Môj profil 
Predplatné
Budúci prezident by mal podľa neho pozorne počúvať občanov, mal by byť zároveň prezidentom pre občanov a nie pre politické strany a záujmové skupiny. Jedným z dôvodov, prečo sa rozhodol Zábojník kandidovať, bolo to, že podľa jeho slov “sa nenormálne veci začali stávať na Slovensku normálnymi”.
Verejnosť vás pozná z médií skôr ako bezpečnostného analytika, bývalého riaditeľa Úradu pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií MV SR či bývalého ochrankára. Prečo ste sa rozhodli kandidovať za prezidenta?
Bezpečnostnej politike sa venujem už 37 rokov, či už v aktívnej službe, alebo v spolupráci s médiami, ako našimi, tak i zahraničnými. Byť zodpovedný za životy najvyšších predstaviteľov sveta si vyžaduje vyprofilovanú osobnosť s prvkami najvyššej odbornosti a vnútornej disciplíny. Mám silnú motiváciu, pretože prioritným poslaním a zároveň výsostnou úlohou prezidenta musí byť bezpečnosť a ochrana záujmov štátu, rodiny, ako aj každého jednotlivého občana našej vlasti, s primeranou schopnosťou vnímať konkrétne problémy a potreby bežných ľudí.
Sú kompetencie prezidenta dostatočné, alebo by ich mal mať viac? Ak viac, ktoré napríklad?
Kompetencie prezidenta SR sú štandardné ako v mnohých členských krajinách EÚ. Prezident SR nie je výkonným predstaviteľom moci, je garantom ústavnosti, je reprezentantom spoločnosti navonok a dovnútra, nemá aktívne zákonodarne kompetencie a môže len reagovať na aktivitu Národnej rady SR či vlády. Žiaden kandidát nemá šancu perfektne ovládať celú šírku problémov, ktorým sa venujú všetky zložky štátu, preto konkrétne problémy musí riešiť s odborníkmi v danej oblasti.
Čo považujete za najdôležitejšiu a najpodstatnejšiu úlohu prezidenta SR a čo za najvýznamnejšiu kompetenciu?
Prvá úloha prezidenta je v zabezpečení, že celý štát funguje v súlade s Ústavou SR, ktorá je garanciou práva a spravodlivosti. Ak ktorákoľvek zložka štátu neplní svoju úlohu, vytvára nebezpečné situácie a otvára riziká, ktoré jednoznačne patria do okruhu bezpečnosti. Najvýznamnejšou kompetenciou je reprezentovanie SR dovnútra a z toho vyplývajúca možnosť podávať Národnej rade SR správy o závažných politických otázkach a vyžadovať od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné na plnenie úloh prezidenta.
Hlavnou témou tohto obdobia je výber nových ústavných sudcov. Hoci väčšina politikov od začiatku hovorila, že je potrebné čo najskôr obsadiť voľné miesta, nestalo sa tak a v Smere-SD je navyše názor, že by nových ústavných sudcov nemal menovať Andrej Kiska, ale nový prezident. Čo si o tom myslíte vy? Ako vnímate takýto postoj politikov a ich správanie sa voči ústavnému súdu a v neposlednom rade k hlave štátu?
To, že to tak celé dopadlo, je obraz správania sa politických strán v našej krajine a našej spoločnosti, v ktorej sa už vytratila viera v spravodlivosť a v morálne zásady politikov. O súčasnom prezidentovi SR a jeho spôsobe financovania svojej predvolebnej kampane bolo v médiách mnoho negatívnych článkov a vyjadrení sa aj zo strany niektorých politikov. Preto si myslím, že menovať nových sudcov by mal už nový zvolený prezident. Čo sa týka odbornosti sudcov na tieto pozície, navrhol by som zaviesť štandardizovanú štruktúru profesijného záznamu verejného činiteľa tak, aby mohla verejnosť sledovať kvalitu práce každého verejného činiteľa.
Ak by ste sa stali prezidentom, čo by ste chceli, aby po vás v paláci zostalo?
Funkcia prezidenta si vyžaduje silnú osobnosť, s bohatými skúsenosťami, ktoré bude využívať pre dobro národa, jeho prosperitu a hlavne jeho bezpečnosť, v oblasti ktorej mám dlhoročné skúsenosti. Som líder, ktorý v prípade zvolenia urobí všetko pre to, aby občanov priviedol do cieľa a nie ako vodca do košiara. Neznášam krivdy a ubližovanie občanom. Určite by po mne zostala v paláci silná stopa po novej ceste, ktorou som išiel a nie po vychodených, ako býva zvykom.
V Prezidentom paláci býva deň otvorených dverí, počas ktorého sa ľudia môžu stretnúť s prezidentom. Niektorí kandidáti hovoria, že sa chcú s občanmi stretávať viac, hovorí sa aj o možnosti mať akýsi deň otvorených dverí raz v mesiaci. Aký je váš postoj? Ako budete udržiavať kontakt s ľuďmi?
Ja som za 12 mesiacov od vyhlásenia môjho rozhodnutia kandidovať na funkciu prezidenta zrealizoval okolo 121 výjazdov a navštívil som 146 miest a obcí Slovenska. Stretol som sa tvárou v tvár so 17.860 občanmi a vyzbieral som takmer 29.000 podpisov. Viedol som rozhovory s občanmi často 14 hodín denne. Mám k ľuďom veľmi blízko a preto by som trávil môj pracovný čas s občanmi vo veľkej miere. Spával som medzi občanmi po celom Slovensku a toto by som aj realizoval. Palác je pre občanov otvorený stále, pretože to nie je majetok prezidenta, ale našich občanov. Vždy by boli vítaní a nie jeden raz do mesiaca, ale podľa potreby. Ja som z tých, ktorý pozorne počúva a pomáha riešiť problémy. Taký by mal byť prezident krajiny. Pre občanov a nie pre politické strany a záujmové skupiny.
Vaša kampaň nebola postavená na bilbordoch, ale na stretnutiach vo veľkom rozsahu s občanmi v mestách po celom Slovensku. Prečo ste zvolili takúto stratégiu? Koľko stála a ako sa financovala vaša kampaň?
Ja som ako nezávislý kandidát, bez finančných skupín a politických strán za chrbtom, nemal inú možnosť, ako stretnúť sa čo s najväčším počtom občanov. Mne nezbierali podpisy žiadne agentúry, ale vyzbieral som si ich z dvoch tretín sám a jednu tretinu mi pomohli vyzbierať priatelia a známi. Program, ktorý som predstavil ako “Môj program, moja vízia” mi tvorili občania. Jeho obsahová stránka odráža každodenné problémy našich občanov, o ktorých mi hovorili v rámci našich rozhovorov. Moja kampaň z hľadiska finančných nákladov bude jedna z najnižších a nevyčerpám ani 20 percent zákonom stanoveného limitu. Okrem pár malých príspevkov si hradím všetko z vlastných úspor cez transparentný účet, ktorý je verejnosti známy a môžu vidieť na ňom všetky pohyby. Mám aj bilbordy a tie sú hradené z tohto účtu.
Čo budete robiť v prípade neúspechu?
Funkciu prezidenta vnímam aj v morálno-etickej rovine a to považujem za veľmi dôležité. V prípade neúspechu budem stále pomáhať občanom, pretože sa nenormálne veci začali stávať na Slovensku normálnymi a to bol tiež jeden z dôvodov môjho rozhodnutia kandidovať.
.JPG)
.jpg)
