Za zlé výsledky žiakov v PISA môžu aj nízke výdavky do školstva, tvrdia učitelia

Bratislava 6. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

V rokoch 1995 až 2007 sme vo výdavkoch na školstvo zo štátneho rozpočtu klesli zo 4,7 percenta na štyri percenta HDP

Bola len otázka času, kedy sa nízke investície štátu do školstva prejavia na výsledkoch slovenských žiakov, tvrdia učitelia. Za ich podpriemerné výsledky v medzinárodnej štúdii PISA môže podľa nich slabá motivácia žiakov, rodičov a pedagógov. Žiaci totiž strácajú záujem o vzdelávanie, mnohí rodičia berú školu ako miesto na odkladanie detí a učitelia sú slabo ohodnotení a nemajú kvalitné pomôcky.

Na Slovensku otestovali v rámci PISA 5737 pätnásťročných žiakov z 231 škôl. Ich výsledky, ktoré zverejnilo ministerstvo školstva tento týždeň, sú vo všetkých troch oblastiach – matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti po prvýkrát od roku 2003 výrazne nižšie ako priemer krajín OECD.

“V rokoch 1995 až 2007 sme vo výdavkoch na školstvo zo štátneho rozpočtu klesli zo 4,7 percenta HDP na štyri percenta HDP, čo bol najväčší prepad spomedzi krajín OECD. Bola len otázka času, kedy sa tento prepad prejaví aj na výsledkoch testovaných vedomostí našich žiakov,” napísali vo svojom stanovisku zástupcovia Slovenskej komory učiteľov, Nových školských odborov a iniciatívy Vláda tvrdí, že nie sú peniaze, tak jej ich učitelia pomôžu nájsť. Pedagógovia tiež kritizujú, že väčšina eurofondov smeruje do inštitúcií ministerstva školstva. “Peniaze by preto v nasledujúcom období mali smerovať priamo do škôl, k učiteľom a žiakom,” uviedli.

Správa o stave školstva, ktorú vypracovalo ministerstvo školstva, je už neauktuálna, tvrdia učitelia

Učitelia hovoria, že pod zlé výsledky z čitateľskej gramotnosti sa podpísalo to, že deti nečítajú. Ministerstvo školstva by preto podľa nich malo vytvárať vhodné podmienky na čítanie v samotných školách. “V oveľa väčšej miere by malo podporovať nákup nových a zaujímavých kníh do školských knižníc,” uviedli v stanovisku učitelia. Nie je podľa nich v poriadku, ak ministerstvo školstva na jednej strane deklaruje, aké je dôležité, aby sa žiaci zlepšovali v čitateľskej gramotnosti a na druhej strane vyhlási projekt, v ktorom z 258 školských knižníc, ktoré v roku 2013 žiadali o sumu vyše 713.000 eur, podporí len 18 a rozdelí medzi nich 50.000 eur.

Kritizujú aj to, že väčšina učiteľov vníma čitateľskú gramotnosť len ako záležitosť predmetu slovenský jazyk a literatúra. Prispieva k tomu aj Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania, ktorý do deviatackého monitoru zaraďuje úlohy na čitateľskú gramotnosť do testov zo slovenského jazyka a literatúry, tvrdia učitelia. Zručnosti, ktoré PISA testuje, by sa mali podľa pedagógov prirodzene premietnuť do viacerých predmetov a mali by byť preškolení učitelia. “Zareagovať by mali v prvom rade metodické centrá,” hovoria učitelia.

Na záver dodávajú, že správa o stave školstva, ktorú vypracovalo ministerstvo školstva pod vedením Dušana Čaploviča (Smer-SD), je už neauktuálna. Dokument, ktorý pomenúva problémy v školstve a navrhuje niektoré systémové zmeny, totiž podľa nich vychádza do veľkej miery z meraní PISA do roku 2009, kedy sa slovenské školstvo nachádzalo v stave stagnácie.

zf