Podujatie už tradične moderovala herečka Kristína Tormová, ktorá si hneď v úvode neodpustila poznámku, že Zem je guľatá a žiadna iná. Samozrejme, vieme o rozhovore s Lukášom Machalom z rezortu kultúry, kde ho moderátor tlačí do kúta hraničnou otázkou, či do relácií RTVS/STVR majú chodiť aj „konšpirátori“. Konkrétne ľudia, ktorí veria, že Zem je plochá.

Machala odpovedá rovnako hraničnou protiotázkou, či moderátor videl na vlastné oči, že Zem je guľatá. Táto forma reakcie ho nezhadzuje, aj keď memečká s ním rozkvitli ako huby po daždi. Pravá ruka ministerky Šimkovičovej len inými slovami hovorí o tom, že sú veci, o ktorých panuje vedecký konsenzus, a tak ich prijímame automaticky ako jediné správne. Analyzovať kritické menšinové názory vedcov sa pritom ukázalo ako nesmierne dôležité počas pandémie covidu.

Dostali však priestor aj v tzv. „profesionálnych“ médiách? Odpoveď poznáte.

Preto v tom úryvku z debaty vôbec nešlo o problém zemského tvaru. Machala vtipne a provokatívne poukázal na jednostrannosť médií a zároveň si urobil výborný politický marketing, virálnu reklamu zadarmo. To asi zloprajníkom doteraz nedošlo. Denník N si dokonca do štúdia pozval teoretického fyzika, aby potvrdil, ako to s našou planétou skutočne je…

Ale vráťme sa k protestu, veď ľud si potrebuje aj zakričať, povedal klasik.

Pani Tormová považuje protesty tohto druhu za dôležitý odkaz pre zahraničie. Nuž, pár tisíc ľudí sa zíde aj na koncerte Desmodu, ale že by z toho bol odkaz zahraničiu, že Desmod je svetová kapela, by som z toho nevyvodzoval (nič proti Desmodu).

Tormová ďalej ďakovala novinárom, ktorí „bojujú“, aj zamestnancom Bibiany, ktorí na protest s výmenou vedenia dali výpovede. Velebila aj „ľudí v čiernom“, teda zamestnancov RTVS, ktorí oblečením protestovali proti zmenám vo verejnoprávnych médiách.

Herečke nemožno uprieť talent – keď začala s davom skandovať „Sme tu s vami“, emocionálne jednoduchší divák mohol aj slzičku vypustiť. Rovno do vegánskeho latéčka.

Potom pred ľudí vystúpila ďalšia účinkujúca. O Veronike „Sajfovej“ Ostrihoňovej jej zástancovia veľmi správne hovoria, že je odborníčkou na komunikáciu. Inými slovami, dokáže vám predať agendu, ktorú zastáva. Či je práve tento druh profesionality to, čo potrebujeme v europarlamente, je iná otázka – na pódiá to však stačí.

Ostrihoňová spomínala na svoje časy v RTVS, kedy bolo vraj cieľom prinášať divákom vysielanie, ktoré obohacuje. Našťastie som nevidel reláciu, v ktorej sa vraj venovala fenoménu etickej polyamorie (možnosť milovať viac ľudí súčasne), inak by som mohol na tomto mieste povedať niečo impertinentné.

Jasné, že musela zahrať aj na feministickú nôtu: „Svoju energiu míňajú (vládni predstavitelia) aj na útoky proti statočným ženám, novinárkam,“ uviedla.

Vraj tieto ženy preukázali väčšiu občiansku odvahu, než ich kritici. Nuž, k tomu len toľko, že rovnoprávnosť znamená, že keď jednu a tú istú pozíciu zastáva muž aj žena, žiaden z nich nebude zvýhodňovaný ani hendikepovaný. To je pravá rovnosť pohlaví či rodov: novinár je osoba, jeho pohlavie nehrá úlohu. Preto musí zniesť aj tvrdé slová. Mne sa osobné útoky a expresívnosť tiež priečia – avšak realita nepustí, táto hra sa bez faulov nezaobíde.

Zdá sa, že kým za Druhej svetovej vojny bojovali feministky proti fašistom, dnes si hľadajú ciele z radov mužov, ktorí sú práve po ruke. Vždy sa pri týchto rýchlokvasených filozofkách pýtam: čítali ste aj iné autorky okrem Simone de Beauvoir? A ktorú vlnu feminizmu zastupujete? Prvú, druhú, tretiu, štvrtú? Aha, pardon, tak vy neviete, že také delenie existuje…

Pani Ostrihoňová, na rozdiel od pani Tormovej, nie je profesionálna herečka, ale za svoj výkon sa tiež nemusí hanbiť. Dramatické pauzy, rázny hlas, reč tela, burcovanie davu – všetko zapojila, akoby stála ozaj na doskách, ktoré znamenajú svet. Nuž, tomuto typu ľudí sa dnes v politike darí. Krásny biely chrup a vlnky vo vlasoch prekryjú verbálnu vatu.

Moderátorka potom pozvala na pódium poslankyňu Zoru Jaurovú s tým, že je to „žena od kultúry, ktorej dôveruje“. Ja som síce až do volieb túto pani nepoznal, ale potom som sa dopočul o istej hudobnej kapele, ktorú Jaurová zapojila do projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry. Táto dáma riadila taký významný projekt, a dovolila, aby v jeho rámci vystúpila kapela s názvom P**a z Hoven.

Už som o tom písal minule: avantgarda je nevyhnutná súčasť umeleckej sféry, avšak stojí na jej periférii. Experimenty a dekadencia patria do krčiem a barov, nie na reklamné plagáty, za ktoré zodpovedá samospráva. A ktoré sa dostávajú aj do škôl.

Mimochodom: Vystúpenie spomínanej kapely bolo financované z grantových zdrojov ministerstva kultúry. Stále ešte niektorí nechápu, prečo musí byť slovenská kultúra resetovaná?

No a teraz si predstavte, že pani Jaurová poďakovala na proteste rodičom, ktorí priviedli aj svoje malé deti, za to, že ich odmalička vedú k boju za demokraciu.

Máme sa smiať? Máme plakať? Alebo oboje?

Kto je táto osoba, že si berie legitimáciu ovplyvňovať rodiny s deťmi, a vôbec, používať deti ako argumentačný štít? Aký má morálny kompas? Kto jej dal právo takto vystupovať? Sťažuje sa na Machalu, ale sama súhlasila s angažovaním Pí*** z hoven? Dištancovala sa niekedy od svojho rozhodnutia? Ak nie, potom čo si to dovoľuje? ONA ide útočiť na ministerku kultúry a jej kolegov? ONA hovorí o „skutočnej kráse“?

Ešte aj ten herecký výkon podala zo všetkých dám najslabší.

Jaurová si myslí, že ľudia vo verejnoprávnych médiách nielen, že majú mať jasný názor, ale sa ho majú aj aktívne zastávať. Teda pravý opak toho, čo definuje novinára: nestrannosť!

Dobre, v rámci publicistických relácií môže fundovaný zástupca intelektuálnych elít vyjadriť svoje postoje, ale ako pozvaný hosť! To nie je priestor pre radového zamestnanca na sebaprezentáciu. Sebaprezentácia svetonázorov zamestnancov má priestor v komerčných médiách, ktoré nemajú štatút verejnej služby.

Pani Jaurová, musíme žiaľ konštatovať, je nielen pomýlená, ona je priam inkompetentná. Pri všetkej úcte a slušnosti.

A keď so svojim charakteristicky ostrým tónom začína hovoriť o „ceste Orbána a Putina,“ máte chuť stlmiť zvuk a prepnúť ju na rýchle prehrávanie.

„Hviezdou večera“ bol samozrejme Michal Šimečka. Zjavne sa naučil užívať si tieto výstupy, svojou energiou miestami pripomína rockovú hviezdu. Jeho staccatovitý prejav je, pravda, naďalej rovnako iritujúci, ale nehaňme človeka za to, za čo nemôže. Môže len za svoje myšlienky. A tie sú ako otravný refrén: Nedám si zobrať slobodu, nedáme sa vyhnať, nedovolíme Ficovi zatiahnuť nás do Ruska…

Pritom premiér jasne hovorí, že naše členstvo v EÚ je nenahraditeľné, a krajinu neťahá iným smerom! Vláda predsa nemá problém s členstvom v Únii – vláda upozorňuje na to, že Slovensko nesmie byť obmedzované na svojej suverénnej politike.

To naozaj nie sú v pozadí PS-ka majstri slova, ktorí by svojmu šéfovi pripravili niečo konkrétnejšie? Variť z vody sa dá, ale málokto sa potom z takého pokrmu nasýti. Otázka je, ako dlho sú voliči PS ochotní ostávať hladní…

„Ak Fico ovládne RTVS, tak to bude zásadný krok smerom k neslobode, k Orbánovi a k Putinovi,“ lamentuje Šimečka. Ale ako môže Fico niečo ovládnuť, keď RTVS nie je rezort SMERu? Nepanimáješ? Bu-bu-bu?

Šimečka má tiež dojem, že vláda „likviduje“ kultúru, ekonomiku, či prírodu. Asi nepočúva pozorne koaličné tlačovky, alebo číta návrhy zákonov len so selektívnym chápaním.

Vytiahol aj ťažký kaliber: vraj nám vládnu ľudia, ktorí veria – okrem iných hoaxov – aj „židovským sprisahaniam“. To je už naozaj extrémne lacný prostriedok na získavanie politických bodov…

Líder PS-ka v jadre svojej reči oznámil asi štyrom tisíckam demonštrantov na Námestí slobody, že je pripravený zabojovať za zachovanie RTVS stoj čo stoj – v hre sú obštrukcie v parlamente, podania na Ústavný súd, protesty…

A možno príde aj kúzelník.

„Hodíme im pod nohy všetky polená, ktoré nájdeme!“ kričí do mikrofónu progresivistický Che Guevara. Vyzýva tiež ľudí k voľbám do europarlamentu, a to s jedinou agendou: poraziť SMER.

Pán Šimečka, prezradili ste vašu tajnú stratégiu! Blokovať, čo sa dá, neprichádzať s ničím vlastným, a stavať na negatívnej emócii. Škodiť, škodiť, škodiť.

Tomu hovorím nápad, myšlienka, vízia!

V jednej veci sa však môžeme so Šimečkom zhodnúť: 8. júna treba opäť pristúpiť k volebným urnám. Dva krúžky k dvom menám v rámci jednej, slušnej politickej strany, to je to, o čo beží.

Aby nás už na európskej pôde progresívci konečne prestali okydávať, a hádzať nám polená pod nohy – ako sa k tomu ich predseda, napokon, sám verejne priznal.

Prečítajte si tiež

• V Bratislave sa opäť protestovalo
• Na podporu RTVS sa v stredu v Bratislave uskutočnil protest
• Premiér uviedol, čo je dôležité: Inak bude mať EÚ obrovské problémy