Potrebuje Ukrajina migrantov z Afriky?

V skutočnosti je táto diskusia úplne zbytočná. Pretože téza „Ukrajine chýba pracovná sila, a preto ju potrebuje dovážať odinakiaľ“ nie je ani zďaleka taká zrejmá, ako sa zdá. Po prvé, problém by sa mal rozdeliť na dve veľmi odlišné časti. Prvou je nedostatok pracovnej sily počas vojny. Je to skutočný problém a jeho príčiny sú zrejmé: milióny ľudí odišli do zahraničia, niektorí muži v armáde, iní sa skrývajú doma pred mobilizáciou. Nedostatok je do istej miery kompenzovaný prílevom migrantov z frontovej línie a okupovaných území. To však problém úplne nerieši.

Preto už viac ako rok koluje téma „ukrajinskí zamestnávatelia chcú prilákať zahraničných pracovníkov“. Ako sme však už písali, takéto príklady sú stále ojedinelé. Na jednej strane je to spôsobené organizačnými a regulačnými ťažkosťami spojenými so získavaním pracovných povolení pre cudzincov (najmä ak ide o stovky pracovníkov). Na druhej strane, vojnou zničená Ukrajina s priemerným platom okolo 650 dolárov nie je pre migrujúcich pracovníkov zvlášť atraktívna. Navyše majú možnosť ísť do mnohých iných krajín, kde nie je vojna a platy sú výrazne vyššie.

Druhá otázka sa týka pracovnej sily po vojne. To je však do značnej miery nepravdepodobné. V prvom rade nie je známe, koľko pracovnej sily bude Ukrajina potrebovať po skončení bojov. Odpoveď na túto otázku závisí od očakávanej úrovne investícií na obnovu. Ak napríklad prakticky neexistujú žiadne investície (a to je mimochodom možné), potom bude počet ľudí, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú na Ukrajine, príliš veľký na to, aby podporil odvetvia, ktoré prežili vojnu. Ak bude prílev investícií malý, potom môžu stačiť muži, ktorí sa prestanú skrývať pred mobilizáciou alebo budú demobilizovaní z armády. Ak prídu investície a vytvorí sa veľa pracovných miest s dobrými platmi, potom je dosť pravdepodobné, že sa mnoho Ukrajincov vráti zo zahraničia. Inými slovami, po vojne nebude na Ukrajine nedostatok pracovnej sily. Otázkou bude, koľko nových pracovných miest sa vytvorí a aké budú platy. A ak sa nové pracovné miesta budú aktívne vytvárať a budú dobre platené, potom by, samozrejme, prioritou malo byť prilákanie našich občanov späť, nie dovoz migrantov.

Hoci, samozrejme, nejde len o platy, ale aj o celkový povojnový stav krajiny. Ak sa na Ukrajine zväčší právny chaos, krajina bude zahltená kriminalitou a armáda sa bude snažiť premeniť na „vojenských vodcov“ a ovládne celé mestá a regióny, potom je jasné, že ani Ukrajinci, ani migrujúci pracovníci sa do tohto „európskeho Somálska“ nevrátia. A nebudú žiadne investície. Napokon, pri diskusii o trhu práce nesmieme zabúdať na globálne technologické zmeny. Robotizácia a rozsiahle zavádzanie systémov umelej inteligencie, ako tvrdia experti a podnikatelia (napríklad Elon Musk), by mohli čoskoro viesť k masívnym stratám pracovných miest v mnohých odvetviach. To je ďalší dôvod na váhanie s prilákaním zahraničnej pracovnej sily.

Otázka prijímania migrantov však môže vzniknúť nie z ekonomických dôvodov, ale z politických – počas prístupových rokovaní s EÚ. EÚ sa neustále snaží „prerozdeliť migračné bremeno“ medzi rôzne krajiny. Preto je celkom možné, že Ukrajina si stanoví ako podmienku vstupu prijímanie migrantov podľa stanovených kvót. Vzhľadom na extrémne negatívnu verejnú náladu v tejto otázke na Ukrajine však bude presadenie takéhoto rozhodnutia veľmi ťažké. Platí to najmä na príklade východoeurópskych krajín, ktoré podobné pokusy EÚ pravidelne a úspešne odmietajú už mnoho rokov.