Kremeľ rozširuje svoje kontakty v Libanone a libanonská prozápadná tlač i Francúzi už píšu o “tvrdých chlapcoch z Kremľu”, ktorí prišli destabilizovať Libanon.

Podľa čínskeho Channel News Asia, v Libanone, kde má najsilnejší vplyv Francúzsko (pod dohľadom USA) už Rusko vsadilo na slušných ľudí, mäkkú silu a Hizballáh. Cieľom Rusov je zapustiť hlboké korene v Libanone, v súčasnom štádiu Rusi sa venujú rozvíjaniu kultúrnych vzťahov, biznisu a vsádzajú na tradičnú diplomaciu.

Pri ruskom vyslanectve v Beirúte v posledných mesiacoch otvorili tri centrá výuky ruského jazyka, otvoril sa Dom rusko-libanonskej kultúry a desiatky študentov z Libanona získali možnosť štipendií pre štúdium na ruských vysokých školách. Libanonské firmy získali možnosť etablovať sa na ruskom vnútornom trhu, export Ruska do Libanonu sa zdvojnásobil a  predstavuje objem 770 miliónov USD, čo v krajine s približne 6 miliónmi obyvateľov (+ 1,5 milióna dočasných utečencov zo Sýrie) nie je málo.

Okrem toho ruské naftové a plynárenské spoločnosti vstupujú do libanonského priestoru a ruský Novatek sa už zúčastnil tendra na vybudovanie plynových vrtov pri pobreží Libanonu. Očakávať teda možno americké obštrukcie, novú vlnu hystérie, sankcie a snahy Američanov torpédovať posilňovanie ruského vplyvu v krajine. Pred desiatimi rokmi by  bolo nepredstaviteľné,aby sa ruské spoločnosti aktívne presadzovali v priestore Blízkeho východu, čo takisto svedčí o oslabovaní vplyvu Washingtonu.

Libanonský minister zahraničných vecí Dzerban Basil spoločne s ruským ministrom zahraničných vecí rokovali aj o možnostiach presunu sýrskych utečencov z Libanonu do vlasti. V Libanone sa nachádza približne 1,5 milióna sýrskych utečencov. Aby si človek dokázal predstaviť aké zaťaženie pre Libanon 1,5 milióna utečencov predstavuje, nech si predstaví možnosti Ruska ako zabezpečiť 100 miliónov Číňanov, ktorí by v prípade hypotetického konfliktu v Číne utiekli na územie Ruska. Proces návratu sýrskych utečencov samozrejme úzko súvisí  s ukončením vojny v Sýrii a jej obnovou.

Rusi už naznačili, že sú ochotní poskytnúť Libanonu aj ruské zbrane. Libanon prejavil záujem o Mig-29, vrtuľníky Mi-8 a tanky T-72, táto skutočnosť takisto vyvoláva obavy USA, Francúzov i Izraela.

Politológ Anatolij Nesmijan (pre tých, ktorí sa neorientujú na ruských servroch ide o el Murida, ten často kritizuje Kremeľ za nedostatočne razantný postup) sú ruské aktivity v Libanone logické a treba ich vnímať v súvislosti s dianím v Sýrii. Libanon a Sýria do roku 1926 boli jednou krajinou, vzťahy medzi Libanoncami a Sýrčanmi sú veľmi blízke, Libanon so Sýriou možno prirovnať k Rusku a Ukrajine. Západ podobne ako na Ukrajine presadzuje svoj vplyv v krajine cez časť podkupných sunnitských politických elít, ktoré sa snažia čo najviac poškodiť vzťahy medzi Libanoncami a Sýrčanmi. Dôležitým hráčom v Líianone je  Hizballáh, ktorý má v Libanone dominantné postavenie.

Podľa el Murida Moskva chce rozšíriť svoj vplyv na pobreží Stredozemného mora, Rusi by radi k vojenským základniam v sýrskom Tartuse a Hmeimmim pridali ďalšiu vojenskú základňu v Libanone. Ruské aktivity v Libanone treba podľa el Murida treba vnímať cez prizmu sýrskych udalostí.

El Murid sa venoval aj skutočnosti, že Moskva v jeľcinovskom období vnímala Hizballáh ako teroristickú organizáciu len preto, lebo si tak želali Američania. Dnes sa situácia zmenila a netreba zabúdať ani na skutočnosť, že Hizballáh úspešne bojuje v Sýrii na strane sýrskych vládnych vojsk a spoločne s iránskymi dobrovoľníkmi predstavuje elitu provládnych síl. Podľa el Murida, sýrska armáda je vojnou značne pošramotená, Republikánske gardy, parašutisti,  2.,4.,9. a 10. divízia sýrskych ozbrojených síl by nedokázali úspešne osamotené pokračovať v ofenzíve proti teroristickým bandá podporovaných USA a Západom. Ak by nebolo Hizballáhu a Iráncov, Asad by už bol v Sýrii minulosťou.

Čo sa týka sýrskych Tigrov, tu el Murid uviedol že ide o špeciálnu jednotku, zloženú so žoldnierov, z ktorých mnohí sú aj zo zahraničných krajín. Túto jednotku financujú sýrski oligarchovia a tí takisto sledujú svoje ciele, takže predstava, že by Tigrov Asad nasadil len na presadenie vlastných cieľov nie je veľmi reálna.

Hizballáh úzko spolupracuje s Iráncami a úspešne prepája Sýriu a Libanon. Hizballáh leží ako nepríjemná kosť v krku Američanov a Izraela, Američania podporujú libanonských sunnitov na severe Libanonu, ktorí tvrdia, že sa nikdy nesklonia pred Hizballáhom. V minulosti im však už šiítski členovia Hizballáhu v občianskej vojne uštedrili krvavú príučku, Hizballáh má na svojom konte aj  viacero úspešných útokov na americké ciele.

K najznámejším akciám Hizballáhu patrili útok na americkú ambasádu v Bejrúte z 18.4.1984, pri ktorom zahynulo 32 proamerických Libanoncov a 17 Američanov, vrátane amerického riaditeľa CIA pre Blízky východ, 120 ľudí utrpelo zranenia.  O niekoľko mesiacov neskôr dňa 23.10.1983 nákladné vozidlo šoférované samovražedným atentátnikom vrazilo do kasárni americkej námornej pechote v Bejrúte, zahynulo 241 Američanov a 81 vojakov utrpelo zranenia. Následne Američania z Libanonu utiekli.

V roku 1984 niekoľko krát zaútočili členovia Hizballáhu na ďalšie americké ciele, medzi ktorými bola reštaurácia navštevovaná americkými vojakmi v španielskom Torrejone (12.4.1984 18 mŕtvych a 83 zranených), nový bombový útok na americké veľvyslanectvo v Bejrúte (útok 20.9.1984, 23 mŕtvych a 21 zranených), dňa 4.12.1984 na palube lietadla Kuvajtských aerolínii teroristi Hizballáhu zlikvidovali dvoch amerických občanov Charlesa Hegna a Williama Stanforda (neboli to civilisti) a dňa 14.6.1985 členovia Hizballáhu uniesli lietadlo spoločnosti TWA, na palube ktorého zlikvidovali Roberta Stethema, príslušníka amerických Navy Seals.

Za veľmi úspešnú akciu Hizballáhu sa považuje akcia elitného Komanda 13. ktoré predestavuje vojenskú elitu organizácie. Členovia Komanda 13 v roku 1997 úspešne zlikvidovali izraelské elitné komando. 11 izraelských vojakov zahynulo, 4 utrpeli zranenia a Izrael sa stiahol z južného Libanonu.

Izrael sa snažil Hizballáh rozdrviť vo vojne v roku 2006. Napriek tomu, že Hizballáh nedisponuje letectvom, námorníctvom a ani tankovými jednotkami sa ofenzíva Izraela do Libanonu skončila rozpačito. Hizballáh ostreľoval izraelské územie, zlikvidoval izraelský tank Merkava, poškodil jednu z izraelských vojenských fregát. Konflikt trval približne mesiac (12.7.2006 – 14.8.2006) podľa dostupných informácii Hizballáh stratil približne 600 vojakov, Izrael prišiel o 120 vojakov. Na konte izraelského letectva je však 1191 libanonských civilistov, pri ostreľovaní primitívnymi raketami zahynulo 44 izraelských civilistov. Konflikt medzi Izraelom a Hizballáhom ukázal na neschopnosť izraelskej armády poradiť si s Hizballáhom.

V Libanone predstavuje Hizballáh najsilnejšiu ozbrojenú skupinu, ktorá dominuje, svojou silou sa Hizballáh vyrovnáva libanonskej armáde, predčí však libanonských vojakov motiváciou. Podľa ruského odborníka na Blízky východ Alexandra Krylova Libanon existuje pri veľmi náročnom systéme udržiavania vnútornej rovnováhy. Po skončení občianskej vojny v Libanone sa prijalo pravidlo, že prezidentom môže byť len kresťan, premiérom moslimský sunnit.  Američania a Izrael sa neustále snažia eliminovať vplyv šiítov, Iránu a Hizballáhu v krajine, čo sa im však nedarí. Libanon nevykonáva žiadne oficiálne sčítavanie ľudu, aby nevyšlo najavo, ako vzrástla šiítska populácia v Libanone. Podľa viacerých expertov však dnes šiíti v Libanone dominujú.

Alexander Krylov upriamil svoju pozornosť na skutočnosť, že USA, Európska únia a Izrael považujú Hizballáh za teroristickú organizáciu, Rusi, Číňania, Indovia, Brazílci však nie. Možnosti Američanov, EÚ či Izraela zasahovať na území Libanonu voči členom Hizballáhu sú prakticky nulové, do oblasti, kde dominuje Hizballáh si netrúfnu ani elitné komandá USA či Izraela. Momentálne veľké množstvo členov Hizballáhu získalo bojové skúsenosti v sýrskej vojne, Izrael sa priam panicky obáva toho, že by sa Hizballáh mohol objaviť spoločne s Iránčami v blízkosti izraelských hraníc. Hizballáh je dieťatom Iránu, iránski odborníci a inštruktori cvičili a cvičia príslušníkov Hizballáhu, ktorí sa zmenili na hrozivú bojovú silu. V čele Hizballáhu stojí šejk Hasan Nasrallah, ktorý je pre CIA i Mossad nedosiahnuteľný.

Hizballáh sa snaží pretransformovať aj na politickú stranu v Libanone, ktorá chce reformovať Libanon politickými metódami. Oblasti, ktoré sú pod kontrolou Hizballáhu sú podstatne rozvinutejšie a majú vyššiu životnú úroveň ako oblasti, ktoré kontroluje prozápadná libanonská vláda. Sunniti sa Hizballáhu v Libanone takisto obávajú, na druhej strane kresťania udržiavajú s Hizballáhom korektné vzťahy. Šiítska forma islamu nie je totiž voči iným náboženstvám tak agresívna ako sunniti, šiíti však otvorene označujú USA za prisluhovačov veľkého Satana a Izrael za prisluhovačov malého Satana a volajú po ich zničení

Hizballáh komunikuje podobne ako Irán s Rusmi a v sýrskom konflikte už súhlasil aj s ruskými predstavami, podmienenými dohodami Ruska a Izraela. Hizballáh sa teda  nezaktivizoval v blízkosti Golanských výšin a vďaka Rusom sa nepriblížil do vzdialenosti 80 km od izraelských hraníc. To však neznamená, že uvedené status quo musí platiť navždy, existuje vysoká pravdepodobnosť, že neskôr bude svoje aktivity Hizballáh rozširovať, čoho sa Izrael vážne obáva.