Môj profil 
Predplatné
V apríli predstavila ministerka návrh, aby päť obvodných súdov v Bratislave nahradilo jeden mestský súd alebo štyri špecializované mestské súdy. Myšlienka sústrediť prvostupňové súdnictvo pod spoločnú strechu a špecializovať ho, narazila na odpor súdov. Avizovaný plán predložiť na pripomienkovanie zámer do leta, aby ho bolo možné zohľadniť v rozpočte justície na rok 2018, nevyšiel. Žitňanská úlohu presúva do nasledujúceho roka.
„Predstavili sme nejaké dva modely, máme pripravené ďalšie modely, pretože tá debata, ako nastaviť bratislavské súdnictvo z hľadiska špecializácie, môže byť rôznorodá, môže mať rôzne výsledky,“ uviedla ministerka počas stretnutia s novinármi v predvianočnom týždni. Nové modely bližšie nešpecifikovala. Napríklad by však podľa nej mohli mať niektoré bratislavské súdy stanovenú osobitnú kauzálnu príslušnosť.
„Ja keď som predstavovala vstupný pracovný materiál predsedom okresných súdov v Bratislave, jasne som im povedala, že otváram debatu, že predstavujem nejaké návrhy a že ten výsledok našej debaty môže byť úplne iný alebo aj tretí návrh,“ uviedla s tým, že je pripravená na diskusiu a očakáva korektný prístup z druhej strany.
„Je potrebné prijať konečné rozhodnutie,“ uviedol pre TASR predseda Krajského súdu v Bratislave Ľuboš Sádovský. Podľa toho je prioritným záujmom a nevyhnutnou potrebou pre riešenie otázky súdov v obvode nájsť taký model výkonu súdnictva, aby zabezpečoval poskytnutie spravodlivosti verejnosti v primeranej lehote a v dôstojných podmienkach. „Z toho pohľadu je potrebné urýchlene prijať rozhodnutie v otázke budovy pre Okresný súd Bratislava I, prípadne rozhodnutie o zriadení alebo nezriadení mestského súdu pre mesto Bratislava,“ doplnil.
Ministerka pri predstavovaní návrhu videla na reorganizáciu bratislavského súdnictva niekoľko dôvodov. Chcela podporiť špecializáciu sudcov v Bratislave a zvýšiť zastupiteľnosť sudcov v rámci špecializácií. Tiež zlepšiť podmienky na ich prácu, aby sa zastavila vysoká fluktuácia na niektorých bratislavských súdoch.
Žitňanská však zároveň chcela zvýšiť právnu istotu, aby sa na území Bratislavy zjednotila rozhodovacia prax na úrovni okresu a v neposlednom rade aj vyriešiť priestorové problémy viacerých bratislavských súdov. Verejnosť by sa mohla tiež dočkať rýchlejšieho a kvalitnejšieho rozhodovania.
So zámerom nesúhlasili viaceré bratislavské okresné súdy, ku ktorým sa pripojilo Združenie sudcov Slovenska. Proti bolo i združenie Za otvorenú justíciu, ktoré skonštatovalo, že zriadenie mestského súdu v Bratislave by bolo vážnym zásahom do sústavy súdov v hlavnom meste, ktorý by v horizonte niekoľkých rokov tieto súdy ešte viac destabilizoval. Viaceré médiá Žitňanskú kritizovali, že jej cieľom je nepriama privatizácia štátneho majetku a predaj doterajších súdnych budov.
.JPG)
