V roku 2024 bolo na celom svete vykonaných približne 170-tisíc transplantácií, čo predstavuje menej ako 10 % skutočnej potreby. Táto alarmujúca štatistika bola východiskom pre prezentáciu dokumentu s názvom Perspektíva xenotransplantácií. Vedecké aspekty a etické úvahy. Ako pripomenula jedna z autoriek, vedkyňa Monica Consolandiová, v samotnej Európskej únii zomiera každý deň osem ľudí, ktorí sa nedočkali vhodného darcu.

Štvrťstoročie pokroku pod drobnohľadom Cirkvi

Mons. Renzo Pegoraro, kancelár Pápežskej akadémie pre život (PAV), pripomenul, že korene tohto dokumentu siahajú až do roku 2001. Vtedy k výskumu v tejto oblasti povzbudil akademikov aj svätý Ján Pavol II., ktorého vtedajší list tvorí predhovor k novému vydaniu.

Po 25 rokoch bolo nutné vedeckú časť textu aktualizovať, najmä s ohľadom na pokroky v genetickom inžinierstve. „Príspevok Katolíckej cirkvi k etike nie je určený len veriacim, ale celej lekárskej komunite,“ zdôraznil Pegoraro. Cirkev podľa neho neodmieta využitie zvierat na záchranu ľudského života, pokiaľ je toto využitie „rozumné, normované a nevyhnutné“, pričom musí byť zaručený dobrý životný stav (well-being) zvierat a nesmie dôjsť k narušeniu biodiverzity.

Od laboratórnych modelov k prvým pacientom

Lekárske aspekty podrobnejšie rozobral profesor Emanuele Cozzi z univerzitnej nemocnice v Padove. Vysvetlil, ako genetické úpravy ošípaných zvyšujú imunologickú kompatibilitu s ľudským telom. Výsledky u primátov sú podľa neho „mimoriadne“ – v USA už päť rokov žije opica s implantovanou prasacou obličkou.

V súčasnosti sa výskum presúva do klinickej fázy. Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) už povolil prvé štúdie u ľudí, najskôr v rámci tzv. „súcitného používania“ u kriticky chorých. „Aktuálne vieme o troch klinických štúdiách v USA – dvoch pri obličkách a jednej pri pečeni – a podobné pokusy prebiehajú v Číne. Predbežné výsledky nám dovoľujú dúfať v dobré konce,“ uviedol Cozzi.

Etika, identita a bezpečnosť

Okrem technických parametrov sa dokument venuje aj psychologickým a duševným vplyvom na príjemcu. Daniel J. Hurst z americkej Rowan-Virtua School of Osteopathic Medicine upozornil, že pacienti môžu po prijatí zvieracieho orgánu prežívať krízu identity. „Ako ľudia panujeme nad stvorením, ale to neznamená, že si môžeme robiť, čo chceme,“ pripomenul Hurst s tým, že je nutný dôkladný informovaný súhlas a dlhodobé sprevádzanie pacienta.

Veľkou témou zostáva riziko tzv. xenozoonóz, teda prenosu infekcií zo zvieraťa na človeka. Odborníci však upokojujú, že darcovia z radov ošípaných sú chovaní v prísne kontrolovaných „bariérových“ podmienkach a ich genóm je upravovaný tak, aby boli eliminované sekvencie produkujúce nebezpečné retrovírusy.

Výhľad do budúcna

Aj napriek sľubnému rozvoju xenotransplantácií zostáva podľa profesora Cozziho prioritou podpora darcovstva ľudských orgánov. Monsignor Pegoraro na záver vyzval na vytvorenie medzinárodných pravidiel, ktoré by zabránili neetickej komercializácii tejto novej lekárskej metódy.

Zdroj: VaticanNews, česká redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk