Rusko údajne rozmiestnilo jadrové zbrane v Bielorusku, čo bolo začiatkom tohto roka veľmi telegrafované a nedávno to potvrdilo aj Poľsko. Tento krok vyvolal obavy v susedných krajinách a ovplyvnil bezpečnostné opatrenia v Európe.

Rusko údajne disponuje najväčším jadrovým arzenálom na svete, ktorý má (od roku 2023) 5 889 jadrových hlavíc v porovnaní s 5 244 jadrovými hlavicami rozmiestnenými v USA. Veľkosť (alebo presnejšie počet hlavíc) by však nemala byť dôležitá.

Teória jadrového odstrašovania – a s ňou súvisiaci pojem vzájomne zaručeného zničenia – by mala znamenať, že žiadna krajina nechce vystreliť ako prvá, pretože by si tým prakticky zaručila vlastné zničenie (spolu s väčšinou zvyšku planéty).

Napriek tomu sa v rétorike ruského vedenia od invázie na Ukrajinu pravidelne objavuje hrozba ruských jadrových zásob.

Vladimir Putin aj podpredseda jeho Rady národnej bezpečnosti (a bývalý prezident) Dmitrij Medvedev sa vyjadrili hrozivo, vrátane tohto Putinovho vyjadrenia zo septembra 2021: “Ak bude ohrozená územná celistvosť našej krajiny, bezpochyby použijeme všetky dostupné prostriedky na ochranu Ruska a našich ľudí – to nie je blufovanie.”

Rôzne triedy jadrových zbraní

Táto myšlienka vzájomne zaručeného zničenia je spojená so strategickými jadrovými zbraňami, ktoré možno použiť na zasiahnutie veľkých cieľov – napríklad miest – vzdialených viac ako 3 500 km a ktoré nesú obrovské užitočné zaťaženie.

Zbrane, ktoré Rusko údajne umiestnilo v Bielorusku, sú však taktické jadrové zbrane (TNW). Odhaduje sa, že Rusko má 2 000 funkčných taktických hlavíc, a v súčasnosti nie je jasné, koľko z nich nakoniec skončí v Bielorusku.

Dlho sa diskutovalo o tom, čo znamená pojem TNW. V roku 2018 vtedajší minister obrany USA Jim Mattis povedal: “Nemyslím si, že existuje niečo také ako ‘taktická jadrová zbraň’. Každá jadrová zbraň použitá kedykoľvek je strategickou zbraňou, ktorá mení pravidlá hry.”

Medzinárodná kampaň za zrušenie jadrových zbraní (ICAN) definuje TNW ako “akúkoľvek zbraň, ktorá nebola klasifikovaná ako “strategická” podľa americko-ruských dohôd o kontrole zbrojenia (SALT, SORT, START)”. Podľa ICAN môžu mať tieto zbrane výbušnú silu až 300 kiloton, čo je 20-násobok sily bomby, ktorá zničila Hirošimu.

Pokiaľ ide o ich dodávku, majú spravidla kratší dosah, približne 310 míľ, a môžu byť dodané raketami alebo torpédami, alebo zhodené z lietadiel. Sú určené na použitie na bojisku. Predpokladá sa, že Rusko má približne desaťkrát viac taktických jadrových hlavíc ako NATO.

Jadrová politika Ruska

Súčasná ruská jadrová doktrína uvádza štyri prípady, v ktorých by Rusko použilo svoje jadrové zbrane. Prvé tri prípady sú v súčasnosti zväčša nepoužiteľné, keďže nikto na Rusko neútočí ani ho neohrozuje balistickými raketami alebo jadrovými zbraňami.

Posledný prípad je však dosť zaujímavý. Hovorí sa v ňom, že Rusko by použilo svoje jadrové zbrane v prípade “agresie proti Ruskej federácii s použitím konvenčných zbraní, keď je ohrozená samotná existencia štátu”. Stojí za to tento scenár rozobrať.

Po prvé, pojem agresia znamená pre Rusko niečo iné ako pre ostatných. Rusko napríklad považuje rozširovanie NATO za nepriateľský akt.

Po druhé, Rusko si inak vysvetľuje, čo znamená ruské územie, ako to naznačujú fiktívne referendá organizované Ruskom, ktoré okupujú ruské vojská. Takže znovuzískanie častí Ukrajiny, ktoré Moskva v súčasnosti považuje za ruské územie, by sa podľa usmernení mohlo považovať za “agresiu voči Ruskej federácii”.

Potom je tu často spochybňovaná ruská politika “eskalácie s cieľom deeskalácie”. To v podstate znamená, že kľúčovou súčasťou ruskej jadrovej doktríny je, že na deeskaláciu nejadrového (konvenčného) konfliktu by ho Rusko muselo najprv eskalovať hrozbou obmedzeného alebo taktického jadrového úderu.

To vyvoláva otázku, či v prípade, že ruskej vojne na Ukrajine hrozí úplný neúspech, môže Kremeľ interpretovať vyhliadku na prehru ako motiváciu na uplatnenie tejto zásady.

Najjasnejšie to Medvedev vyjadril v júli, keď povedal: “Predstavte si, že by… ofenzíva, ktorú podporuje NATO, bola úspešná a odtrhli by časť našej krajiny, potom by sme boli nútení použiť jadrovú zbraň podľa pravidiel dekrétu prezidenta Ruska. Jednoducho by nebola iná možnosť.”

Takže rozhodnutie Kremľa rozmiestniť v Bielorusku časť svojich taktických zbraní dáva týmto obavám ďalší rozmer. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko varoval pred tým, čo nazval “rýchlou militarizáciou východnej Európy a zvýšenými vojenskými aktivitami USA a NATO”.

Pri jednej z príležitostí sa vyjadril: “Chráň ma Boh, aby som dnes musel rozhodnúť o použití týchto zbraní, ale ak by sme čelili agresii, neváhal by som.” Prinajmenšom sa všeobecne uznáva, že akékoľvek rozhodnutie týkajúce sa zbraní by sa prijalo v Moskve, a nie v Minsku.

Ruské jadrové sily sú v “stave vysokej pohotovosti” od februára 2022, niekoľko dní po začiatku invázie. Predstavitelia krajiny opakovane varovali pred možnosťou ich použitia. A teraz Moskva rozmiestnila bojové hlavice v susednom klientskom štáte.

Prezident USA Joe Biden dal pomerne jasne najavo svoje myšlienky, keď v júni povedal politickým darcom v Kalifornii: “Keď som tu pred dvoma rokmi hovoril, že sa obávam vyschnutia rieky Colorado, všetci sa na mňa pozerali ako na blázna. Pozerali sa na mňa rovnako, ako keď som povedal, že sa obávam, že Putin použije taktické jadrové zbrane. Je to skutočné.”