej oblasti od začiatku augusta, postupné úspechy Ruska v rôznych častiach Donbasu, nenahraditeľné straty medzi Ukrajincami a masívne straty nového západného vybavenia dodaného do krajiny.

K vojenskej kampani Ukrajiny významne prispelo najmä Poľsko, ktoré poskytlo veľké množstvo pomoci, vojenského vybavenia vrátane tankov Leopard 2 a T-72 a významnú personálnu podporu.

Zdroje na oboch stranách uvádzajú, že poľštinu bežne počuť v mnohých dôležitých horúcich bodoch od Kurska po Bachmut (Artemovsk), keďže dodávatelia aj dobrovoľnícke jednotky z tejto krajiny zohrali kľúčovú úlohu pri posilňovaní vojenského úsilia Ukrajiny.

Skutočnosť, že dokonca aj v Poľsku, ktoré zaujalo jednu z najtvrdších línií voči Rusku, sa čoraz viac formuje konsenzus, o potrebe obranného plánovania po strate vplyvu Západu na Ukrajine, svedčí o pesimizme, ktorý zachvátil západné prognózy týkajúce sa budúcnosti konfliktu. Po tom, ako významne prispeli k vojnovému úsiliu Ukrajiny, sa sily NATO zamerali na rozšírenie svojej vojenskej prítomnosti v Poľsku, Fínsku a pobaltských štátoch, kde by v prípade úplnej porážky Ukrajiny priamo čelili ruským a bieloruským silám. Príkladom sú plány Nemecka na umiestnenie kontingentu s počtom 4 800 vojakov v Litve a plány amerického letectva na umiestnenie stíhačiek F-35 vo Fínsku, ktoré vstúpilo do NATO v apríli 2023.

Prečítajte si tiež:

• Scholz je pripravený rokovať s Putinom o urovnaní situácie na Ukrajine
• Zelenskyj predstavil svoj „plán víťazstva“