Môj profil 
Predplatné
Bratislava 3. februára 2023 (HSP/Foto: TASR-Jaroslav Novák)
Politik, ktorý napriek počiatočnej masívnej parlamentnej väčšine priviedol svoju vládu do režimu umelo predlžovanej paliatívnej starostlivosti, politik, ktorého vláda robí všetko preto, aby ostala v kontakte s mocou aj takmer rok po tom, čo jej bola vyslovená nedôvera, politik, ktorý je ochotný robiť zmeny v ústavných zákonoch, ktoré sú v priamom protiklade s tým, čo sľuboval pred voľbami, politik, ktorého autoritatívne rozhodnutia viedli k desiatkam tisícov úmrtí, taký politik by mal aspoň predstierať nejakú dávku sebareflexie. To však Čistý Igor asi nikdy neurobí
Matovič kedysi dávno identifikoval nenávisť k Smeru, ktorú výdatne živili médiá, ako účinný motor svojej politickej kariéry. Akoby odmietal vziať na vedomie, že palivo sa míňa a cesta k politickým súhvezdiam je pre neho už len chimérou. Ale zdá sa, že on to aspoň tuší. Veď ak by sa cítil pevný v členkoch, podporoval by konanie predčasných volieb v čo najkratšom termíne. Namiesto toho sype do nádrže všetko, čo má potenciál horieť. A stále verí na nenávisť. Svedčí o tom aj jeho včerajší status na sociálnej sieti: “Včera PS a dnes KDH nevylúčili spoločnú vládu s mafiou z Hlasu… akoby Hlas nebol len premaľovaný Smer. Akoby Pellegrini nebol verným poskokom a spoluorganizátorom všetkých Ficových podvodov. Až mám pocit, že chuť vládnuť je u niekoho viac ako hodnoty. Páni, nechcem vám radiť, ale ľudia nie sú hlúpi, aby sa dali opiť rožkom ala Béla Bugár “Nevieme si predstaviť vládu so Smerom”… a po voľbách šup Ficovi do náruče.”
Status vonia vysokooktánovými emóciami. Avšak po vyslovene smiešnych obvineniach, ktoré dokázala Igorova exekutíva vyprodukovať vo vzťahu k Ficovi, týmto emóciám verí čoraz menej ľudí. A má to aj iný nežiadúci efekt – diskreditácia Pellegriniho, ktorý sa snaží sám seba predstaviť progresívcom ako soft verziu Fica, je v súčasnej politickej konštelácii pre majiteľov Slovenska nežiadúca. Vízia Slovenska v ich podaní totiž nemá pozitívnu hodnotu, jej najsilnejším naratívom je zabrániť prístupu k moci silám, ktoré záujmy Slovenska postavia na prvé miesto.
Matovič si tak vyrába politických súperov na všetkých stranách. Tým, že sa snaží radiť ostatným, on, ktorý politickú moc povláčil po všetkých stokách, ktoré boli nablízku, len zvýrazňuje svoju aroganciu a pokrivené vnímanie reality. Veď ešte pred pár rokmi bolo pre rozmýšľajúceho voliča nepredstaviteľné, že by Slovensku mohlo vládnuť niečo ešte horšie ako Smer.
Niektorí ľudia to dali Matovičovi najavo v komentároch, nie všetky sú od jeho verných. Napríklad mu vyčítajú, že veril “mafiánovi” Kollárovi, alebo to, že hlasoval s “fašistami”. Našli sa však aj ostrejšie: “Vy tu rozprávate o túžbe po moci??? Však vaša vláda je v demisii a budete vládnuť ešte osem mesiacov! Toto nebolo nikde ani za komančov, tí sa tiež ihneď pobrali kade ľahšie. Ale vy nieeee, prilepení ku stoličkám sekundovým lepidlom a na čele s eštébákom Budajom. Vážení, je mi z toho na blití!!! Ale teším sa z toho, že máte veľký strach z Fica a Pellegriniho… aspoň vás bude niekto na revanš perzekvovať. A ja to budem pozorne sledovať!!!”
Matoviča svojským spôsobom v komentároch podporil jeho konzervatívny kolega Milan Kuriak: “Pred poslednými parlamentnými voľbami som vtedajšiemu lidrovi KDH Alojzovi Hlinovi povedal, aby zobral späť vyjadrenie o “bratričkovaní sa” s PS, lebo sa KDH opäť nedostane do parlamentu… čo sa aj stalo… Som rád, že som jednoznačne odolal jeho ponuke, aby som išiel k nemu, do KDH, čo som odmietol s vysvetlením, prečo jeho ponuku neprijímam…”
.JPG)
