Návrh zákona prešiel zmenami

Poslanecký návrh, ktorým sa novelizuje zákon č. 265/2022 o vydavateľoch publikácií a o registri v oblasti médií a audiovízie pripravili poslanci z klubu SNS (Romana MICHELKA, Rudolfa HULIAKA, Andreja DANKA a Adama LUČANSKÉHO). Zákon prešiel v júni minulého roka prvým čítaním. Do druhého prichádza so zmenami, z ktorých najdôležitejšou je určenie 3 súdov, ktoré budú v rámci Slovenska prioritne rozhodovať o žalobách týkajúcich sa práva na opravu. Od tohto kroku si predkladatelia sľubujú zrýchlenie rozhodovania v tejto veci. O odvolacom konaní bude rozhodovať krajský súd, v ktorého obvode má sídlo prvostupňový súd.

Potrebu opätovne zaviesť „právo na opravu“, ktoré bolo súčasťou tlačového zákona, zdôvodňujú faktom, že dnešné „právo na vyjadrenie“ nereflektuje súčasnú spoločenskú situáciu, nakoľko nepostačuje na ochranu osôb pred nepravdivými alebo neúplnými informáciami uverejnenými v médiách.

Predkladatelia návrhu argumentujú, že jeho cieľom je posilniť ochranu osobnostných práv fyzických osôb a dobrej povesti právnických osôb pred nepravdivými alebo neúplnými informáciami šírenými v médiách. Právo na opravu má podľa nich predstavovať účinnejší nástroj než doterajšie právo na vyjadrenie, keďže umožní nielen reagovať na publikované tvrdenia, ale priamo vyžadovať ich opravu.

Poslanci návrhom vnímajú skutočnosť, že aktuálna spoločensko-politická situácia si vyžaduje legislatívnu odpoveď na rastúci problém šírenia nepresných či zavádzajúcich informácií v periodických publikáciách a spravodajských servisoch. Nová právna úprava má zároveň poskytnúť dotknutým osobám rýchly a efektívny nástroj na nápravu, bez potreby zdĺhavých súdnych sporov.

Požiadavku skrátenia vlečúcich sa súdnych sporov adresuje pozmeňovací návrh, ktorým určili niektoré vybrané súdy, ktoré budú prednostne riešiť žaloby spojené s touto agendou. Na týchto súdoch sa bude rozhodovať prednostne o týchto žalobách::
– Mestský súd Bratislava IV pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre, Krajského súdu v Trnave,

– Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline,

– Mestský súd Košice pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove.“.“.

Dôkazné bremeno v rámci súdneho konania je na strane vydavateľa periodickej publikácie, prevádzkovateľa spravodajského webového portálu a tlačovej agentúry.

Návrh zákona reaguje na pretrvávajúci problém šírenia nepravdivých alebo neúplných informácií v médiách a na vnímanú nedostatočnú zodpovednosť vydavateľov za obsah, ktorý publikujú. Predkladatelia upozorňujú na nerovnováhu medzi silou mediálnych výstupov a možnosťami bežného občana brániť sa voči nim. Súčasná legislatíva podľa nich neposkytuje adekvátne nástroje na ochranu pred informačnými zásahmi, ktoré môžu vážne poškodiť dôstojnosť, česť alebo povesť jednotlivcov aj inštitúcií. Zavedením práva na opravu chcú túto nerovnováhu vyrovnať a zároveň vytvoriť jasné pravidlá, ktoré donútia vydavateľov niesť väčšiu mieru zodpovednosti za pravdivosť zverejňovaných informácií.

Jeden príklad za všetky

Pohár trpezlivosti s médiami, ktoré opakovane nevyberavým spôsobom, zverejňovaním neprávd, poloprávd, prípadne útokmi voči osobe, útočia na každého, kto nie je „ich“, pretiekol už aj predsedníčke Súdnej rady SR Marcele Kosovej.

Po ostatnom útoku voči nej článkom a šírením neprávd a poloprávd podcastom (od 13:07) v denníku SME, povedala na TK novinárom, že už nebude len hovoriť, ale začne konať. Médiám neodpovedala na otázku, ako si tú reakciu predstavuje, aké právne kroky voči komentátorke Nataši Holinovej a Zuzane Kovačič Hanzelovej podnikne.

Opýtali sme sa predsedníčky SR, či nie je čas konať preventívne, aby nemuseli daňoví poplatníci platiť predstaviteľov štátnych orgánov za to, že zvádzajú dennodenne nerovný boj s médiami. Či nie je na ťahu parlament, ministerstvo spravodlivosti. Spoluprácu v tejto veci s parlamentom, či ministerstvom odmietla.

Na druhej strane, tento návrh zákona môže pomôcť dostať sa k náprave, či spravodlivosti rýchlejšou cestou.

Lehoty a Odškodné

Kvôli zrýchleniu procesov spojených s právom na opravu navrhovatelia vložili do zákona tieto lehoty:

Zákon zavádza nasledujúce lehoty, čo sa týka predloženia žaloby a rozhodnutia veci na súde:

Lehota na podanie žiadosti o uverejnenie opravy: Dotknutá osoba má 8 dní od uverejnenia nepravdivého alebo neúplného skutkového tvrdenia na podanie žiadosti o uverejnenie opravy.

Lehota na zverejnenie opravy: Vydavateľ periodickej publikácie, prevádzkovateľ spravodajského webového portálu alebo tlačová agentúra musí opravu zverejniť bezodkladne, najneskôr do 3 dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy. V prípade, ak periodicita vydávania publikácie to vyžaduje, môže byť lehota predĺžená, ale nesmie byť dlhšia ako 60 dní odo dňa doručenia žiadosti.

Lehota na rozhodnutie súdu: Ak dôjde k súdnemu konaniu, súd má 30 dní odo dňa doručenia žaloby na rozhodnutie o žalobe.

Lehota na podanie žaloby: Žaloba sa musí podať na súd do 90 dní od uverejnenia skutkového tvrdenia, ktorého sa žiadosť o uverejnenie opravy týkala, alebo od právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa týkala žiadosť o uverejnenie dodatočného oznámenia. Inak právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy alebo dodatočného oznámenia zaniká.

Fyzická osoba, ktorá sa domáha práva na opravu alebo práva na dodatočné oznámenie, môže požiadať súd aj o priznanie primeranej peňažnej náhrady, ktorá môže byť priznaná v rozmedzí od 1000 eur do 15 000 eur.

Nové povinnosti pre prevádzkovateľov spravodajských webových portálov

Prevádzkovateľom, ktorí umožnia diskusiu pod zverejneným obsahom, pribudnú 2 nové povinnosti:

Identifikácia používateľov: Ak prevádzkovateľ umožní zverejňovanie komentárov k článkom, musí vopred získať a overiť identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorá chce komentovať. Spôsob overenia identifikačných údajov si môže prevádzkovateľ zvoliť sám (napríklad pomocou fotografie alebo kópie dokladu totožnosti).

Uchovávanie údajov: Prevádzkovateľ musí uchovávať získané identifikačné údaje na účel preukázania totožnosti používateľa v prípade verejného záujmu, napríklad ak by používateľ spáchal trestný čin alebo v iných podobných situáciách. Zákon ukladá povinnosť zbierať a uchovávať o komentujúcich tieto údaje: meno a priezvisko fyzickej osoby, rodné číslo, ak je pridelené, alebo dátum narodenia, ak nie je pridelené rodné číslo, adresa trvalého pobytu alebo adresa prechodného pobytu, štátna príslušnosť, telefónne číslo.

Ochrana osobných údajov o komentujúcich

Ochranou osobných údajov sa zákon nezaoberá ani túto povinnosť nijako neukladá. V súlade s novými povinnosťami, bude musieť prevádzkovateľ riešiť aspekty vyplývajúce z povinnosti chrániť osobné údaje:

Zber a spracúvanie osobných údajov: Prevádzkovatelia budú zbierať a uchovávať identifikačné údaje používateľov, čo je činnosť, ktorá spadá pod pojem spracúvania osobných údajov. Toto spracúvanie by malo byť v súlade s právnymi predpismi na ochranu osobných údajov, ako je napríklad Obecné nariadenie o ochrane osobných údajov (GDPR) v Európskej únii.

Účel a spôsob spracúvania: Údaje by mali byť zbierané a spracúvané len za účelom, ktorý je v súlade s právnymi predpismi, v tomto prípade pre overenie totožnosti používateľov a prevenciu nezákonného správania. Spôsob spracúvania by mal byť transparentný a bezpečný, aby sa zabezpečila ochrana údajov pred neoprávneným prístupom alebo zneužitím.

Práva používateľov: Používatelia by mali mať právo na informácie o tom, ako sa ich údaje spracúvajú, ako aj na opravu alebo výmaz údajov v súlade s právnymi predpismi.

Súhlas používateľov: Prevádzkovatelia by mali získať explicitný súhlas používateľov s uchovávaním a spracúvaním ich osobných údajov, ak to vyžaduje právna úprava.

Zákon by mal byť navrhnutý a implementovaný tak, aby zohľadnil všetky požiadavky a zásady ustanovené zákonom o ochrane osobných údajov, aby sa zabezpečila ochrana práv a slobôd jednotlivcov pri spracúvaní ich osobných údajov.

Koniec anonymným diskusiám?

Zákon sám o sebe neukončuje anonymné diskusie, ale zavádza povinnosť prevádzkovateľov spravodajských webových portálov zisťovať a overovať identifikačné údaje používateľov, ktorí chcú komentovať. To znamená, že používatelia už nebudú môcť komentovať úplne anonymne, pretože ich identita bude známa prevádzkovateľovi portálu.

Na jednej strane môže táto časť návrhu skultúrniť diskusiu, keďže budú diskutovať len tí, čo vedia kultivovať svoj písomný prejav natoľko, aby zaň neboli postihovaní.

Na druhej strane je to zásah do slobody slova, či prejavu. Anonymná diskusia umožňuje predsa len odvážnejšiu debatu. A zároveň, kto zaistí diskutujúcim, že nebudú sankcionovaní aj za vyjadrený kritický postoj? Veď sa o tom nemusia nijako dozvedieť, že ich problémy v zamestnaní súvisia s kritickými postojmi vyjadrenými v diskusii pod nejakým článkom v nejakom médiu.

Navyše služobné ucho, či oko bude presne vedieť, kto má aký názor na nejaký jav, udalosť, napr. na nelegálnu migráciu, pandémiu, vojnu na Ukrajine, klimatickú krízu. V slobodnej spoločnosti by s tým, problém nebol. Ale dnes sme svedkami, že kvôli nesúladnému názoru môže prísť človek o prácu.

Navrhovaná úprava preto môže viesť aj k utlmeniu slobodnej diskusie. Ľudia môžu stratiť chuť podeliť sa o svoj názor. A slobodná diskusia sa presunie inam. Tam, kde kontrolovaná nie je.