Zamyslenie nad otvoreným hrobom SNS: Keď nás nedokázal presvedčiť Svätopluk, čo takto skúsiť Šalamúna?

Bratislava 14. septembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Všetci naši politici poznajú podobenstvo o Svätoplukových prútoch. Vedia, že je o prekliatí, ktorým je naša príslovečná nesvornosť. Lenže akosi im to nepomáha. Prečo? Možno preto, lebo ono to s tou nesvornosťou nie je také jednoduché…

Tá naša prekliata slovenská (slovanská) nejednotnosť totiž nie je len taká nejaká abstraktná, iracionálna: ona v skutočnosti korení v sebectve a závisti. Príbeh Svätoplukových synov je vlastne príbehom o osobnom charakterovom zlyhaní, keď oni namiesto toho, aby prenechali vodcovstvo, slávu, úspech niekomu inému, radšej obetovali spoločný cieľ.

O kráľovi Šalamúnovi

Zdá sa však, že nie každý politik túto pointu celkom chápe. A preto by to mohli radšej skúsiť s iným podobenstvom, ktoré ešte zreteľnejšie zdôrazňuje podstatu: to staré biblické o kráľovi Šalamúnovi.

Za Šalamúnom prišli dve ženy, aby ich rozsúdil, ktorej patrí dieťa. Šalamún im ponúkol riešenie, že dieťa rozsekne na polovicu, nech sa rozdelia. Jedna zo žien súhlasila, ale druhá sa zľakla, nech ho nezabíjajú, nech si radšej to dieťa nechá tá druhá. Šalamún však dal dieťa tej, ktorá sa ho radšej vzdala, než aby ho svojím sebectvom zabila, pretože to bola jeho pravá matka.

Ponaučenie

Aké je ponaučenie? Nuž také, že politik, ktorému naozaj ide o vec, sa radšej vzdá svojej funkcie, výslnia, svojich percent a hoci možno s povzdychom, ale prenechá to všetko tomu, kto bude mať väčšiu šancu uspieť v boji o spoločné hodnoty, o ktoré by malo ísť predovšetkým.

Zvládnuť túto dilemu iste nie je jednoduché, o tom svedčí aj fakt, že v praxi pri nej politici spravidla zlyhávajú: jasným dôkazom sú výsledky každých volieb, v ktorých ostane pod čiarou vždy dlhý zástup tých, ktorí prehrali nielen zápas s percentami, ale aj so svojím egom. Radšej budú predsedami svojich bezmocných straničiek, než by mali byť pešiakmi či dôstojníkmi vo veľkej armáde, ktorá má na to, aby zvíťazila vo vojne o tie podstatné hodnoty.

Boj, v ktorom strany zlyhávajú

V tomto boji pravidelne najviac zlyhávajú strany z národného, kresťanského a konzervatívneho tábora – svetlou výnimkou bolo spojenie piatich národných strán pred voľbami 2020. To je však ešte stále málo: máme na Slovensku desiatky strán, ktoré majú v názve slová ako „kresťanská“, ľudová“, „slovenská“ či „národ“, ale aký je výsledok? Okrem ĽSNS a štyroch ďalších strán, ktoré pochopili realitu, všetky ostatné ostali pod čiarou nepochopenia a neúspechu. Čo to hovorí o zrelosti slovenskej politickej scény, a najmä ľudí, ktorí sa chcú stavať do jej čela?

No ale dobre; čo bolo, to bolo. Pred nami je budúcnosť, do najbližších volieb je to ešte tri a pol roka. Je tu pekná príležitosť začať s čistým štítom, a teraz už naozaj poriadne. Zatiaľ ešte je stále dosť času niečo s tým urobiť. Lenže ak sa nepoučíme, potom aký je dôvod predpokladať, že to môže dopadnúť inak ako tohto roku, prípadne ešte horšie?

Ivan Lehotský