Pokus amerického prezidenta zmocniť sa Grónska obrátil Európanov proti jeho krajine, ako vyplýva z najnovšieho prieskumu agentúry. Veľká väčšina respondentov v Dánsku, Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Španielsku a vo Veľkej Británii vyjadrila nepriaznivý názor na jeho politiku.

Čísla, ktoré sa pohybujú od 62 % vo Francúzsku po 84 % v Dánsku – ktorého je Grónsko samosprávnym územím – znamenajú ďalší prudký nárast negatívneho vnímania Spojených štátov od novembra 2025, kedy sa pohybovali v rozmedzí od 49 % do 70 %.

Prieskum tiež ukázal, že stále väčší počet Európanov už USA nevníma ako priateľskú krajinu, pričom vo všetkých šiestich krajinách menej respondentov uviedlo, že Spojené štáty stále považujú za spojenca.

Tieto čísla predstavujú prudký pokles od posledného prieskumu, v ktorom agentúra YouGov položila tú istú otázku. Dánsko, kde sa najviac zvýšili nepriaznivé názory na USA, zaznamenalo aj najväčšiu zmenu v tejto oblasti: v júli 2023 80 % Dánov uviedlo, že USA vnímajú ako priateľa alebo spojenca. Teraz je to menej ako 26 %.

Prieskum ukázal, že Európania vo všeobecnosti súhlasia s hodnotením Trumpovej administratívy, že Európa je príliš závislá od USA v oblasti obrany (59 – 74 %), povolila príliš veľa imigrácie (52 – 63 %) a že je nerozhodná a neochotná konať na svetovej scéne (45 – 62 %).

Zásadne však nesúhlasia s opakovaným tvrdením USA, že európske vlády nadmerne obmedzujú slobodu prejavu (18 – 31 %), a ešte menej respondentov sa stotožňuje s názorom Donalda Trumpa, že EÚ bola vo svojich obchodných vzťahoch s USA nespravodlivá (10 – 17 %).

Niekoľko európskych politických lídrov vyzvalo EÚ, aby vo svojich vzťahoch s USA uplatňovala svoj značný ekonomický vplyv, ale prieskum ukázal, že väčšina respondentov sa domnieva, že USA sú silnejšie ako Európa v ekonomickej, diplomatickej a vojenskej oblasti.

Navyše, 63 % až 78 % respondentov sa domnieva, že obrana a mier v Európe stále závisia od USA, pričom 49 % až 64 % má rovnaký názor na prosperitu svojho kontinentu. Väčšina, čo nie je prekvapujúce, si myslí, že rozpad vzťahov medzi EÚ a USA by bol pre Európu negatívny.

Napriek tomu sa zdá, že spor o Grónsko upútal pozornosť západnej Európy: najrozšírenejším názorom vo všetkých krajinách (41 % – 55 %) bolo, že európska autonómia by mala mať teraz prednosť pred zachovaním transatlantického spojenectva.

Západní Európania nie sú ochotní ani veľa obetovať, aby si zachovali dobré vzťahy s USA. Jediná vec, ktorú by respondenti vo všetkých sledovaných krajinách boli ochotní urobiť, je obmedziť imigráciu – čo je cieľ, ktorý aj tak väčšina z nich podporuje.

Respondenti vo Veľkej Británii, Dánsku, Francúzsku a Nemecku – ale nie v Španielsku ani Taliansku – sú tiež ochotní zvýšiť výdavky na národnú obranu, aby si udržali podporu USA. Dáni a Briti sú tiež ochotní výrazne zvýšiť pomoc Ukrajine.

Európania však vo všeobecnosti nie sú ochotní zmierniť obmedzenia týkajúce sa nenávistných prejavov, prijať medzinárodnú obchodnú politiku schválenú USA, dohodnúť sa na obchodných dohodách, ktoré sú výhodnejšie pre USA ako pre Európu, pokryť náklady na americké ozbrojené sily v Európe alebo rozpustiť EÚ.

Napriek varovaniam európskych lídrov, že „svet sa natrvalo zmenil“, prieskum naznačuje, že mnohí Európania (od 39 % v Nemecku po 57 % v Dánsku) stále veria, že zahraničná politika USA sa „vráti do normálu“, hneď ako Trump opustí scénu.

Ak by transatlantické vzťahy skutočne stroskotali, väčšina respondentov (s výnimkou Talianska) by podporila zvýšenie výdavkov na obranu. V otázke zvýšenia pomoci Ukrajine boli názory rozdelené a len málo respondentov (20 – 31 %) si želalo, aby Európa nadviazala užšie vzťahy s inými veľmocami.

Naopak, v prípade zhoršenia vzťahov medzi EÚ a USA bola široká podpora pre väčšiu politickú integráciu v Európe, ktorá by EÚ poskytla väčšie právomoci a rozhodovacie schopnosti. Túto možnosť podporuje 46 % až 63 % respondentov, čo je výrazne viac ako tých, ktorí sú proti.

Európania začali USA považovať za hrozbu

Ku prieskumu sa vyjadril aj náš exminister školstva Juraj Draxler, jeho vyjadrenie prinášame v plnom znení:

Správa, ktorá neprekvapí: Európania začali USA považovať za hrozbu. A Trumpa majú radi čoraz menej.

Ukazujú to výsledky najnovšieho prieskumu agentúry YouGov. Zvlášť po tom, ako americký prezident začal s vyhrážkami ohľadom Grónska, začali Európania vnímať USA prudko negatívne.

Prieskum sa robil v Británii, Francúzsku, Dánsku, Nemecku, Taliansku a Španielsku.

Bolo by celkom zaujímavé vidieť nejaké navzájom porovnateľné prieskumy na túto tému z východoeurópskych krajín.

Ale minimálne z prieskumov na Slovensku vidíme, že aj tu osobne Trumpa ľudia dnes už vidia značne negatívne.

Samozrejme, zároveň sa časť ľudí nevie zbaviť dvojného videnia sveta. Nemajú radi to, proti čomu Trump, či už reálne alebo naoko vystupuje (“elity”, “woke kultúru”, otváranie hraníc imigrantom a podobne), no zároveň nie sú schopní zachovávať si odstup od neho samotného. A vidieť, že on je tiež nositeľom mnohých a mnohých negatív.

Potrebujú byť v jednom alebo druhom tábore, neexistuje niečo medzi alebo na strane.

A zároveň aj keď len symbolicky, cítia sa ním akosi zaštítení, keď sa napríklad v digitálnych diskusiách oháňajú Trumpom a tým, ako on ukáže “liberálom” a neviem komu. Akoby ich nebodaj naozaj vedel ochrániť.

Máme ešte stále zvyšky takýchto ľudí, ale už ich nie je veľa, aj keď sú hlasní.

Ale bude to ešte ďalej ustupovať, s postupom chaosu vo svete.

Podobne, ako sa teraz na USA bude zvyšok sveta dívať s rozpakmi. A teda, budú sa tam diať veci. Pred pár hodinami napríklad jeden populárny demokratický senátor vyzval na prípravu generálneho štraju, pre prípad, že by sa Trump pokúsil silovo ovplyvniť jesenné voľby do Kongresu.

A Trumpovi ľudia už vysielajú prvé signály, že by mohli kadečo skúsiť. Aj Trump samotný sa verejne opýtal, prečo vlastne voľby organizujú jednotlivé štáty, prečo by to nemali mať na starosti federálne orgány (ktoré on kontroluje). A jeho ľudia už zjavne pripravujú kroky na to, aby prípadne v niektorých okrskoch vytvorili chaos nasadením povestného ICE.

Pripomeniem, v USA to je tak, že zástupcovia ako demokratov tak republikánov sa snažia tvrdo ovplyvňovať volebné procesy vo svoj prospech. Tam, kde majú svojich voličov, dajú do okrsku veľa volebných miest, aby sa tam pohodlne volilo, tam, kde nie, to nechajú tak, aby sa tvorili dlhé rady. O tom, ako si prekresľujú okrsky vo svoj prospech ani nehovorím.

Čo sa vnímania sveta týka, Trump ale predsa len má v rukách jednu potenciálne silnú kartu. Dosť tlačí na to, aby sa konečne nejako dohodol mier na Ukrajine. Ak sa to stane, budú jeho ľudia veľmi intenzívne pracovať na obraze, ako vodca západného sveta s láskavosťou jemu vlastnou ukončil krvavý konflikt.

Potrebuje to ako z hľadiska svojho imidžu vo svete, tak z hľadiska imidžu doma. Niežeby bežným Američanom záležalo na Ukrajine, mali by problém nájsť ju na mape, ale obraz prezidenta ako mocného šéfa by to posilnilo a to by mu pomohlo.

A je pravdepodobné, že k nejakému mieru v dohľadnej dobe aj dôjde, aj keď je to zjavne krehký proces.

Otázka potom ale je, ako dlho Trumpovi nejaký trochu pozitívnejší imidž vydrží. Môj odhad je, že nie dlho. Lebo on si nevie pomôcť.

Plus, niektoré jeho manévre, zvlášť silové, majú v kruhoch okolo neho veľkú podporu a tak v nich bude pokračovať.

Aj preto je fajn, že v Európe konečne začína prevažovať poznanie, že by bolo treba, aby sme sa začali nejako od USA osamostatňovať.

Iste, kým sa to prejaví aj do volenia lídrov s reálne samostatným výhľadom, to ešte potrvá, a bude to veľmi komplikované. Ale eskapády šéfa Bieleho domu ponúkajú aspoň nejakú šancu konečne začať mobilizovať verejnú mienku európskych štátov v prospech európskych záujmov.

Prečítajte si tiež:

• Európsky parlament rozmrazil obchodnú dohodu medzi EÚ a USA
• Trump nevylučuje tretie funkčné obdobie