So zmrazením ruských aktív to Západ prehnal

Moskva pohrozila, že vylúči dolár z prepočítavania v BRICS. Kolaps a chaos v ekonomike príde okamžite so stratou dôvery. Článok pre Svobodnuju pressu napísal Jevgenij Bersenev

08. 05. 2024 | Ekonomika | 6 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Bratislava 7. mája 2024 (HSP/Svpressa/Foto:TASR/AP-Alex Brandon)

▶ ❚❚ ↻

Nedôvera voči dolárovým aktívam môže viesť ku kolapsu svetového menového systému, takáto pravdepodobnosť podľa Alexeja Možina, výkonného riaditeľa MMF za Rusko, existuje už dnes. Podľa neho však BRICS môže ponúknuť alternatívnu možnosť založenú na koši mien členských krajín združenia.

Ruský riaditeľ MMF uviedol, že súčasný systém je v podstate založený len na presvedčení, že dolárové aktíva sú bezpečné, ale situácia sa postupne mení. Niektoré centrálne banky a domácnosti už takéto aktíva predávajú a nakupujú zlato, pretože pochybujú o ich bezpečnosti. „Keď sa dôvera stratí, vo svetovej ekonomike nastane chaos,“ varoval Možin.

Mimochodom, naše (ruské) ministerstvo zahraničných vecí už skôr uviedlo, že počas ruského predsedníctva v BRICS sa bude klásť osobitný dôraz na rozvoj medzibankovej spolupráce so zameraním na zvýšenie zúčtovania v národných menách a posilnenie úlohy štátov združenia v medzinárodnom menovom a finančnom systéme.

Je známe, že Ruská federácia je jednou z krajín, ktoré robia dôsledné kroky na zníženie úlohy dolára v obchode s medzinárodnými partnermi. Ako je známe, jedným z motívov bolo zmrazenie ruských štátnych aktív. Alexej Možin označil tento krok za najväčšiu krádež v dejinách ľudstva.

Finančník je presvedčený, že pre krajiny na celom svete, ktoré sledujú, čo sa deje okolo aktív Ruskej federácie, je to signál a dôvod myslieť si, že s nimi môže Západ zaobchádzať podobne.

Podľa Nikolaja Dudčenka, analytika spoločnosti Finam FG, by sa vyhlásenie výkonného riaditeľa Ruska v MMF o možnosti kolapsu menového systému v dôsledku nedôvery v dolárové aktíva nemalo brať doslova.

– Niet pochýb o tom, že v súčasnosti sme svedkami významných geopolitických a hospodárskych zmien. Úloha dolára ako svetovej rezervnej meny klesá a tento trend bude pravdepodobne pokračovať. Navyše samotné USA tento proces do určitej miery urýchľujú.

„SP: Ako?

– Napríklad prijatím zákona o konfiškácii ruských aktív americkým Kongresom koncom apríla tohto roku. Nemali by sme však zabúdať, že v mnohých ohľadoch stále hrá „prvé husle“ americký dolár. Podľa najnovšej správy Federálneho rezervného systému USA s odvolaním sa na ten istý MMF do konca roka 2022 tvoril americký dolár približne 58 % oficiálnych rezerv krajín.

Podľa údajov Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) za október 2023 je úloha dolára na svetovom devízovom trhu mimoriadne významná – približne 88 % všetkých transakcií. Pri platbách prostredníctvom systému SWIFT predstavoval podiel dolára približne 47 %.

Pritom v medzinárodnom obchode jeho význam nie je veľmi vysoký, ale stále sa pohybuje okolo 9 až 9,5 %. Aj keď tu vidíme čoraz viac prípadov odmietania dolára pri zúčtovaní. Pokiaľ ide o vytvorenie jednotnej meny BRICS, o ktorej sa toľko hovorí, treba mať na pamäti aj to, že ju musí sprevádzať prekonanie značných prekážok, čo môže trvať dlho.

Tak či onak, podľa Alexandra Razuvajeva, ekonóma a člena dozornej rady Cechu finančných analytikov a manažérov rizík, sa Možinove vyhlásenia týkajú predovšetkým osudu zmrazených ruských aktív.

– Ak západné krajiny skutočne skonfiškujú ruské aktíva, zasadia tým veľkú ranu stabilite globálneho finančného systému. Nedávno vyšlo najavo, že obavy z tohto kroku vyjadrili také krajiny ako Indonézia a Saudská Arábia, ktoré signalizovali, že môžu začať sťahovať svoje aktíva, aby ich nepostihol rovnaký osud.

„SP“: Takže táto otázka sa už začína riešiť celkom vážne.

– Úprimne povedané, nemyslím si, že ruské aktíva budú skonfiškované. Neverím, že dolárový systém sa v okamihu zrúti. Aj keď kvôli zvýšeniu sadzieb Američania veľa míňajú na obsluhu dlhu. Pochybujem aj o tom, že sa objaví nejaká mena BRICS – možno sa vytvorí nástroj pre zahraničný obchod.

Ale celkom pripúšťam vznik ruského digitálneho rubľa. V zásade je pripravený a všetci ho uznávajú. To, že sa svet môže rozdeliť na niekoľko menových zón, je jav, ktorý možno všemožne privítať. Mimochodom, tento rok si pripomíname 30. výročie slávnej prednášky vtedajšieho prezidenta Kazachstanu Nazarbajeva na Moskovskej štátnej univerzite „Eurázia a jednotná eurázijská mena“, ako som ju vtedy nazval, „eurázijské euro“. Možno sa k tomu ešte dostaneme. Touto menou by mohol byť digitálny rubeľ. Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Arménsko a Kirgizsko z neho môžu urobiť zúčtovaciu jednotku v rámci Eurázijskej únie.

Okrem toho môžeme do tohto procesu zapojiť Azerbajdžan a dokonca aj Turecko. Uvidíme, ako sa budú udalosti vyvíjať.

„SP: Ako skoro sa svet rozdelí na menové zóny?

– Veľa závisí od politiky. Preto Západ nemôže prijať žiadne rozhodnutie o zmrazených rezervách Ruska, pretože ich stiahnutie by bolo veľmi silným úderom pre dôveryhodnosť zavedeného svetového menového a finančného systému.

„SP: Ale prečo potom v tom čase urobili tento krok?

– Prečo ich zmrazili, je pochopiteľné. Domnievali sa, že ide o krátkodobé a emocionálne rozhodnutie.

Západ veril, že rubeľ, ktorý zostane bez rezerv, poletí dole strašnou rýchlosťou – 200, 300 rubľov za dolár a tak ďalej. To sa však nestalo. Nevedia, čo majú teraz robiť. Nezabúdajme, že máme aj ich aktíva – samozrejme, ide o sumu menšiu ako 300 miliárd dolárov.

Ale akcie, dlhopisy – to je priamy obchod. A podmienky nášho odchodu sú tiež zložitý biznis. To, že ich biznis, najmä finančný, opúšťa Rusko, je výsledkom pomerne vážneho tlaku, vlády a regulačné orgány ich nútia k tomuto kroku. Ale vcelku si to tieto spoločnosti, samozrejme, neprajú.

„ SP: Uverejnenie rozhovoru s Možinom, ktorý má seriózny status, poprednou ruskou tlačovou agentúrou možno považovať za posolstvo?

– Presne tak by sa to malo vnímať. V skutočnosti existuje obchod okolo ruských zmrazených rezerv a táto publikácia je prvkom tohto obchodu. Existujú neverejné zákulisné diskusie a slová výkonného riaditeľa Ruska v MMF by sa mali vnímať v tomto svetle.

Prečítajte si tiež:

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Nemecký kancelár Friedrich Merz prisľúbil pomoc v posilnení kapacít ukrajinskej protivzdušnej obrany. Vyhlásil to po rokovaní s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie (NATO) Markom Ruttem, ktorý Nemecko navštívil pri príležitosti 70. výročia vstupu krajiny do Aliancie.