Jednou z úloh je aj analýza možných legislatívnych zmien smerujúcich k zákazu telesných trestov u detí. Tento krok ocenila komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská, podľa ktorej si deti zaslúžia viac ochrany pred násilím. Pripomenula, že Slovensko patrí k posledným krajinám EÚ, kde ešte nebol prijatý výslovný zákaz telesných trestov u detí.

„S veľkým potešením som prijala informáciu, že vláda schválila Akčný plán Detstvo bez násilia pre všetky deti na roky 2027-2029 a akceptovala môj návrh vyvíjať aktivity smerujúce k zákazu telesných trestov u detí. Povinnosť chrániť deti pred všetkými formami násilia vrátane telesného trestania vyplýva Slovenskej republike už dnes z medzinárodných dohovorov, ktorými je viazaná,“ uviedla komisárka.

Stavrovská prízvukovala, že zákaz telesných trestov má mať výchovný a preventívny charakter, nie represívny. „Cieľom nie je trestať rodičov, ani zasahovať do ich výchovy, ale jasne deklarovať, že akákoľvek forma násilia voči deťom je neprípustná – bez výnimiek a bez ohľadu na intenzitu či deklarovaný ‚výchovný‘ zámer,“ uviedla.

Aké sú riziká?

Podľa komisárky dostupné výskumy ukazujú, že telesné tresty nepredstavujú účinný nástroj výchovy a sú spájané so zvýšeným rizikom negatívnych dôsledkov na duševné zdravie, správanie a vzťah medzi dieťaťom a rodičom. Podotkla, že súčasná prax, ktorá pripúšťa určitú mieru fyzických trestov ako spoločensky tolerovanú, vytvára nejasné hranice medzi výchovou a násilím. „Preto považujem za nevyhnutné túto otázku systémovo dotiahnuť a uzavrieť, a to aj vzhľadom na alarmujúce prejavy násilia v spoločnosti a jeho presahy do školského aj domáceho prostredia,“ prízvukovala Stavrovská. Používanie telesných trestov a iných foriem násilia pod zámienkou výchovy a ich pretrvávajúce tolerovanie považuje komisárka za mimoriadne závažný problém.

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prípade zákazu vychádzania počas pandémie COVID-19

Podľa výskumov sú deti so zdravotným postihnutím vystavenému vyššiemu riziku násilia než ich zdraví rovesníci, a to vrátane telesných trestov. Jedným z dôvodom podľa komisárky môže byť nesprávna interpretácia ich správania alebo nedostatok podpory pre rodičov či osoby, ktoré sa o deti starajú, čo môže následne viesť k používaniu neprimeraných výchovných postupov.

„Takýto stav oslabuje ochranu detí, sťažuje prácu odborníkov a vysiela protichodný signál o tom, aké správanie je ešte prípustné. Je hodnotovo neudržateľné tvrdiť, že určitá intenzita násilia voči deťom môže byť akceptovateľná, ak zároveň deklarujeme a akceptujeme nulovú toleranciu voči násiliu v spoločnosti. O to dôležitejšie je, aby právny poriadok poskytoval jednoznačnú ochranu všetkým deťom bez rozdielu,“ prízvukovala Stavrovská.

Pripomenula, že súčasné poznatky z psychológie a pedagogiky pritom ukazujú, že výchova založená na rešpekte, dôvere a jasne nastavených pravidlách prináša dlhodobo lepšie výsledky než autoritatívne prístupy založené na fyzických trestoch.

Porovnanie s ostatnými krajinami EÚ

Komisárka podotkla, že Slovensko patrí medzi posledné krajiny EÚ, kde ešte nebol prijatý výslovný zákaz telesných trestov detí. Pritom takýto zákaz už majú v legislatíve zakotvený aj v susednom Poľsku, Česku či Maďarsku. „V nadväznosti na pripravované osvetové a edukačné aktivity som preto odporučila, aby sa Slovensko v úvodnej fáze inšpirovalo prístupom Českej republiky, ktorá prijatie legislatívnej zmeny spojila s dôrazom na informovanie verejnosti a podporu pozitívnych foriem rodičovstva. Som presvedčená, že výslovný zákaz telesných trestov spolu s osvetou a podporou pozitívneho rodičovstva prispeje k lepšej ochrane detí, posilní prevenciu násilia a bude investíciou do zdravšej a bezpečnejšej spoločnosti,“ uzavrela Stavrovská.

Vláda minulý týždeň na svojom rokovaní schválila akčný plán vychádzajúci z Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím Detstvo bez násilia pre všetky deti na roky 2027 až 2029. Dokument predložilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Zameriava sa v ňom na podporu ochrany detí pred násilím či na predchádzanie všetkým formám inštitucionálneho násilia. Venuje sa tiež právam detí v ohrození či podpore vzdelávania a vedecko-výskumnej činnosti.

Jednou z úloh akčného plánu je aj zlepšenie ochrany detí pred domácim násilím. V nasledujúcich dvoch rokoch plánuje štát pripraviť viacero vzdelávacích podujatí i materiálov a vypracovať analýzu právneho rámca i možných legislatívnych zmien smerujúcich k zákazu telesných trestov u detí.